Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Som dvakrát očkovaná, pred mesiacom som prekonala Covid-19, ale nemôžem stáť pri dcére v nemocnici
Pre napísanie tohto textu som sa rozhodla preto, lebo cítim, že nie je normálne, čo sa s nami deje. Teda to, čo s nami robí systém a opatrenia. Po mojich posledných skúsenostiach mám potrebu napísať tieto riadky, pretože by sme mali niečo urobiť.
Ja som len obyčajná žena a mama.
Neviem, ako bojovať. Mám doslova holé ruky. Ale možno bude tento text slúžiť k zamysleniu ďalších ľudí a možno sa niečo stane. Pohne. Neviem. Ale takto to bolo…
Na jar som sa dala zaočkovať. Nechcelo sa mi do toho ísť, ale vedela som, že moja dcéra bude absolvovať veľmi ťažkú operáciu a ja som ako matka chcela stáť pri nej.
Dcére musia byť operované ženské orgány a to vo veku, keď vchádza do puberty. Nikdy nebude môcť mať deti. Viem, že sú aj horšie diagnózy. Ale my riešime toto.
Chcela som byť v jej blízkosti a bola som ochotná urobiť všetko.
Odkedy som očkovaná, mám neskutočné migrény. Nikdy predtým som takéto silné migrény nemávala, a rozhodne nie tak často. Dnes ma sprevádzajú takmer denne.
Po očkovaní mi pribudol aj kolísavý krvný tlak. Je to nepríjemné, pretože mi nemôže byť nasadená liečba. Raz je tlak hore a raz dole.
Nechcem, aby to vyznelo ako hľadanie problémov dajakého dezoláta, ktorý chce napísať o tom, že vakcína mu robí peklo zo života. Pretože to sa, samozrejme, ťažko dokazuje. Môže to byť aj vekom. Môže to byť aj blížiacim sa prechodom. Môže to byť aj psychikou. Len teda mne sa toto začalo diať po druhej dávke. OK. Bolo to moje rozhodnutie. Dala som sa zaočkovať, už sa nemôžem odočkovať…
V dobrej viere, tak ako mnohí ďalší, som sa dala zaočkovať hlavne kvôli tomu, aby som mohla pracovať (som samoživiteľka!)
Nuž a aj preto, aby som mohla stáť pri dcére, keď ju budú operovať. Ďalším dôvodom bola aj skutočnosť, že dve z mojich detí žijú v zahraničí a tak som nechcela stratiť možnosť ich navštíviť.
Do toho som pred pár týždňami dostala koronu.
Mala som stredne ťažký priebeh a keď už som nevedela, že čo mám robiť, pretože som na deti sama, zohnala som si Ivermectin a protokol FLCC.
Neviem, čo zabralo. Či viera v Ivermectin, alebo to chcelo iba čas a prešlo by ma to samo? Neviem a odpoveď asi v tejto dobe nepozná nikto. Vyzdravela som a pomaly sa dostávam do kondície…
Takže 2x očkovaná a pred mesiacom prekonaný Covid-19, pre istotu pretestovaná, som sa vybrala sprevádzať dcéru na jej ceste.
V nemocnici som ale dostala stopku.
Skrátka, zmenili sa Covid-19 opatrenia v nemocniciach a HOTOVO. Nemôžem tam byť, lebo by som ohrozovala zdravie a životy pacientov.
Je mi do plaču, ale už nevládzem ani plakať.
Pýtam sa samej seba aj mojich priateľov, že či sme slepí.
Alebo to nevidíme? Tu nejde o zdravie.
Tu ide o opatrenia politikov, ktorým chutí moc.
Skúšajú na nás, koľko vydržíme.
Nič ich nezaujíma. Len to jedno?
Ja toto celé viem prirovnať iba k jednému slovu.
Takto sa začínal jeden IZMUS… Sme na najlepšej ceste.
Katarína Málková
