fbpx
Zdravý rozum a hodnoty potrebujeme ako soľ

Zdravý rozum a hodnoty potrebujeme ako soľ

Aktuálne v našej krajine neexistuje hádam nik, kto nerozmýšľa nad tým, čo sa to tu vlastne deje. Akoby nám na najvyšších miestach chýbal zdravý rozum. O hodnotách už asi ani neradno rozprávať. Zaslúžime si, aby nás zastupovali ľudia, ktorí sú odborníci a zároveň majú rovný chrbát, ktorí sú bez káuz?

Nedávno sme priniesli rozhovor s Caroline Líškovou. Bol o jej reštarte po štyridsiatke. Dostali sme aj reakcie, že rozhovor bol krátky a nešiel do hĺbky. Caroline je odborníčka v oblasti financií a podnikania, a zároveň je žena, matka, ktorej záleží na tom, v akej krajine bude žiť spolu so svojou rodinou. Spýtali sme sa jej preto, ako vníma súvislosti, ktoré vyplývajú zo zle nastavených základov a procesov na úrovni zákonov a legislatívy, a či sa vôbec dá rozmýšľať nad tým, že existuje reálna cesta, ako z aktuálnych problémov von.

Caroline, veľa sa rozpráva o starnutí. Rodí sa čoraz menej detí. Ako sa pozeráte tento trend? Čo by ho mohlo zvrátiť?

To, že sa čas materstva odsúva na neskôr, po tridsiatke,  je už dlhodobejším trendom a celkom pochopiteľným. Ľudia sa rozhodujú založiť si rodinu, keď majú kde bývať a dostatočný príjem. Sama som to zažívala ako  náročný je proces osamostatňovania sa od rodičov, keď som sa vydala a bývala som s manželom v podnájme v jednej izbe. V súčasnosti až 70% mladých ľudí do veku 30 rokov býva s rodičmi. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo som v politike, túto skutočnosť chcem zmeniť. Mám plán ako naštartovať výstavbu nájomných bytov.

Poplatky a náklady na bývanie za posledné roky dramaticky vzrástli. Kde hľadať riešenie, aby sa mladé rodiny nebáli zakladať rodinu a cítili sa bezpečne?

V súčasnosti mladé rodiny dokážu riešiť bývanie buď formou komerčného prenájmu, kúpou nehnuteľnosti prostredníctvom  hypotéky, alebo prostredníctvom stavebného sporenia v kombinácii s úverom na bývanie. V týchto prípadoch náklady na bývanie tvoria veľkú časť mesačného príjmu. V súčasnosti sú nízke úrokové sadzby, ale to nebude navždy. Stačí výpadok príjmu jedného člena rodiny, napr. keď mamička ostane na materskej dovolenke a pocíti to celá rodina. Nájomné bývanie je výhodnejšie riešenie s dostupnými cenami.

Po štyridsiatke som sa na svet začala pozerať inými očami: Caroline Lišková

Nedávno som pozerala jednu reláciu a všimla som si, že nepomer medzi počtom nájomných bytov na Slovensku a v zahraničí je veľký. Slováci sú zvyknutí vlastniť. Dá sa tento trend otočiť?

Slovensko je vo výstavbe nájomných bytov  na konci rebríčka vyspelých krajín. V zahraničí takýto systém bývania dlhodobo funguje, na Slovensku nie sú správne nastavené podmienky. Je potrebné zmeniť zákony tak, aby mestá obce, ktoré majú k dispozícií pozemky alebo budovy, mali zvýhodnený proces výstavby. Na druhej strane treba zmeniť nastavenie parametrov pre splnenie podmienok a tým sa dostupnosť bývania zvýši. Nemusíme vymýšľať koleso, keď je už vymyslené. Stačí aplikovať to, čo bez problémov funguje inde v Európe.

Máte vypočítané, ako by mohlo nájomné bývanie na Slovensku fungovať? Koľko by to ľudí stálo? Napríklad v porovnaní s hypotékou.

Som ekonómka a nechcem strieľať sumy z brucha ako to robia iní politici. Každý projekt má nejaké náklady a záleží od počtu bytov v bytovom dome, plochy bytov, použitých materiálov a aj od skutočnosti, či pôjde o výstavbu nových bytov alebo rekonštrukciu už existujúcej budovy, ktorú je možné zmeniť na bytový dom. Ale môžem bez obáv povedať, že nájomné bývanie bolo o polovicu lacnejšie ako bývanie financované cez hypotéku.

Zoberáte sa aj ekológiou a prístupom k životnému prostrediu. Čo by mohlo pomôcť, aby sa ľudia o zero waste nielen rozprávali, ale aby ho aj praktizovali?

Áno, záleží mi na životnom prostredí. Veď mali by sme našim deťom nechať prírodu aspoň v takom stave ako sme ju mali my. Začať treba od seba. Separovať odpad, znížiť spotrebu energií, nekupovať zbytočnosti vrátane rýchlo-obrátkového oblečenia, keď je to možné prepravovať sa integrovanou alebo mestskou dopravou, bicyklami alebo peši. A každý z nás kúskom prispeje k lepšiemu životnému prostrediu. A na nás politikoch je, aby sme navrhovali a schvaľovali také zákony, ktoré budú motivačné pre obyvateľov aby sa správali viac a viac ekologicky.

Tak dajme rovno príklad. Ako to vyzerá u vás doma čo sa týka minimalizácie odpadu?

Naša rodinná produkcia odpadu je celkom na dobrej úrovni, ale najmä preto, lebo žijeme s manželom sami bez detí. Naše dospelé deti sa osamostatnili, čiže  ako dvaja pomerne uvedomelí ľudia vyprodukujeme veľmi málo odpadu. Napríklad sieťkové vrecúška na zeleninu a ovocie nám ušila naša mladšia dcéra, ktorá je vegetariánka a veľká fanúšička zelenej agendy.  Snažíme sa nepoužívať jednorázové igelitové tašky, aj keď sú častokrát vyrábané na ekologickej báze. Samozrejme, rezervy na zlepšovanie sa ešte nájdu, ale podstatné je, že patríme k prívržencom zero waste.

Viac ako veľa sa v posledných rokoch nakladá na bežných ľudí. Najväčšími tvorcami odpadu sú však firmy. Ako, okrem reštrikcií, firmy prinútiť k ekologickejšiemu vnímaniu ich fungovania?

Ja vnímam hlavný zásadný problém v tom, že nemôže ten, kto separuje, za odpad platiť viac ako ten človek, ktorý neseparuje. Zákony majú byť nastavené tak, aby motivácia separovať sa výrazne zvýšila.

Ak by sme sa viacej zameriavali na podporu domácej produkcie – kedysi sme boli sebestačná krajina – pomohlo by to podľa vás aj z hľadiska tvorby odpadu a záťaži na životné prostredie?

Je nevyhnutné podporovať domácu produkciu na princípe z farmy na vidličku.  Veď Slovensko má historické skúsenosti s BIO hospodárstvom, prvovýrobou a chovom ošípaných a dobytka. Veľká škoda, že podpora najmä malých farmárov je nedostatočná až diskriminačná, čím sa konkurencieschopnosť slovenských produktov znižuje.

Radšej vyvážame, namiesto toho, aby naše domáce, tradičné slovenské suroviny a výrobky skončili na našich stoloch. Ak by poľnohospodárstvo fungovalo ako by malo, tak na poliach vidíme menej repky olejnej a viacej zeleniny, ovocných sadov, čím by sme si neničili nesprávnym hospodárením aj našu pôdu.

Je čas na zmenu.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Poznámka: Tento rozhovor je pokračovaním rozhovoru s Caroline Liškovou a zároveň  súčasťou kampane v nadchádzajúcich voľbách do parlamentu.

Mohlo by sa vám páčiť…

Podcast Magazínu 40PLUS na Anchor