Vyštudovala hru na harfe a teraz vedie firmu zameranú na funkčné nápoje!

Hĺbavý jesenný rozhovor na tému snov, budúcnosti a osudu. A o sile zmeniť ho.

Lucia Tarnóczy vyštudovala hru na harfe. Tri roky viedla na súkromnej umeleckej škole v Žiline hru na klavír a teóriu hudby. Zároveň hrala v profesionálnych hudobných telesách, ale bola aj harfistkou na voľnej nohe.

Dnes vedie úspešnú firmu. Ako sa jej podarilo presedlať z umenia v hudbe na umenie v riadení firmy? Aj to som sa jej pýtala.

Lucia, patríte k tým šťastnejším, čo mali od detstva svoj sen a aj ste si za ním išli?

Nepatrím medzi ľudí, ktorí mali od malička predstavu, aké bude ich povolanie, kedy sa oženia/vydajú alebo kedy a koľko detí budú mať. Ako každé dieťa, aj ja som mala povolania, kým som chcela byť. V mojom prípade to bolo stať sa veterinárkou, pretože som veľkou milovníčkou zvierat a myslela som, že toto povolanie je o mojkaní sa so zvieratkami J, rýchlo som potom prišla na to, že nie je.

Nemala som ľahké detstvo v tom ohľade, že som prakticky od malička vyrastala bez otca.

Nebolo to jednoduché, v prvom rade pre mamu, no s odstupom času jej rozhodnutie rozviesť sa, keď som mala 4 roky, bolo to najlepšie rozhodnutie v jej aj mojom živote. Asi si viete každý predstaviť, čo v každom ohľade znamená žiť v neúplnej rodine, no napriek tomu som nestrádala. Avšak v mnohom to ovplyvnilo moju povahu, prístup k životu a aj ďalšie smerovanie. Už tu sa u mňa formovala disciplína a pocit, že keď niečo chcem, musím sa o to pričiniť v prvom rade sama.

Práve dobre vycibrená disciplína mi v mnohom pomohla aj neskôr pri študovaní tak náročného nástroja, akým harfa je.

Bez ohľadu na to, či sa mi splnil detský sen alebo nie, som v detstve, aj vďaka nie moc pozitívnym okolnostiam, nadobudla disciplínu, samostatnosť a priebojnosť, čo v mnohých ohľadoch považujem za väčší dar, ako splnenie detského sna. Pretože viete, že môžete robiť akékoľvek povolanie a tie vlastnosti vám pomôžu na ceste k nim.

Prečo ste sa rozhodli odísť od hudby a venovať sa manažmentu? Čo bol bod zlomu?

Nebolo to ani tak vedomé rozhodnutie v tom slova zmysle, že by som od začiatku mala jasno v tom, že sa niekedy v živote budem venovať niečomu inému ako hudbe. Keď som študovala na konzervatóriu, robila som to naplno, s cieľom, že raz budem sólovou hráčkou a budem cestovať po svete a koncertovať – to cestovanie po svete mi zostalo, ale „koncertujem“ na úplne inom poli. J Životné okolnosti a situácie ma priviedli k tomu, že môj život sa začal uberať a formovať trošku iným smerom ako v hudobnej sfére.

Nie som typ, čo verí na náhody – skôr som presvedčená, že všetko sa deje pre niečo. Po skončení štúdia na konzervatóriu som dostala obrovskú príležitosť zabojovať a študovať na AMU v Prahe u najlepšej harfistky sveta (a to nepreháňam), ale v tom čase mladá a zaľúbená som sa rozhodla zostať v rodnom meste. Tam som preto začala po skončení štúdia na konzervatóriu učiť a založila som hudobný odbor na súkromnej umeleckej škole.

Popritom som začala hosťovať v profesionálnych telesách a študovať na dvoch vysokých školách (VŠMU v Bratislave a Filozofickú fakultu UMB v Banskej Bystrici, na katedre európskych kultúrnych štúdií) – bolo to obdobie, kedy som doobeda sedela na orchestrálnej skúške v Zlíne, poobede vyučovala v Žiline a po večeroch sa učila na skúšky – pre niekoho možno „vražedné tempo“, pre mňa „prirodzený“ stav.

Som zvyknutá ísť na plný plyn a keď nie som dostatočne vyťažená, mám pocit, že nie som užitočná pre spoločnosť. 

Bolo to obdobie, kedy moje vnútro začal nahlodávať pocit, že chcem viac a mám na viac a toto mi už nestačí. Po troch rokoch som sa rozhodla opustiť dráhu učiteľky hudby, nielen preto, že som dostala novú životnú šancu, ale aj preto, že som presvedčená, že byť učiteľom je životné poslanie (rovnako ako byť lekárom) a ja som vedela, že toto je niečo, čo musím prenechať tým „povolaným“, inak by som uškodila sebe a svojím spôsobom aj deťom, ktoré som učila.

To obdobie POTOM nebolo jednoduché, pretože dostať prácu a tým pádom šancu niekde inde, hoci len v oblasti back office s backgroundom hudobníčky, bolo priam nemožné. Situácia a okolnosti, za ktorých som sa stretla s mojím terajším mužom a firmou, v ktorej pôsobím, sa ani nedá nazvať náhodou, jednoducho to tak asi malo byť. On bol človek, ktorý mi tú šancu dal, ukázal, čo vo mne je, pretože vždy videl viac ako ostatní. Samozrejme, nedostala som nič na zlatom podnose, dostať sa do pozície, v ktorej teraz som, vyžadovalo roky driny.

Začínala som ako obchodná zástupkyňa v teréne, potom office manažérka. Neskôr som dostala možnosť začať s exportom, čo znamená učiť sa na vlastných chybách a začínať stále odznova, až kým sa to nepodarí, pretože nikto vám ten návod nedá. Som však za to veľmi vďačná, pretože aj vďaka tomu som tam, kde som a kto som. To, že som postupne musela viac a viac upúšťať od hudobných aktivít, bol prirodzený vývoj a, vďaka mojej pracovnej vyťaženosti, muselo prísť k jasnému rozhodnutiu, pretože všetci vieme, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá.

Neťahalo vás to potom späť?

Musím priznať, že ťahalo a niekoľkokrát, hlavne keď som prežívala „ťažké časy“ v práci (nie je to totiž vždy jednoduché, keď budujete značku prakticky od nuly až na globálnu úroveň a zároveň byť ženou na vedúcej pozícii). Ja som totiž až donedávna bola ešte súčasťou pár orchestrálnych projektov a práve vtedy, keď som sedela za harfou, bola súčasťou orchestra a mala možnosť hudbu prežívať každou svojou bunkou, som si uvedomovala, aké sú tieto dva svety v istom ohľade odlišné a ako mi hudba niekedy veľmi chýba.

To je tiež dôvod, prečo sa jej nikdy nevzdám a využijem príležitosť byť jej súčasťou, ak mi to moje časové vyťaženie dovolí.

Samozrejme, svet hudby má tiež svoje úskalia, sú však skôr spojené s už spomínanou disciplínou a dlhými hodinami strávenými za nástrojom, no celkovo vás nabíja pozitívnou energiou, pretože tento svet je čistý svojou podstatou, je skôr o tých pozitívnych emóciách a vnímaní sveta cez inú optiku. Svet obchodu je tvrdší, nekompromisnejší – veľa pracujete s ľuďmi, číslami a faktami. Veľakrát musíte ísť aj mimo svojej komfortnej zóny, krotiť svoje emócie, nebrať veci osobne a postaviť sa k mnohým situáciám pragmaticky.

To je však práve to, čo ma svet biznisu naučil. Emočnú stránku mám bohato vyvinutú aj vďaka hudbe, pretože prejav umelca nesúvisí iba s brilantnou technikou ovládania nástroja, ale v prvom rade je o jeho muzikalite, čiže vnímaní hudby. Preto sa nemôže stať, že jedno a to isté dielo bude prevedené viacerými umelcami rovnako – technicky áno, ale emóciu to vo vás zanechá inú.

Vy sa venujete segmentu zdravých vôd. Chcú ľudia na Slovensku investovať do zdravia? A dá sa to porovnať so záujmom o takéto produkty v zahraničí?

Ak by som mala vychádzať zo súčasnosti, tak už aj na Slovensku ľudia začínajú investovať do svojho zdravia. Pripisujem to ľahkému prístupu k informáciám a taktiež aj dostupnosti produktov podporujúcich zdravie. Napriek tomu väčší priestor naše produkty stále dostávajú v zahraničí – či už zo strany obchodných reťazcov, ktoré dávajú väčší priestor na policiach týmto typom produktov, ale aj zo strany odbornej verejnosti cez medzinárodné ocenenia, ktoré pravidelne získavame.

My sme, ako firma, s týmto typom produktov prišli na náš trh veľmi skoro. Vitamínové vody sme predstavili prakticky už v roku 2013 a reálne tieto produkty zažívajú „boom“ posledný rok-dva. Takže naša inovatívnosť bola v tomto ohľade naozaj niekoľko rokov popredu. Neustále posúvame hranice, vďaka neprekonateľnej kvalite a dôkladnému prístupu ku komplexnej nutričnej funkčnosti, a to nás, dovolím si tvrdiť, robí jedným z lídrov v oblasti nápojového segmentu.

S obľubou tvrdíme, že my trendy nesledujeme, my ich vytvárame. 

Ľuďom sa stáva, že keď im niečo nevyjde, sú sklamaní a vyhodnocujú to ako neúspech. Niekedy ale neúspech v jednej oblasti položí základný kameň k niečomu inému. Už sa vám niečo podobné v živote stalo? A prezradíte, čo to bolo a čo vám to dalo?

Úprimne nemám rada klišé typu „čas všetko vylieči“ a podobne, pretože v momente, keď vám je ťažko, tak vám to príde ako malicherné, ale v mnohých ohľadoch je naozaj pravdivé, a preto úplne súhlasím s názorom, že zdanlivý neúspech vždy položí základný kameň k niečomu inému – v mnohých ohľadoch lepšiemu.

Nemám jeden konkrétny príklad. Určite to boli mnohokrát obchodné sklamania, kedy som pracovala po nociach, komunikovala s ľuďmi cez polovicu zemegule v cudzom jazyku a nie vždy som sa stretla s pozitívnymi ohlasmi. Neustále som čelila odmietnutiam. Mnoho negatívnych situácií nemá dobrý dopad na motiváciu – veľakrát si kladiete otázku, prečo vlastne pokračovať? A chcete vôbec pokračovať? Má to zmysel? Začnete riešiť v prvom rade seba a to, že na to nemáte.

Miliónkrát som to chcela vzdať.

No potom zrazu príde jedna malá pozitívna vec, to pomyselné svetlo na konci tunela, ktoré vám ukáže, že sa oplatí pokračovať, že určite má zmysel to, čo robíte. Potom sa pozbierate a kráčate ďalej, preskakujete ďalšie polená, ktoré vám prichádzajú do cesty. Nakoniec s odstupom času potom vyhodnotíte, že tieto „sklamania“ vás posúvali ďalej a boli to vaše skúšky, ktorými ste prechádzali a dostali vás až tam, kde ste teraz. Som toho názoru, že skôr to negatívne vás posilní, naučí a posunie ďalej.

Určite, pozitívne veci sa vám musia v živote diať, aby ste mali motiváciu pokračovať, ale len to negatívne vám otvorí ďalšie dvere. Teraz viem, že si môžem obchodne sadnúť za stôl s kýmkoľvek a v akomkoľvek kúte sveta a už ma niečo len tak neprekvapí.

Ktorá z vašich vôd je u žien najobľúbenejšia? A čo muži? Môžu ich piť tiež?

Máme naozaj široké portfólio produktov, keby som však mala vybrať konkrétnu kategóriu, tak naozaj veľmi obľúbená medzi spotrebiteľmi je kategória vitamínových vôd. Tieto produkty získali už v roku 2014 medzinárodné ocenenie SIAL Innovation Selection, čo svedčí o ich kvalite. Dovolím si tvrdiť, že nutričná hodnota produktov, kvalita ingrediencií + spracovanie a, v neposlednom rade, aj chuťový profil, je v rámci medzinárodnej konkurencie na špičke.

Chuťový profil je, samozrejme, subjektívna záležitosť, no pravidelne dostávame pozitívne feedbacky prakticky z celého sveta – hlavne pri našich účastiach na medzinárodných výstavách. V tomto roku sme predstavili novinku – po prvýkrát v našej 10-ročnej histórii, keď sme sa rozhodli priniesť kvalitné pitie aj pre mužov a vytvorili sme pre nich vitamínovú vodu POWER obohatenú o vitamín D3 na prirodzenú tvorbu testosterónu, prírodný kofeín na energiu a s aquamínom, čo je multiminerálny komplex s aktívnym horčíkom, vápnikom a ďalšími 72 stopovými prvkami.

Prvotná myšlienka vznikla z toho, že muži pravidelne „kradli“ naše produkty ženám a pili ich potajomky – pretože je to IBA pre ženy. Nie je naším cieľom mužov diskriminovať tým, že vytvárame produkty iba pre ženy, a rada by som zdôraznila, že to nie je ani žiadny marketingový ťah. Naše nápoje spĺňajú tie najvyššie kritériá a sú vytvárané presne podľa potrieb ženského organizmu. Pretože, keď je žena šťastná, je šťastná aj jej rodina, priatelia, kolegovia a celkovo okolie.

Žena je takým stredom, teplom domova a jej krásnou úlohou je byť matkou, preto je dôležité, aby bola zdravá a tým aj šťastná. Našimi produktmi chceme k tejto celkovej pohode prispievať aj my. Stále zostávame ženskou značkou, ale počúvame trh a vytvorili sme „podkategóriu“ aj pre mužov, s cieľom vytvárať produkty s ohľadom na nároky mužského organizmu.

Čo vám osobne najviac pomáha v krízových situáciách? Napríklad aj teraz počas „koronových“ dní?

Krízové situácie sa snažím vnímať viac pragmaticky. Je však dôležité spomenúť, že je rozdiel, keď sa nachádzam v krízovej situácii v rámci práce alebo keď sa krízová situácia týka mojej rodiny a blízkych. Vtedy sú to dve rozdielne Lucie – pragmatická vs precitlivená.

Hudba mi pomáha zvládať akékoľvek situácie – keď sú pozitívne, rada si púšťam hudbu, ktorá má robí šťastnou a vyvoláva vo mne túto emóciu. A keď mám trápenie, riešim svoje pocity cez hudbu, ktorá mi zasa umožňuje premýšľať a nechať prienik aj tým negatívnym emóciám, pretože keď ich zvnútra nedostanete von, ťažko sa z nich „vyliečite“. Určite aj knihy sú pre mňa liečiteľom. Milujem čítanie kníh a prečítam ich naozaj veľké množstvo. Ukladám ich potom do svojej knižnice, ktorá sa mi neustále zväčšuje.

Korona toho veľa zmenila a nikdy sa nezrodilo viac odborníkov na všetko – od politických tém až po tie medicínske – ako práve počas korony. Už navždy budeme hovoriť na situácie „pred koronou“ a „po korone“. Nechcem byť v tejto oblasti samozvaným odborníkom, pretože neexistuje rada, ako túto situáciu zvládnuť alebo ako zvládať celkovo krízové situácie, každý má na to svoj overený recept. Je však dôležité robiť to, čo nás robí šťastnými a nebáť sa dať svojim emóciám voľný priebeh.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať…

WHM metóda vás môže výrazne uchrániť od vírusov a podporí vašu imunitu