Bola som v Teleráne a tam všetko prebieha v príjemnej atmosfére, ale veľmi rýchlo. Adriana Poláková sa ma opýtala, ako môžeme predísť tomu, aby nás život zastavil drastickým spôsobom. Aby sme si uvedomili, čo má v našom živote zmysel skôr, ako sme prinútení, napríklad vážnou chorobou. Úžasná otázka, ktorá vo mne ostala celý deň a tak sa musím podeliť o moje vnímanie tejto témy. Pretože zmeny v živote niekedy spôsobí aj choroba.
Mňa zastavila leukémia. Som za ňu vďačná. Usporiadala mi hodnoty a celkovo som si na základe tejto skúsenosti upratala život. Mohla som to dokázať aj bez takej obrovskej výzvy? Neviem. Asi moja cesta musela dostať takúto skratku, lebo inak by som svoj smer hľadala pridlho.
Cestou z Telerána som si však uvedomila tri spôsoby, ktoré nám môžu pomôcť predísť zastaveniu spôsobom, ktorý by sme radšej vo svojich memoároch nemali, či už je to vyhorenie, choroba alebo iná forma stopky.
Počúvajme svoje telo
Ak pozorne načúvame, signály prichádzajú už oveľa skôr, ako sa dostaví úplne fyzické alebo psychické zrútenie. Naše telo je skvelým navigátorom vo vodách života. Ja neverím tomu, že mať tri chrípky na jeseň je spôsobené len momentálne nás valcujúcou epidémiou.
Keď mi zistili leukémiu, tak som sa spýtala samej seba „čo mi pije krv?“. Neverili by ste, koľko odpovedí som našla. Aj vy sa spýtajte načo sa potrebujete vykašlať pri chrípke. Alebo čo nedokážete povedať, keď máte zapálené hrdlo. Kam nemáte ísť, keď vás bolí koleno.
Nie je ani dôležité, čo sa opýtate, ale nakoľko ste ochotní počúvať odpoveď. Tak to mám aspoň ja:-).
Motivácia sa mení
V relácii som povedala, že sa treba vedieť stíšiť a neunikať pred krásou života. Nemyslela som však len vyčistiť si hlavu behom, vyresetovať si myšlienky meditáciou, dobiť si baterky ručnou prácou alebo oddýchnuť si pri dobrej knihe. To sú všetko skvelé aktivity a mali by byť súčasťou pravidelnej psycho-hygieny.
Stíšiť sa znamená, že si navnímame – nielen hlavou – či motivácie, ktoré nás priviedli k nášmu momentálnemu životnému štýlu, sú ešte vždy relevantné. Či nás to, čomu sa venujeme a ako žijeme, len uspokojuje alebo robí skutočne šťastnými. So životnými skúsenosťami sa naše motivácie prirodzene menia a možno už kariéra v istej oblasti nemá zmysel, tak ako pred rokmi.
Alebo preteky v behu, a tréning s tým spojený, už dnes uberá z nášho času s rodinou namiesto toho, aby nás tešil. Možno by stačilo si len tak vybehnúť pre radosť. Medzi spokojnosťou (ktorá sa často zmení na nespokojnosť) a skutočným šťastím je rozdiel a za seba môžem povedať, že mne už len spokojnosť nestačí.
Najdôležitejšie slovo v našom slovníku
Asi vás neprekvapí, že určite odporúčam naučiť sa povedať nie. Všetci mi vždy hovoria, aké je to ťažké. Zamysleli ste sa nad tým, prečo je to pre vás ťažké? Spoločným menovateľom vašich odpovedí je pravdepodobne strach. Strach, že prídete o klienta, že stratíte kamarátku, že niekomu ublížite alebo ho urazíte, že už nepríde ďalšia príležitosť.
Proste máme milión scenárov toho, čo by sa stalo, ak povieme nie. Coehlo to krásne zhrnul, tak si to od neho požičiam a nebudem mudrovať: Prv než poviete niekomu áno, zamyslite sa, či nehovoríte nie sebe samým.
Ak máte pocit, že povedať nie by bolo sebecké, tak vám na záver sprostredkujem rozhovor, ktorého som bola svedkom. Prebehol medzi Nelou Sullens, skvelou trénerkou a mentorkou, a ženou, volajme ju Janka, ktorá sa obáva, že starať sa o seba je sebecké.
Nela: „A kto je sebec?“
Janka: „No egoista.“
Nela: „A kto je egoista?“
Janka: „No ten, komu na nikom inom nezáleží!“
Ak vám teda záleží na ľuďoch vo vašom okolí, postarajte sa o seba a začnite hovoriť nie. Poviete tak áno sebe, a všetci vďaka tomu získajú.
Foto: Gabriela Teplická
S Katkou Mayer sa udivíme aj na Profesia Days:
Našou účasťou na Profesia Days chceme podporiť ľudí po 40ke, ktorí si hľadajú prácu alebo zmenu kariéry