Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Výpoveď z práce? Úžasné je vyskočiť z programu, zo stereotypu, nutnosti a povinnosti. Úžasné je pozrieť sa inak.
Máte prácu, ktorá vás baví a napĺňa? Šťastlivci sú tí, ktorí také povolanie našli a seba v ňom tiež. Na svojej ceste tvorenia a písania kníh som stretla sympatického chlapíka menom Robo Szegheő. Cítila som, že moje slová boli v súlade s jeho vnímaním a nazeraním na svet. Zaujala ma jeho pracovná činnosť a tiež pohľad na život. Milí čitatelia, dnes pootvorím dvere aj do jeho príbehu.
Robo, pôsobil si roky ako projektový manažér v IT oblasti. Kedy nastal zlom v tvojom živote a ty si sa rozhodol zmeniť svoju prácu, a tým aj štýl života?
Zmena u mňa prebiehala roky. Najprv som pociťoval preťaženosť v tele, ako je únava očí, bolesť v krížoch, problémy s trávením. Potom pribudli aj diagnózy, ako napríklad problémy s očným tlakom, deformácia platničky v oblasti krížov, depresia, obavy. Najviac som sa hneval s výplatnou páskou, ale ani nie tak s výškou platu, ale predovšetkým s kolónkou, kde bol uvedený zostávajúci počet dní dovolenky. Túžil som mať viac voľna, cestovať, venovať sa mojim koníčkom.
Jedným z kľúčových momentov pre mňa bol 11. september 2001, keď padli „Dvojičky“. V tento deň, ráno o deviatej, som dostal výpoveď z práce z dodnes nevysvetlených dôvodov. Sedel som zaskočený za pracovným stolom, balil si svoje veci a do toho sa vmiešaval obraz z televízora vo vestibule – dymiace Dvojičky. Dostal som od zamestnávateľa odstupné štyri mesiace. Prijal som to ako satisfakciu za neobjasnenie konania novej riaditeľky, a začal som užívať život bez výplatnej pásky. A hlavne, život bez odpočítavania dní dovolenky!
Doprial som si krásne mesiace oddychu a začal som zdokonaľovať svoju prácu na počítači a orientovať sa v aplikáciách pre školiacu firmu Ipex. Stále som mal obavu z nepravidelnosti príjmu, tak som opäť začal chodiť na pracovné pohovory. Prijali ma do firmy Sherlock, ale cítil som sa akýsi zmätený.
Túžil som pracovať, ale chcel som si riadiť režim práce sám.
Rozhodol som sa a predostrel som majiteľovi pánovi Fedíkovi svoju podmienku: „Prijímam ponuku, ale rád by som pracoval pre vašu firmu ako živnostník.“ V tej dobe ešte nebolo tak často zvykom, aby správca informačného systému a projektový manažér pracoval externe pre takúto firmu. Pán Fedík na mňa prekvapene pozrel. Bol som zmierený aj s odmietnutím. To „áno“, ktoré vyslovil, bolo veľkým medzníkom v mojom živote. Dodnes som mu vďačný za jeho odvahu ísť so mnou do niečoho nového, aj za jeho dôveru. Založil som si živnosť a môj život sa výrazne zmenil. Navonok to vyzeralo, že som zamestnaný, ale vnútorne a vzťahovo to bolo niečo úplne iné. Bol to obrovský krok smerom k slobode. Ešte veľa rokov som robil v IT obore, ale už nikdy nie ako zamestnanec.
Vďaka zlepšeniu dostupnosti internetu sa mi podarilo splniť si aj môj cestovateľský sen a odísť na deväť mesiacov do Austrálie, kde som sa učil angličtinu, spoznal ľudí z celého sveta a naďalej mal príjem zo Slovenska ako IT správca. Bolo to úžasné obdobie sebaobjavovania, hlavne vďaka vytrhnutiu sa zo zabehaných návykov.
Postupom času som však pociťoval stále viac nechuť spravovať informačné systémy pre spoločenské zriadenie, ktorého cieľom v mojich očiach nebola sloboda, ale stále väčšie zamotávanie sa do nezmyselných pravidiel a stále zložitejších nástrojov na ich správu. Čím ďalej, tým viac som si uvedomoval, že som spolutvorcom zriadenia, ktorému som nerozumel a cítil k nemu odpor.
Už počas štúdia na vysokej škole som sa dostával do kontaktu s rôznymi zaujímavými ľuďmi a kurzami, ktoré mi pomáhali rozmotávať klbko mojich celoživotných záhad a otázok. Zúčastňoval som sa raz ročne rodinných konštelácií, venoval sa zaujímavej práci podľa Silvovej metódy, meditoval som, čítal knihy. A tak som sa aj vďaka mojim kamarátom dostal do kontaktu s Univerzitou vedomého života. Najprv ako žiak, potom ako spolupracovník, až napokon ako vedúci osvety a člen vedenia.
Je tvoja práca v súčasnosti aj tvojím koníčkom? Čo všetko zahrňuje?
Myslím si, že sme zvyknutí rozdeľovať svoje činnosti do krabičiek ako zamestnanie, hobby, rodina. Tým, že som začal pôsobiť v Univerzite vedomého života, začal som zažívať konečne súlad v mojom živote bez rozporu medzi prácou, hobby, životnými postojmi, mojimi vzťahmi. Akosi všetko začalo do seba zapadať a bez rozporov. V súčasnosti zodpovedám predovšetkým za šírenie povedomia o univerzite pomocou internetu, besied, podujatí, kurzov, podcastov a festivalov. Riadim tím ľudí, ktorí u nás našli „svoju novú rodinu“. Som zároveň členom Kruhu nadšencov UVŽ, ktorí aktívne podporujú aktivity univerzity. Vytvárajú aj vlastné projekty, ako je napríklad časopis – Čaropis.
Vzdelávať sa je možné po celý život. O tom svedčia aj tvoje činnosti, ktorým sa venuješ. Ktorá z techník, s ktorými si sa stretol na svojej ceste poznávania, ťa najviac oslovila?
Na začiatku ma naštartovala Silvova metóda, lebo ma upriamila na využívanie predstavivosti a vedomé pôsobenie v stave nazývanom aj „alfa hladina“. To bol taký prvý krok do sveta meditácie. Potom mi veľmi pomohli rodinné konštelácie, na ktoré som sa dostal náhodne. Navštevujem ich aj v súčasnej dobe. Je to pre mňa úžasný nástroj na upratovanie si svojich postojov a „zvedomovanie si neviditeľných väzieb“. Ale, samozrejme, veľmi záleží od človeka, ktorý to vedie. A preto chodím stále k tým istým lektorom a sprievodcom.
V súčasnosti je však pre mňa kľúčová náuka – Rozpoznanie skutočnosti a jej techniky. Sú tomu takmer štyri roky, čo som začal študovať na Univerzite vedomého života túto náuku, a odvtedy sa stala neoddeliteľnou súčasťou môjho bytia. Nič prirodzenejšie, zrozumiteľnejšie a komplexnejšie som nezažil. Témy a nástroje, ktoré zahŕňa a pre mňa zrozumiteľne a pochopiteľne objasňuje, sú také komplexné, že dokážem vďaka tomu žiť šťastný vedomý život.
Stretávaš sa s pojmom meditácia, a verím, že nielen iba s pojmom. Praktizuješ meditáciu a čo pre teba znamená?
Praktizujem meditáciu každý deň. Rád by som sa však dostal opäť k pravidelnej rannej meditácii v trvaní aspoň dvadsať minút. V súčasnosti praktizujem skôr krátke vnorenia a meditácie „s otvorenými očami“, ale som si vedomý nevyhnutnosti meditovať aj každý deň. Mojím vzorom je Leri Švec a Nika Laňková. Ich spôsob života mi ukazuje, že meditácia je nevyhnutná na ceste tzv. sebazušľachťovania.
Je nejaká myšlienka, ktorou sa riadiš vo svojom živote?
Riadim sa tromi zákonmi spravodlivosti, ktoré sú našimi základnými stavebnými kameňmi v univerzite:
– Mám hodnotu, rovnakú ako všetci ostatní.
– Okolo mňa sú len priatelia a učitelia.
– Všetko, čo sa deje, sa deje pre môj osoh.
Používam ich zároveň aj ako riekanku, mantru v ťažších chvíľach, a tvrdím, že mi každodenne uľahčujú a zachraňujú život.
…Čomu sa venujete v tejto chvíli,
vareniu, praniu, stavaniu obydlia,
činnosti v práci, v obchode, v aute alebo autobuse?
Život v nás i mimo nás plynie, nech robíme čokoľvek.
Zajtra príde opäť zajtra a prítomnosť ležérne prebieha.
Aké úžasné je precitnutie.
Aké úžasné je uvedomenie a zastavenie sa nad sebou na pár sekúnd.
Aké úžasné je vyskočiť z programu, zo stereotypu, nutnosti a povinnosti.
Aké úžasné je pozrieť sa inak.
S nadhľadom a pocitom vzácnosti prítomnej chvíle.
(Krátke zamyslenie z knihy Čo vy na to?)
Rozhovor s Robo Szegheő pripravila Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých pacientov. Pôsobila ako sociálna terapeutka v hospici aj domove sociálnych služieb. Knihy: Za dverami liečebne, Zo zápisníka terapeutky, Čo vy na to? (vydavateľstvo Elist)
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
