Zmena smeru? „Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny,“ uviedol Babiš.

Zmena smeru? „Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny,“ uviedol Babiš.

Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny, Česko nebude za nič ručiť, povedal designovaný premiér Andrej Babiš (ANO) vo videu, ktoré dnes zverejnil na sieti X. Finančnými potrebami Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027 sa bude zaoberať summit EÚ, ktorý sa začne na budúci týždeň vo štvrtok. Európska komisia na rokovania navrhla dve možnosti, prvou je pôžička od Európskej únie, druhou reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami. Ukrajina od februára 2022 čelí ruskej vojenskej agresii.

Babiš uviedol, že súhlasí s belgickým premiérom Bartom De Weverom, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Bruseli. „Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny,“ uviedol. „Nemáme peniaze pre iné štáty a to musí vyriešiť Európska únia iným spôsobom, ale my za nič ručiť nebudeme, ani tam nebudeme dávať peniaze,“ dodal.

Končiaci minister zahraničných vecí Jan Lipavský (za ODS) považuje za jedinú realistickú cestu pôžičku Ukrajine financovanú z hotovostných výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. „Potreby Ukrajiny sú naliehavé a rokovania v rámci EÚ sa nesmú stať zámienkou na zdržiavanie pomoci, ktorú Ukrajina nevyhnutne potrebuje,“ uviedol dnes vo vyjadrení pre ČTK.

Zbabelec Babiš?

„Vyjadrenie designovaného premiéra Babiša, žiaľ, potvrdzuje odklon českej zahraničnej politiky od presadzovania a obrany tradičných hodnôt a princípov v medzinárodných vzťahoch smerom k zbabelosti, sebectvu a nezodpovednosti, ktoré budú vydávané za múdre a pragmatické rozhodnutie,“ povedal Českej televízii minister pre európske záležitosti v demisii Martin Dvořák (STAN). „Najsmutnejšie na tom je, že neochota aktívne pomáhať v boji proti okupantom sa môže našej krajine vrátiť v momente, keď sa ten istý agresor priblíži k našim hraniciam a rovnako ‚pragmaticky‘ sa k tomu postavia naši západní spojenci,“ dodal.

Na summite na budúci týždeň sa budú prezidenti a premiéri členských štátov EÚ rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny. Prvou možnosťou je podľa Komisie to, že by EÚ získala kapitál na kapitálových trhoch a ako záruku by použila rozpočet EÚ. Toto riešenie však vyžaduje jednomyseľné schválenie štátmi EÚ.

Na druhé riešenie, reparačnú pôžičku pre Kyjev, by stačilo len schválenie kvalifikovanou väčšinou.

Princíp spočíva v tom, že na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal depozitár cenných papierov Euroclear dlhopisy ruskej centrálnej banky. Keď tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleari v dôsledku sankcií EÚ. Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky, po novom by ju však investoval do dlhopisov EÚ. Únia by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie reparačnej pôžičky, ktorú by Ukrajina splácala až po získaní vojnových reparácií od Ruska. Pôžička by smerovala tak na vojenské, ako aj na rozpočtové potreby Ukrajiny a podliehala by prísnej kontrole.

S navrhovanou reparačnou pôžičkou zabezpečenou zmrazenými ruskými aktívami nesúhlasia Maďarsko a Slovensko.

Tieto dve krajiny v piatok hlasovali aj proti návrhu, aby ruské aktíva v Európskej únii zostali zmrazené na neurčito. Nebolo by tak potrebné hlasovať o tom každých šesť mesiacov ako doteraz. Zmenu schválenú kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ podľa informácií ČTK podporila aj Česká republika, za ktorú sa rokovania zúčastnil minister financií v demisii Zbyněk Stanjura (ODS). Štyri krajiny vrátane Belgicka síce hlasovali za, zároveň však pridali vyhlásenie, že toto rozhodnutie nepredjímá ďalšie kroky týkajúce sa zmrazených ruských aktív.

Hlavná časť ruských finančných prostriedkov je zadržaná v európskom depozitári cenných papierov Euroclear v Belgicku, ďalšie sa nachádzajú v belgických a francúzskych bankách. Únia blokuje približne 210 miliárd eur (5,1 bilióna Kč) ruských aktív. Belgicko sa obáva možných právnych rizík a toho, že by sa mohlo dostať do problémov, ak by Rusko požadovalo odškodnenie. Belgický premiér preto žiada od ostatných krajín záruky, že „ak bude potrebné peniaze vrátiť, bude sa na tom podieľať každý členský štát“. Pre Česko by to podľa dostupných údajov znamenalo približne 89 miliárd Kč.

Správu priniesla TASR

Zdroj foto: FB Andreja Babisa