Západ sa zničí sám energeticky aj ekonomicky. „Strieľame si do vlastných kolien, dávame si góly do vlastnej brány.“

Západ sa zničí sám energeticky aj ekonomicky. Ide o šírenie paniky alebo tvrdú realitu?

Posledné mesiace sme svedkami nevídaných správ. Mnohé veci si v praxi asi ani nevieme predstaviť. Niektorí hovoria, že sa zbytočne šíri panika, „nejako sa to“ s tými energiami vyrieši. Zopár otázok, ktoré isto zaujímajú aj ďalších rozmýšľajúcich ľudí, som si dovolila položiť analytikovi J&T Stanislavovi Pánisovi.

Pán Pánis, vy ste v relácii TA3 potvrdili, že Západ si môže za problémy sám. Čo vás vedie k tomuto, povedzme, netradičnému či odvážnemu vyjadreniu?

Energetickú politiku Západu, a špeciálne EÚ, vnímam ako strieľanie si do vlastných kolien, dávanie si gólov do vlastnej brány.

Zo vznešených dôvodov boja proti klimatickej zmene a smerovania k zelenej bezemisnej ekonomike sa robia prekážky pri investíciách do fosílnych energetických zdrojov (kde najmä ponuka ropy pre podinvestovanosť aktuálne zaostáva za dopytom s nedostatkom rafinačnej kapacity, výsledkom čoho sú jej vysoké ceny), pričom solárne či veterné elektrárne ich nedokážu v plnej miere nahradiť v dohľadnom čase. Tie sú, navyše, pomerne drahým zdrojom a lacnejšie sú v súčasnosti najmä vďaka dotáciám a sankcionovaním elektriny z uhlia a plynu pri zavedení emisných povoleniek.

Bezemisná jadrová energia je takisto zelenými aktivistami odmietaná, špeciálne v Nemecku, kde sú nukleárne zdroje odstavované a boli nahradzované najmä ruským plynom, ktorý čoskoro nemusí byť vôbec dostupný. To posúva jeho ceny na extrémne vysoké úrovne a to isté platí aj o ,cenách od plynu odvodenej elektriny. V krízovej situácii, navyše, nie je ochota predĺžiť životnosť jadra v Nemecku a Berlín ide radšej zapínať uhoľné elektrárne.

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že nie všetky energozdroje sú rovnocenné a väčšinou nie sú rôzne zdroje energie úplne nahraditeľné. Solárne panely nedokážu nahradiť ropu, potrebnú pri výrobe petrochemických produktov, bez ktorých sa ešte dlho doprava nezaobíde pre ich vysokú energetickú intenzitu a relatívne ľahké skladovanie. Podobne nemožno nahradiť ani plyn ako základnú surovinu na výrobu napríklad dusíkatých hnojív.

Pokiaľ Brusel nevytriezvie z uponáhľaného prechodu k uhlíkovej neutralite, klimatickú zmenu nielenže nezastaví (čo ukazujú racionálne nespolitizované modely už len preto, že samotný podiel únie na celosvetových skleníkových emisiách nedosahuje ani 10 percent a ich najväčší producenti, ako India a Čína, sa k nemu sotva pridajú), ale ju ešte zrýchli. V dôsledku súčasne drahých energií firmám odčerpá zdroje, ktoré by mohli použiť na vývoj nových ekologickejších zariadení, a tak skutočne bojovať za čistejšie životné prostredie. Nehovoriac o úplnom zničení už teraz slabej konkurencieschopnosti EÚ.

 

V Nemecku sa pripravujú vo viacerých mestách tzv. výhrevne pre ľudí, ktorí nebudú mať peniaze na vykurovanie svojich domácností. Ako sa pozeráte na takéto správy?

Ide de facto o prejav energetickej chudoby a dôkaz toho, že chybnými politickými krokmi v energetickej politike, kde bola úplne ignorovaná elementárna ekonomická racionalita či limity technologických možností a rozhodujúce slovo mal a má klimaalarmizmus, môže prísť k drastickému poklesu životného komfortu Nemcov. Najsmutnejšie je, že tvorcovia hospodárskych politík nie sú si schopní priznať vlastné chyby – najmä čo sa týka iracionálneho odstavovania jadrových blokov.

A čo u nás? Tu je akési ticho. Riešenie ponúkli politici (Remišová už v zime trénovala 16 stupňov Celzia a SaS urobila manuál používania pokrievky na hrnci – šetrenie energiami). Čo si myslieť o takýchto „lídroch“?

K politikom sa nechcem/nemôžem vyjadrovať.

Ako sa dá situácia zvrátiť? Čo môže robiť obyčajný človek?

Bežný človek nemá priame páky, ako bojovať proti vysokým cenám energií. Nepriamo to ide cez zmenu správania, cez zníženie svojho komfortu alebo prostredníctvom investícií, ktoré prinesú úspory v budúcnosti.

V kategórii zmeny správania ide napríklad o racionalizáciu ciest a vozenia sa v automobile. Úspory prinesie viac defenzívna jazda, plynulejšie rozbiehanie sa, dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti, efektívne plánovanie ciest či ich spájanie, nafúknutie pneumatík mierne nad predpísanú hodnotu, vyloženie zbytočnej záťaže z vozidla či vyhýbanie sa dopravným špičkám. Okrem toho, samozrejme, sem možno zaradiť zdravší životný štýl a chodenie viac pešo či na bicykloch, alebo obmedzenie fyzických stretnutí a viac využívania modernej techniky, ako sú videokonferencie a presun do online prostredia.

V kategórii zníženia komfortu ide napríklad o obmedzenie klimatizácie či neotváranie okien, kratšie sprchovanie sa v teplej vode či moderné úsporné sprchové hlavice, zníženie teploty v miestnostiach a iné.

V kategórii investícií to znamená napríklad kúpu vozidiel s nižšou spotrebou či energeticky efektívnejších spotrebičov, zateplenie budov, moderné vykurovacie kotly a podobne.

My na Slovensku vyrobíme energie dosť. Musia byť ceny u nás také vysoké?

Ceny energií sa stanovujú na trhovom princípe na základe dopytu a ponuky. Keďže máme vysoké ceny energonosičov, ako plyn, od ktorého je de facto stanovovaná cena elektriny ako najdrahšieho výrobného zdroja, tak aj ceny samotnej elektriny sú vysoké. Okrem toho finálne ceny pre spotrebiteľa sú tvorené ďalšími zložkami, napríklad v prípade elektriny distribúcia, prenos, poplatky za prevádzku systému, prenosové straty, systémové služby či odvody do Národného jadrového fondu. U bežnej domácnosti je finálna cena regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR, no aj ten v konečnom dôsledku musí brať do úvahy trhové ceny.

Ako predpokladáte vývoj inflácie? Môže dôjsť aj k menovej reforme ako v roku 1953?

Vylučujem menovú reformu, akú predviedli komunisti v roku 1953. Pri inflácii predpokladáme, že v tomto roku presiahne 10-percentnú úroveň, keď ju ťahajú nahor najmä ceny potravín a energií ako výsledok vývoja na komoditných trhoch. Pri rozmenení na drobné, za rastom cien agromodít (čo zdražuje potraviny) stojí jednak nepriaznivé počasie, čo znížilo ostatnú úrodu, ako aj vojna na Ukrajine, ktorá obmedzuje dodávky poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny či Ruska na Západ. Zároveň vidíme rast protekcionistických opatrení a obmedzovanie vývozu, a to dokonca aj u krajín, ako sú Spojené štáty.

Ceny základných agrokomodít predražujú aj rekordne drahé hnojivá ako výsledok drahého plynu (kľúčovej suroviny na ich výrobu). Úzke hrdlo dodávateľských reťazcov a nedostatok prepravných kapacít zdražilo ceny dopravy, ktorá ide nahor aj pre drahé energie. Za drahými energiami pritom v rozhodujúce miere, špeciálne v Európe, je uponáhľaná a nelogická zelená energetická politika, obavy z prerušenia dodávok ruských energetických nosičov hrajú skôr druhé husle, hoci aktuálne prispievajú k vyšším cenám energií. Tie však rástli už pred ruskou inváziou na Ukrajinu a rástli by aj bez vojny.

Predpokladáme pritom, že inflácia sa výrazne nemusí spomaliť (ostať dvojciferná), ak neprídu nejaké štátne zásahy a regulácie, ani v budúcom roku, keď sa naplno a s časovým odstupom (pre systém regulácie) pretaví efekt regulovaných cien energií.

Ktoré podniky budú podľa vás musieť zatvoriť, prepúšťať? Zastaví sa ekonomika a hrozí nám chudoba?

Vysoké ceny energií budú znamenať obrovský protivietor pre ekonomický rast eurozóny. Navyše (nielen) v Nemecku hrozí, že počas zimy nemusí mať dostatok plynu, keď Gazprom obmedzuje jeho dodávky najmä cez plynovod NordStream 1 ako odvetu za protiruské sankcie a s cieľom zlomiť jednotu Európy ohľadne pomoci Ukrajine.

Je možné, že plynovod po pravidelnej letnej technologickej odstávke vôbec nespustí, alebo dodávky budú naďalej priškrcované a ruský plyn nemožno v Európe v najbližšom čase úplne nahradiť ani LNG dovozmi, ani obnovením činnosti uhoľných elektrární. To vyvolá nutnosť racionalizácie, teda obmedzovania spotreby plynu nielen pre domácnosti, ale aj pre priemysel s rizikom úplných odstávok celých sektorov, najmä v Nemecku, čo by ho mohlo poslať do recesie, do ktorej stiahne následne aj eurozónu, a teda aj Slovensko. To by mohlo vyústiť aj do rastu nezamestnanosti aj u nás a výraznému spomaleniu rastu životnej úrovne, či dokonca k jej prechodnému poklesu.

Navyše, odhliadnuc aj od rizika recesie, ceny elektriny a plynu ostanú vysoké, a to aj v prípade, že k nám bude ruský plyn naďalej v určitej miere prúdiť. Energeticky náročné odvetvia, ako výroba ferozliatín, oceliarne, výroba hliníka či papiera alebo chemický priemysel môžu mať ťažkosti.

Pripravila: Martina Valachová

Pripravte si domáci energetický plán B

Korektúry: Katarína Málková