fbpx

Za každou strnulou tvárou, za každou kartičkou poistenca a zbalenou cestovnou taškou je človek…

Ako sa prejavuje psychika u seniorovVyzeráme rovnako

„Však sú všetci v posteliach, čo také je možné ešte s nimi robiť?“ pýta sa rozpačito príbuzný pacientky, ktorý sa len nakrátko zastavil na oddelení liečebne.

Uvažujem…

V pyžamách vyzeráme všetci skoro rovnako.

Niektorí v pásikových, iné v kvietkovaných či bodkovaných nočných košeliach. Aj krvný tlak sa meria rovnako, aj infúzia veľmi podobne steká do žily. Síce vyzeráme podobne, ale v každom človeku, odetom v pyžame, sa schováva iná duša, charakter a osobnosť.

V liečebni pre dlhodobo chorých sa vystriedalo mnoho podobných, a predsa tak rozdielnych ľudí, pacientov.

Niektorí boli veselí, iní zas smutní, skeptickí, niektorí večne nespokojní, iní zase vďační aj za pohár podanej vody.

Prečo je to tak?

Sme ako nádoby naplnené vodou. Ale každá má iné usporiadanie molekúl. Usporadúvali sa do rôznych tvarov a obrazcov podľa prostredia, v ktorom sa nádoba s vodou nachádzala.

V liečebni, kde som pôsobila ako sociálna terapeutka, ktorej úlohou bolo zmierňovať duševné napätie u hospitalizovaných pacientov, som stretla mnoho zaujímavých ľudí. To, že boli zaujímaví, som zistila, až po individuálnych rozhovoroch s nimi samotnými.

Pán H

Človek drobnej postavy, ktorý už nerozprával. Len sa usmieval a mlčal. V invalidnom vozíku s vysokou opierkou sa niekedy až strácal. Dcérka, žijúca v zahraničí, ho pravidelne navštevovala a zahrňovala dobrotami, ktoré pán H ani nestihol skonzumovať. Možno tým prejavovala lásku, ktorú mu nemohla dať v domácej starostlivosti.

Pán H bol autorom obľúbeného tvarohového krému s názvom Miláčik.

Pán S

Bol pán strednej štíhlej postavy, často zastihnutý na chodbách liečebne. Nedalo sa ho prehliadnuť, pretože mal typickú chôdzu zloženú z drobných krokov, ktoré pripomínali cupkanie. Medzi sestrami a lekármi bol obľúbený pre svoje hlasné a strohé odpovede.

Pán S prežil časť svojho života v koncentračnom tábore.

Pán M

Pán strednej postavy, ktorý rád spieval a rozmiestňoval stoličky v jedálni pre pacientov.

Na otázku, čo robí, odpovedal: „Bude schôdza, akože to neviete?“

Zložitá situácia nastala, keď nahováral pracovníčku kuchyne, aby spolu odišli domov.

Pán M bol už vo svojom svete (DAT, demencia Alzheimerovho typu).

Pán M

Vysoký pán v pokročilom stave svojej choroby, ktorému bolo pravidelne kupované pivko na jeho želanie.

Svojim hlbokým hlasom občas zakričal: „Zavolajte mi Chudíka!“

Pracoval roky v divadle aj televízii ako herec.

Pani V

Vysoká pani s polodlhými vlasmi, so zaujímavo sfarbeným hlasom.

„Choď, dievča moje, do pivnice po zemiaky,“ počastovala ma vetou počas mojej návštevy pri jej lôžku.

Žila už vo svojich spomienkach, bola herečkou i spisovateľkou.

Pán K

Mierne zavalitý pán s dlhou bradou a ceruzkou v hornom vrecku pyžamovej košele. Rád spieval a navštevoval spoločenskú miestnosť s aktivitami.

Vo svojom živote veľa cestoval a vystavoval po svete svoje kresby.

Pán K bol karikaturista.

A ďalší…

Videla som mnoho pacientov, ktorí sa ocitli v liečebni pre dlhodobo chorých.

Odetých v pyžamách, ležiacich alebo sediacich na svojich posteliach či invalidných vozíkoch.

Uvedomovala som si, že za každým stroho odetým človekom sa skrýva jedno veľké tajomstvo. Tajomstvo, ktoré mal každý z nich. Bol ním samotný životný príbeh a s ním aj radosti, úspechy, zranenia, bôle i poznatky. To všetko a ešte omnoho viac sa skrývalo

  • za každým pásikavým či kvetinovým pyžamom,
  • za každou strnulou tvárou,
  • za každou kartičkou poistenca
  • a zbalenou cestovnou taškou.
  • Bol za nimi človek a jeho príbeh.

O človeku a knihe

Kniha je z papiera,
človek je z kože.
Knihu stvoril človek
a človeka, Bože?

V knihe ozýva sa príbeh,
človek je ním sám,
knihu si môžem prečítať,
človeka, len ak príležitosť dá.
Toľko ľudských príbehov.
Sú ich na zemi stovky, tisíce,
azda viacej ako kníh,
nezmestia sa už do knižnice.
Ak rozruší ma človek,
počúvam slová jeho „knihy“,
snáď dozvie sa ucho hladné,
prečo v duši zanechalo ryhy.
Než súdiť započnem,
nazriem do príbehu človeka,
snáď uvidí oko ostrozraké
aj to, čo v ňom roky narieka.
Kniha je z papiera
človek je z kože.
Knihu stvoril človek,
ale človeka príbeh, alebo

Bože?

Ukážka z niektorých kníh:

https://www.facebook.com/Strapateverse/videos/314234316516050/

Zuzana Balašovová Donátová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať