Vyrábanie pacientov zo zdravých ľudí či zbytočná terapia? Pacienti sa vyrábajú umelo …

Pacienti sa tu vyrábajú umelo – vyrábanie pacientov zo zdravých ľudí či zbytočná terapia – je však celosvetový problém.

Najviac peňazí zo zdravotníctva uniká cez farmafirmy…?! Toto nie sú moje slová…

Keď som zverejnila rozhovor s Janom Hnízdilom, mnohí mi napísali, že je to šarlatán. Čo som to zase vytiahla za človeka. Veď sa o tom verejne píše. Kolegovia ho odsudzujú za neprípustné výroky. Skoro ho vylúčili z komory. A tak ďalej a tak ďalej. A potom mi jeden čitateľ poslal link na rozhovor v časopise .týždeň. Robil ho ešte Jano Kuciak, keď žil. Premýšľam, ako by písal Ján Kuciak počas korony. Ale asi tak, ako všetci. Jedna pravda. Jedno riešenie. Ale možno aj nie. Bol to odvážny chalan. Aj preto som stála na námestiach, keď ho zavraždili spolu s jeho snúbenicou.

Dovolím si však otvárať témy. A jednou z tých tém je: Farma biznis je biznis.

Nechcem tým tvrdiť, že všetky lieky sú nanič a všetci lekári sú motivovaní ziskom… Ale… Myslíte si, že sú všetci naozaj čestní? Prikladám časť rozhovoru spred 8 rokov. Názor si spravte sami. A mimochodom, je v tom texte práve aj tá časť, ktorá sa venuje cholesterolu. A o cholesterole hovoril aj Jan Hnízdil v rozhovore, ktorý sme urobili. Mne sa zdalo šialené až scestné, že by sa prepisovali tabuľky, len aby sa mohol liek predpisovať širšiemu množstvu pacientov. A ono sa to naozaj dialo. A asi aj deje… Teda doktor Hnízdil tvrdí, že sa to deje…

Mne lekárka pred pár mesiacmi povedala, že cholesterol mám na hrane a nabudúce už budú treba lieky. Pýtala som sa ako to dopredu vie? Vraj prax… Lieky na cholesterol majú veľa nežiaducich účinkov. Nepáčila sa mi tá predstava. A potom zistím, že tabuľky sú posunuté! Že sa prepisujú. Je mi zle, vážení. Uznajte, môže v takejto situácii človek veriť lekárom? Môže?

Užite si rozhovor Jana Kuciaka s bývalým riaditeľom nemocnice v Banskej Bystrici Ladislavom Lahom. Dávam sem časť. Nižšie nájdete potom aj link na celý rozhovor. Rozhovor som si stiahla aj do počítača, ak by ho náhodou zmazali. Dnes človek naozaj nevie… Nech ma potom nesúdia, že si vymýšľam či konšpirujem…

 

 

 

 

.v minulosti ste poukazovali na korupciu pri verejných súťažiach, ale aj na podplácanie lekárov farmaceutickými firmami. Čo je pre zdravotníctvo nebezpečnejšie?

Najväčší únik peňazí zo zdravotníctva je práve cez zbytočné predpisovanie liekov. Farmafirmy motivujú lekárov, aby čo najviac predpisovali ich produkty, a za to im poskytujú rôzne bonusy a zľavy. Rozkrádanie pri verejných obstarávaniach je síce morálny poklesok, no nemá také následky na systém, ako práve vzťah lekár – farmafirma, ktorý sa často relativizuje. O jednoznačnej zlodejine sa totiž hovorí len vtedy, keď niekto prinesie úplatok v obálke alebo v taške. Takáto primitívna korupcia, alebo rozkrádanie peňazí cez verejné súťaže, je hlavne problém postkomunistických krajín. Vzťah medzi lekárom a farmafirmami – to znamená vyrábanie pacientov zo zdravých ľudí či zbytočná terapia – je však celosvetový problém. Tento fenomén považujem z hľadiska zdravotníctva za veľmi nebezpečný.

.koľko peňazí uniká zo zdravotníctva vďaka farmafirmám?

Pri bežnom kradnutí – to znamená pri takmer pri každom kapitálovom výdavku ministerstva zdravotníctva alebo nemocníc – treba rátať s desať až dvadsaťpercentným únikom peňazí. Pri projektoch EÚ je to dokonca 30 až 50 percent, no stále ide o desiatky, možno stovky miliónov eur. Ak by sme však vedeli zredukovať predpisovanie liekov na úroveň Dánska, Nórska, alebo Poľska, tak by sme ročne ušetrili takmer miliardu eur. Za túto sumu sa dá postaviť päť krásnych nemocníc, alebo zvýšiť všetkým lekárom platy o päťtisíc eur. A to nehovorím o úsporách na špeciálnom zdravotníckom materiáli.

.o výrobu, distribúciu a predpisovanie liekov sa však stará viacero subjektov. Peniaze sa teda strácajú až u farmafiriem?

Áno, je to jeden veľký cirkus. Sú tu farmafirmy, ktoré majú vplyv od tých najnižších poschodí v zdravotníctve až po vládu. Ale toto nie je len slovenský problém, podobné je to aj v Amerike. Tam napríklad deväť superkardiológov znížilo hranicu zvýšeného cholesterolu z 6,2 na 5,2. Pritom ôsmi z nich mali akcie vo firmách, ktoré vyrábajú statíny (lieči sa nimi zvýšený cholesterol – pozn. red.). Niektorí z týchto kardiológov dokonca pre tieto firmy pracovali. Statíny sú teraz najpredpisovanejšie lieky, pričom tú normu chcú znížiť ešte viac. Keď si zoberiete Gaussovu krivku – čím bližšie k priemeru alebo k normálu sa táto hodnota dostáva, tým viac ľudí bude do tejto kategórie spadať – pribudnú nám milióny pacientov, ktorí tento liek musia akože brať. Pritom ide o lieky, ktoré majú zásadné vedľajšie účinky a hrubo zasahujú do jednej z najdôležitejších molekúl v organizme – cholesterolu, ktorý je stavebnou jednotkou všetkých buniek a endokrinného systému. Navyše nikdy nebolo dokázané, že takáto liečba má efekt.

.hovoríte o deviatich lekároch, ktorí znížili normu pre Ameriku. Kto o týchto veciach rozhoduje v Európskej únii?

Aj na európskych kongresoch vystupujú mienkotvorní ľudia, ktorí svojim súhlasom presvedčia ostatných. Keď odprezentovali spomínanú vec na jednom z kongresov, 98 percent lekárov s nadšením súhlasilo. Ako pri väčšine objavov a noviniek v medicíne, postupne sa to presadzuje v celej únii.

.prečo s tým väčšina lekárov tak rýchlo súhlasila?

Oni sú naozaj presvedčení, že robia pre pacientov to najlepšie. Na kongresoch dostanú pekne zabalenú reklamnú informáciu, navyše podanú renomovaným profesorom. To, že všetko platí firma, ich nezaujíma. Lokálne autority v jednotlivých krajinách potom vypracujú viac-menej záväzné inštrukcie, ktoré sa rešpektujú.




.keď pripravuje novinár nejaký článok, mal by si overiť fakty minimálne z dvoch strán. Zdá sa, že u lekárov to takto nefunguje.
Ale kto je v tomto prípade druhá strana?

.kto by to mal byť?
Reálne nezávislí ľudia. V podstate je to úloha lekára – on by mal stáť na strane pacienta a hájiť jeho záujmy. Teda vyvarovať sa nesprávnej, nedostatočnej, ale aj zbytočnej liečbe. Je to otázka jeho osobnej integrity, ale takto to v mnohých prípadoch nefunguje. Vidno to aj na spotrebe liekov, ktorá je na Slovensku veľmi vysoká. Postupne vznikajú nezávislé agentúry ako Health Technology Assessment, mnohé krajiny ich už majú zriadené pri ministerstve zdravotníctva. U nás zatiaľ nič také nemôže existovať, pretože takmer nikto nie je nezávislý. Na Slovensku je vyše 60 hlavných odborníkov: hoci za túto funkciu nedostávajú ani cent, je o ňu bitka. Hlavní odborníci majú totiž kľúčový vplyv na to, ktorý systém liečby bude u nás akceptovaný. Lepšie by bolo, ak by ich tam bolo len desať, ale super zaplatených. Takýto človek však musí byť nielen nezávislý, ale aj múdry a osvietený. Len vtedy sa môže vyjadrovať k tomu, ktorý lekársky postup je v súlade so záujmami pacienta. Technológia liekov aj zdravotníckych materiálov sa totiž veľmi rýchlo rozvíja, takže pre bežných lekárov je problém sa v tom zorientovať. Oni neriešia len cholesterol, preto je dôležité, aby im hlavní odborníci povedali, čo je správne. Dnes už je navyše jasné, že infarkty majú aj ľudia s nízkym cholesterolom. U žien sa vôbec nepreukázalo, že vysoký cholesterol má vplyv na ich úmrtnosť či dĺžku života. U mužov len mizivo.

.na základe čoho sa lekár stane hlavným odborníkom?
Je profesorom, prípadne šéfom kliniky v Bratislave, prednáša v rámci pregraduálneho alebo postgraduálneho štúdia. Postupne sa stane mienkotvorným, hoci názory väčšinou preberá zo Spojených štátov alebo zo západnej Európy. To, čo sa presadí tam, prejde sem.

.ako si u nás farmafirmy získavajú lojalitu mienkotvorných lekárov?
To, že farmafirmy podporujú vzdelávanie, je v poriadku. Ide však o to, ako to robia. Ako riaditeľ nemocnice som takéto situácie riešil centrálne. Súhlasil som, aby podporovali vzdelávanie, ale peniaze museli dať do jedného fondu v nemocnici. Bola by totiž škoda, keby peniaze, ktoré vyčlenila farmafirma – podľa množstva odberu liekov – pre našu nemocnicu, prepadli. Ja som potom rozhodol, ktorý lekár pôjde na konkrétny kongres či pobyt. Len ja som totiž vedel, ktorý lekár potrebuje konkrétnu stáž, aby sa tam naučil niečo, čo nemocnica potrebuje. O charaktere vzdelávania nemôžu rozhodovať farmafirmy, ale len nadriadení lekárov. Takto sme to mali pod kontrolou.

.aký význam však majú dvoj- alebo trojdňové konferencie, kde dostanú lekári hlavne informácie o lieku, ktorý presadzuje konkrétna firma?
Určite by bolo efektívnejšie, keby chodili mladí lekári na študijné pobyty na renomované pracoviská, a strávili by tam mesiac, dva, alebo aj rok, aby sa aj niečo naučili. Ísť na nejakú konferenciu, kde sú dve tretiny prednášok v podstate biznisové, je naozaj zbytočné vyhadzovanie peňazí a strata času. To sú skôr spoločenské udalosti, keďže všetko, čo sa tam lekár dozvie, si bez problémov nájde aj na internete. Ideálne by bolo, ak by mohli ísť do niektorej severskej krajiny alebo Holandska, a tam potom istý čas fungovali v konkrétnej nemocnici. Ale na to je už problém zohnať peniaze, hoci pre nemocnice aj vývoj mladých lekárov by to malo väčší význam. Okrem praktických vedomostí by nasali aj iný prístup k pacientovi a tamojšiu morálku.

.prečo to u nás takto nefunguje?
Pretože na kongresy chodia šéfovia kliník. Mladí doktori, ktorí sa učia, potrebujú vidieť a zažiť, jednoducho nemajú šancu. Farmafirmy sú navyše agresívne a správajú sa obchodnícky. Oni majú tovar – je jedno aký – z ktorého musia čo najviac predať. Výhodou ich biznisu je, že lieky sú maličké a ľahko transportovateľné, pričom človek ich často užíva celý život. Astmatici či reumatici sa pritom na Slovensku často vyrábajú. Čím viac je imuno-alergológov, tým viac je aj alergikov. Posúvajú sa hranice medzi chorobou a zdravím, čo je vážna vec. Dnes nie je problém urobiť zo zdravého človeka lazara, najmä psychicky. On časom naozaj začne byť chorý.

.nie je to manipulácia?
Samozrejme, že je, lekári však takto neuvažujú. Drvivá väčšina z nich je takto vyškolená farmafirmami: oni jednoducho veria, že robia dobrú vec. To znamená akúsi prevenciu, vďaka ktorej vyhľadávajú potenciálnych pacientov. Včasný záchyt onkologických ochorení je super vec. Včasný záchyt astmy je však veľký problém.

.ako to myslíte?
Je otázne, či to má zmysel. Lebo takýto človek už ide dlhodobo na liekoch. Keď mu ich vysadíte, začne byť na nich závislý, lebo bez nich sa cíti zle. Podobných príkladov je v našom zdravotníctve veľa.

.motivujú farmaceutické firmy lekárov aj nejakými darčekmi?
Je dokázané, že už keď vám dá firemník pero, začnete konať inak. Existuje psychologická štúdia, že to pero naozaj stačí. A tieto drobné darčeky sú vždy. Väčšinou to však funguje tak, že farmafirmy platia lekárom kongresy, ktorých sa chcú zúčastniť. To som po revolúcii využíval aj ja a bolo to úžasné. Spravidla tie kongresy hradili moji kamaráti, ktorí vtedy prešli k farmafirmám, lebo naraz mali desaťnásobný plat. Oni zarábali 30-tisíc korún plus auto, my sme dostávali tri tisícky. Pamätám sa, že raz mi farmafirma zaplatila nejaký kurz o ventilácii novorodencov. Bolo to v Rakúsku, prednášali tam dvaja Američania a bolo to úplne dokonalé. Vtedy som si mohol vybrať, kam chcem ísť, teraz o tom stále viac rozhodujú firmy.

.preverujeme jeden anonymný podnet, podľa ktorého bola istá skupina lekárov na dovolenke v Karibiku. Farmafirmy mali dať oficiálne peniaze jednej cestovnej agentúre – časť z nich sa mala použiť na kongres, zvyšok na spomínaný výlet. Naozaj to u nás takto funguje?
Viem o tom, že to takto funguje.

.počuli ste o podobnom prípade?
Môžem vám ukázať fotky, ktoré mi priniesol kamarát. Je na nich asi desať jácht, na všetkých len slovenskí lekári. Mali totiž týždňovú plavbu z prístavu do prístavu, všade sa prehýbali stoly pod rôznymi lahôdkami. To bolo niekoľko sezón za sebou, asi do roku 2008. Teraz to už tak okato nerobia.




.ako sa potom dá dokázať, že lekári boli napríklad na výlete v Karibiku?
Jediná možnosť je, že to potvrdí jeden z nich. Ale to by išiel sám proti sebe, pretože by ho ukameňovali. Ja som už podobnú vec skúsil, keď som verejne povedal, že to takto funguje. A hoci som nikoho nemenoval, strhla sa proti mne strašná búrka.

.v jednom rozhovore ste povedali, že až v roku 2007 ste si uvedomili, akým veľkým problémom je korupcia vo vzťahu lekár – farmafirma. Prečo až tak neskoro?
Je pravda, že ako lekár som to vôbec nevnímal. Keď som však bol tri roky riaditeľom nemocnice, tak to bolo odrazu všetko vidieť.

.väčšina lekárov si teda neuvedomuje, že robí niečo nevhodné či dokonca nelegálne?
Presne tak. Lekári to vnímajú tak, že keď politici kradnú, prečo by oni nemohli zobrať províziu od farmafiriem? Veď tie firmy sú bohaté a lekár predsa nikomu neberie. Toto by samo o sebe nebol problém: keď však začne predpisovať viac liekov, ako je nevyhnutné, to už problém je. Tu už totiž ide o peniaze zo systému, ktoré potom nie sú k dispozícii ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. A potom vznikajú napríklad dekubity, o starých ľudí nie je v nemocnici dobre postarané a podobne. Ani onkológie nemajú vždy načas lieky, pretože sa zbytočne lieči niečo iné. Zjednodušene povedané, my niekedy liečime desať ľudí namiesto jedného. A nejde pritom len o predpisovanie liekov: niekedy sa tiež zbytočne operuje, aj keď je to menej časté. Podobné je to aj s používaním rôznych zdravotníckych materiálov.

.prečo si lekári sami neustrážia hranicu, pokiaľ môžu zájsť?
To je veľmi ťažké. Jeden kolega si to uvedomil, keď robil asi pred jedenástimi rokmi nejaký výskum pre farmafirmu. V rámci toho testu predpísal niekoľkým pacientom nejaký liek, aby sledoval jeho účinky. Potom prišiel na to, že tá štúdia išla do koša, takže to robil len preto, aby tie lieky predpísal. Celý klinický výskum je vo väčšine prípadov pseudovýskum. Tu sa dá akože pacientovi liek A a dokáže sa, že je lepší ako liek B. A čím idete ďalej na východ Európy, tým to vyjde pre ten preferovaný liek priaznivejšie. To sú všetko objednané, firmami zaplatené pseudovýskumy, aby sa konkrétny liek dostal do povedomia. To nemá nič spoločné so serióznym výskumom, ktorý by sa mal orientovať na neliekové spôsoby liečby, alebo skôr na skúmanie placebo efektu. Keď mi placebo efekt funguje v štyridsiatich percentách prípadov, tak je to vážna vec! V podstate môžeme liečiť zadarmo, ale toto sa neskúma vôbec.

.otázka je, prečo by farmafirmy platili za výskum, na ktorom nezarobia.
Samozrejme, že to nebudú robiť. Podobným príkladom je marihuana: to je dokonalý liek proti bolesti, depresiám. No keďže je to rastlina, molekula takéhoto liečiva nemôže byť patentovaná. Preto o tom nie je výskum. Morfínové preparáty pritom úplne bežne používame aj u detí, samozrejme v situáciách záchrany života. Potom ich však musíme zložito dostávať z abstinenčného syndrómu. Marihuana je pritom mäkšie a veľmi účinné analgetikum a antidepresívum. Je vhodná pre reumatikov, ľudí so sklerózou multiplex aj s onkologickými ochoreniami. Nikto však nechce povoliť, aby sa mohla používať na medicínske účely, ako je to napríklad Čechách.

.každá štúdia, ktorú robia naši lekári pre firmy, je teda podozrivá?
Hoci to je v podstate korupcia, robia to tak, aby to bolo oficiálne. Farmafirma si u lekára objedná výskum, on ho spraví, oni zaplatia, odvedú dane a všetko je legálne.

Celý článok nájdete tu: https://www.tyzden.sk/casopis/17026/pacienti-sa-tu-vyrabaju-umelo/

Celý rozhovor s doktorom Hnízdilom tu:

Komentár pripravila: Martina Valachová

Ďakujem, že vás to so mnou baví. Ďakujem aj za finančnú podporu, ktorú mi posielate. Ak sa chcete pridať,je možné realizovať touto cestou: Podpora podcastu ODznova možná tu: https://ko-fi.com/odznovapodcast/tiers alebo na č.u: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar. Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať