fbpx
Zamilovaní, prosím, neskáčte z okien
Domov / BLOG / Zuzana Balašovová Donátová: Zamilovaní, prosím, neskáčte z okien

Zuzana Balašovová Donátová: Zamilovaní, prosím, neskáčte z okien

Sedím u praskajúceho ohňa a zovieram v ruke

v šúlkoch zložené, farebným perom napísané, zaľúbené listy papiera.

Listy od sedemnásťročného chlapca, prvej lásky, v ktorých zastal čas.

A predsa už prešlo toľko rokov.

Aké to je byť zaľúbeným?

Všetko je zrazu iné. Farby, slnko, lúka aj svet okolo.

Stačí len pomyslieť, usmievať sa a ani o tom nevedieť.

Uškŕňať sa na hodine dejepisu, v autobuse  alebo počas spánku.

Ó, tá predstava milovaného je tak opojná!

Je vzácnym elixírom študentky, ktorá sa postupne stáva na ňom závislou.

Je ľahostajná k učeniu a povinnostiam doma, zošity sa zapĺňajú srdiečkami namiesto poznámok z vysvetľovaného učiva.

Zasnene pozoruje dianie okolo len s jedinou víziou – ako ho čo najrýchlejšie uvidieť?

Dotyky, chvejúce sa mladé telá, vôňa trávy a jeho svieže tričko od maminky. Nerozmýšľa, len zotrváva v opojení jeho blízkosti.

Tento duševný stav človeka je nazývaný zaľúbenosť, ba priamymi účastníkmi silnej emócie je označovaný pojmom – LÁSKA.

A nie hocijaká, ale obrovská a iskrivá, slovami neopísateľná.

Život navôkol stále pokračuje, len oni zastanú v “bubline zaľúbenosti”.

Prestávajú vnímať svet, ktorý stále existuje.

Je to úžasné až do chvíle, kým si začnú uvedomovať, že nie sú jediní vo svete toho druhého.

Ona má povinnosti, on vynecháva stretnutia. Vídajú sa menej.

Fantastické „TO” sa stalo poznaným a menej zaujímavým.

Stupňujú sa nedorozumenia a hádky.

Vzájomné stretnutia sú plné napätia a búrlivých emócií.

Sú unavení.

Unavení zo seba navzájom.

On stretá iné a ona sústreďuje pozornosť do budúcnosti.

Odchádzajú.

Odchádzajú od seba a so sebou.

Vedela ona, kto je on a poznal on, kto je ona?

Bránila im v tom bublina menom zamilovanosť.

Porozumeli svojim chceniam a predstavám, víziám o živote?

Načreli do hĺbok vlastných hlbín?

Poznali sa vôbec?

Bublina praskla a oni sa ocitli nahí.

Sami bez druhého.

Zrútil sa svet.

Ich vzájomný svet  túžob a predstáv.

Predstáv o tom druhom.

Je to ťažké.

Avšak nie rovnako pre oboch.

Prečo?

On, mladý a v plnej sile, nestíha odolávať kráse iných žien.

Ona  v opare sklamania sa morí.

Bolí to, veru bolí.

Má pocit, že život nemá zmysel.

Svet, ktorý bol tak farebný, zrazu zošedivel.

Nemali sa rovnako radi?

Veď toľko listov si medzi sebou vymieňali.

Všetko,  čo zažívame, prežívame, sprevádzajú emócie.

Čím sú emócie silnejšie, tým je aj náš zážitok  zreteľnejšie zapísaný v našom vnútri  vo forme spomienky.

Ona dokázala silno až zapísať svoje zážitky do vlastného vnútra.

Natrvalo sa v nej usalašili s emóciou mladej sedemnástky túžiacej milovať.

Netušila, ako ju raz tá sila oslabí.

Stretnú sa po rokoch.

Ona ho vníma cez spomienky, ktoré ako sedemnásťročná vytvorila.

On na ňu hľadí očami sedemnásťročného mladíka.

Akoby zabudli, že bublina praskla.

Bublina už nie je, ale rozsvietili sa v každom z nich spomienky, ktoré sú večné.

Stretli sa dvaja ľudia.

Usmievajú sa nad poznaním, že pred mnohými rokmi  sa vôbec nepoznali.

Každý poznal len predstavu o tom druhom.

A o tom je zaľúbenosť.

Vášnivá, rozmarná a prchavá.

Krásne skreslená, farebná a voňavá.

Krátka, rýchla a v srdci večná.

Sedím u praskajúceho ohňa a zovieram v ruke

úprimné listy od zaľúbeného chlapca, v ktorých zastal čas.

Tak ako v mojich spomienkach.

Ale svet okolo nás, ako aj v nás, sa točí ďalej…

Zuzana Balašovová Donátová

Autorka napísala i knihu Za dverami liečebne