Ženy majú zimu každý mesiac. Na týždeň zmizne dobrá nálada, čokoláda z poličky a chlop z dohľadu.
ZIMA
Čo to vlastne je tota zima?
Načo je nám ľuďom a prírode zima?
Ženy vedia načo, hejže.
Ženy majú zimu každý mesiac.
Každý mesiac na jeden týždeň zmiznú všetky farby, zmizne energia, zmizne dobrá nálada a zmizne aj svetlo.
Zmizne čokoláda z poličky aj chlop z dohľadu.
Žena sa zastaví.
Aspoň by sa teda mala zastaviť, ale všetci dobre vieme, že jak to v skutočnosti je.
Príroda v zime stíchne tiež.
Stratí optimistickú zelenú, stratí všetky farby jari, leta aj jesene.
Zo stromov sú holé temné kostry bez života, pokorne prijímajúce ľadový vietor a sneh.
Nebojuje.
Svetlo vystriedala temnota a je to prirodzený kolobeh.
Život vystriedala smrť.
Na miesto mladej vitálnej panny dosadla sivá vráskavá a pomalá starena.
Všetko odpočíva hlboko pod snehom.
V norách, v dierach, v jaskyniach.
A kto sa pozorne započúva, zachytí to posvätné ticho aj v pozadí víchrice tretieho stupňa.
Všetko v prírode sa zastavilo, lebo je to potrebné.
Len ty, človeče, ty furt bežíš…
Furt naháňaš čas.
Sere ťa toten podžubaný ľad, čo musíš čuchať každé ráno na aute, bo ťa pribrzďuje a strácaš čas…
Sere ťa toten sneh, čo ti cesty zaveje, bo nemôžeš jehať stotridsiatkou a strácaš čas…
Sere ťa toten sk*rvený mráz, kvôli ktorému si musíš dať vetrofku, čo ťa obmedzuje v pohybe, spomaľuje a zas strácaš čas…
Sere ťa, že ti furt tečie sopeľ, že ti ľadový vietor vytláča slzy z očí a rozmazuje špirálu a make-up, ktorým zakrývaš toten neúprosný čas, za ktorým sa furt naháňaš.
Nasratý si na prírodu, že ti nedovolí šprintovať.
Že sa nemôžeš rozbehnúť, bo sa šmýka!
Lenže príroda je múdra, hejže.
A tote polámané hnáty nikdy nie sú náhoda.
Všetci, čo ste si dakedy dolámali hnáty, ta ste potrebovali spomaliť.
Zastaviť.
Zmraziť.
Najviac dolámaných hnátov je v zime, hejže.
O ničom inom to ňeni.
A jak sa ti doláme decko do desať rokov, ta zas nikto iný nemá spomaliť, jak rodič.
Rodič.
Furt v šalenom zhone, hejže.
Všetko spí, všetko sní pod snehom a kilami posypovej soli, a ty furt naháňaš čas.
Naháňaš sa za vrcholmi, za adrenalínom a potom už len čujem vrtuľník a chlapov z horskej odnaproti, že ďalších expertov budú znášať v čiernej plachte na poslednej jazde…
Ich čas sa zastavil.
Chceš času navyše?
TAK SI K*RVA SADNI!
Sadni si už konečne!
Čo chceš?
No, čo chceš?
Jar?
Každý len zúfalo čaká na totu jar.
Na zelenú!
Na kvitečky, na slunko a na veľký celonárodný predkupačkový grunt domácností, bo Ježiš Kristus idze zas na kontrolu v bielych rukavičkoch…
Furt v jednom švungu…
Ani bohovi posedieť sám so sebu, hejže.
Tote nútené izolačky, čo sú teraz v kurze, ta tam je toten tvoj drahocenný čas, za ktorým sa naháňaš.
Tam ho nájdeš.
Tam na tej stoličke.
Sleduj tote deti, koľko majú energie.
Koľko majú času.
Ty drkoceš zubami v rohu na ihrisku a čuduješ sa im, že necítia mráz a vietor.
No necítia, lebo s ním nebojujú.
Oni nechcú byť inde.
Sú prepojené s prírodou.
Ty s ňou bojuješ.
Bojuješ s prítomnosťou.
Chceš byť inde.
Nezaujíma ťa, lebo strácaš čas.
Deti sa ťa snažia pribrzdiť, zastaviť, stiahnuť ťa do prítomnosti.
Mama, počkaj!
Tato! Poď sa so mnou hrať!
Tiež si taký bol.
Deti sú prítomnosť.
Jediný čas, ktorý existuje a ktorý je večný.
Jediný čas, ktorý ty nežiješ, lebo teraz nemáš čas…
A nevyhováraj sa na povinnosti.
Ty veľmi dobre vieš prečo utekáš…
Trimte sa
Autorka je veterinárna lekárka a uprdelistická blogerka
#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )
Korektúry textu: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/