Uvedomovať si, že tu nie sme na furt, ale iba na doživotie. Počítať v ňom s poslednou posteľou. Žiť ho tak, aby sme na ňu nezostali sami. Aby sme na nej nenadávali na život. Nezávideli. Aby sme odchádzali spokojní s tým, čo bolo. Zmierení. Plní nádeje. To všetko môžeme už teraz. Niekedy si myslím, že posledná posteľ by mala prichádzať ako predposledná. Aby sme s tou múdrosťou mohli niečo urobiť. Pretože na poslednej posteli už nespravíme nič.