Pozrite čo urobila Silvia, aby sa deti bez techniky mohli vzdelávať! Pomôžeme jej?

Silvia Halušicová je úžasná bytosť. Je to ten typ človeka, ktorý keď môže, tak pomôže. Pred Vianocami si zobrala do hlavy, že pomôže deťom, ktoré sa nemajú ako zúčastňovať vyučovania. Vyučovanie online bude pravdepodobne pokračovať… 

Silvia sa rozhodla, že pomôže deťom a rodičom, vybaviť ich technikou. Do projektu zapojila (nielen) známe osobnosti. Pridať sa môže každý……

Silvia, prezraď o čo konkrétne ide?

V prvom rade by som rada povedala, že nie som žiadny Vilo z modrého neba, ani si nemyslím, že spasím svet. Popravde, ak by ľudia vedeli, ako celý tento projekt vznikol, možno by sa za mňa aj hanbili.

Jedného dňa mi kuriér priviezol od nemenovaného operátora notebook. Asi mi ho dali, lebo som si nezobrala nový telefón po skončení paušálu. Povedala som si super, díky a krabicu s notebookom som nechala ležať na zemi, kde bola pár dní bez povšimnutia. Potom som odchádzala na chatu a rozhodla sa upratať si pred odchodom byt. Ako som vysávala, zrazu som do niečoho narazila. Bol to notebook. Začala som v duchu hromžiť, čo je to tu za bordel a rozhodla som sa, že sa ho “zbavím”.

Nahrala som video o tom, že chcem darovať notebook a zavesila som ho na facebook. To bol prvý moment, kedy som sa začala hanbiť. Kto by už len chcel takýto obyčajný notebook za tristo euro. Určite sa strápnim a nikto mi neodpíše. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zrazu našla v inboxe x správ od známych aj neznámych ľudí s rôznorodými, silnými príbehmi, prečo by som práve im mala dať notebook. Toto bol moment, v ktorom na mňa prišla už skutočná hanba.

Vo svojej bubline som úplne zabudla na to, ako žijú ľudia na Slovensku. Napriek tomu, že posledných desať rokov vďaka svojej práci v podstate neustále cestujem po Slovensku a vidím na vlastné oči, čo sa tu deje, tá do očí bijúca chudoba a z nej vyplývajúca nevzdelanosť, napriek tomu som zas raz zabudla… Tento moment ma okamžite naštartoval a začala som točiť ďalšie videá s výzvou pre ľudí, aby sa zapojili a pozreli sa po byte, či sa im tam tiež niečo neváľa. 

Čo sa vám už podarilo?

Veľmi ma potešilo, že okrem bežných ľudí sa do výzvy zapojil napríklad aj Jano Gordulič z Ťažkého týždňa, v ktorom pravidelne glosuje na aktuálne spoločenské témy. Ľudia mi začali písať, že našli notebook, aj dieťa, ktorého obdarovali. Spustila sa akási vlna, lebo ľudia si uvedomili, že niečo, čo sa im váľa v byte, alebo v pivnici, čo už dávno vymenili za nové a už to nepotrebujú, môže neznámemu dieťaťu na opačnom konci republiky zmeniť život. Poslednú várku notebookov, ktorú som odovzdala tieto Vianoce, môžu ľudia vidieť na fotografii v rámci tohto článku. 

Čo môžu ľudia urobiť, ak ich táto myšlienka zaujala?

Čo ma dojalo najviac je, že rovnako ako Juraj, tak aj Katka, sú sami rodičmi a napriek tomu sa rozhodli podporiť neznáme dieťa. Mám pocit, že vždy, keď darujeme, ukazujeme životu aj zároveň nejakú dôveru. Že viem, že môžem darovať, že môžem podporiť. Že to vôbec neznamená, že mne teraz z niečoho ubudne. Práve naopak. Darovať niečo zmysluplné, niečo čo môže zmeniť budúcnosť tejto krajiny, prináša pocit nádeje a dôvery v chod vecí. Sme súčasťou niečoho väčšieho. Iba vzdelaný národ si dokáže zvoliť vzdelaných a kompetentných lídrov, inak to nefunguje. 

Spôsobov, ako pomôcť, je viac. Môžete to urobiť sami, stačí natočiť video o tom, že sa zapájate do výzvy, ukázať v ňom svoj notebook a v texte použiť hashtag #darujmevzdelavanie. A už si len počkať, čo sa bude diať a kto sa vám ozve. Druhou variantou je, ak máte notebook, ale nemáte čas riešiť celú túto logistiku, môžete sa ozvať mne (napríklad cez správu na facebooku – klik SEM).

Ja vyhlásim výzvu u mňa a darcovi pošlem fotografiu obdarovaného dieťaťa aj s jeho príbehom. Intenzitu dobrého pocitu, ktorým sa obdarujete sami, už nechávam na vás : ).

Rozhovor pripravila: Martina Valachová