fbpx

MUDr. Artúr Ivančík: Mám obavy z posadnutosti detí a mladistvých udržiavať kontakty na rôznych sociálnych sieťach

Vplyv online vyučovania na deti a študentovMám obavy z posadnutosti detí a mladistvých udržiavať kontakty na rôznych sociálnych sieťach…

Aký je vplyv online vyučovania na deti a študentov? Na tému home schooling, home office a o vplyvoch digitálnej doby som sa rozprávala s psychiatrom, MUDr. Artúrom Ivančíkom.

Doba bola veľmi rýchla a potom sa celý svet akoby zastavil. Ale mne sa nezdá, že by sa spomalil, lebo nastali nové tlaky. Zladiť všetko za podmienok home office a home schooling. Myslíte, že sa to podpíše na deťoch a tínedžeroch? Zaznamenávate zvýšenú chorobnosť v tejto vekovej kategórii?

Podľa teórie relativity a kvantovej fyziky, čím rýchlejšie sa pohybujete, tým plynie čas pomalšie. Pravdou zostáva, že človek vníma plynutie času subjektívne a často úplne inak. Náhla zmena rituálov a spôsobu práce je ako vypraviť dobre zabehnutý rýchlovlak na odbočku určenú pre pomalšie vlaky osobnej dopravy. Cieľová stanica je však rovnaká. Z praxe ale vidíme, že z uhla efektivity rôznych pracovných náplní je z krátkodobého pohľadu home office celkom výhodným riešením, v iných oblastiach sa javí ako skôr kontraproduktívny spôsob práce.

Musíme si priznať, že spoločne strávený čas v kolektíve, spoločné porady či kávičkové prestávky často veľa vecí a problémov vyriešia akosi ľahšie, lepšie a rýchlejšie. Darmo, evolúcia nás vyformovala na družné riešenia problémov, sociálne a osobné kontakty majú svoje veľmi dôležité miesto v rámci racionalizácie a efektivity pracovnej činnosti.

Žijeme naďalej v extrémne uponáhľanej dobe, preto o to viac platí staré známe pravidlo – „pomaly ďalej zájdeš“. Napriek nevyhnutnému home officeu má paradoxne málo ľudí viac času aj na seba. Najmä, keď sa pod pracovný stres doma za počítačom podpíše pocit – „musím robiť veci, na ktoré nemám teraz ani náladu a ani chuť“, vtedy sa potrebná energia vydaná na prácu pod prakticky stálou TeamViewer kontrolou nadriadeného či učiteľa znásobuje a viac vyčerpáva.

Musíme sa však prispôsobiť novým požiadavkám spoločnosti, ktorých dopad sa však demaskuje až v budúcnosti. Home office tu síce už bol i v minulosti, len nie v takej masívnej miere ako teraz.
Digitálnu výučbu tiež neodsudzujem. Je na každého svedomí, ako pripravuje žiakov cez virtuálnu výučbu. A svedomitejší žiak to aj s kontrolou a pomocou rodiča zvládne i týmto spôsobom. Táto limitná pandemická situácia, aká je teraz, skôr formuje novú cestu digitalizácie edukácie v školách, ktorá sa pomaly, ale iste uberá aj týmto smerom.

Aký je reálny vplyv online vyučovania na deti a študentov?

Samozrejme, platí, že nič nenahradí kolektívnu socializáciu a potrebu osobných kontaktov u detí a mladistvých.

Nemyslím si, respektíve nič tomu nenasvedčuje, že by home schooling nateraz výraznejšie ovplyvnil chorobnosť detí a tínedžerov. Skôr by som povedal, že najmä deficit pohybu, zdravého životného štýlu a sociálna izolovanosť pri výučbe z tepla domova vplýva na ich telesný zdravý vývoj. Deti majú, našťastie, omnoho lepšie adaptačné schopnosti ako dospelí ľudia.

Skôr mám obavy z posadnutosti detí a mladistvých udržiavať kontakty na rôznych sociálnych sieťach, už teraz táto forma komunikácie silne determinuje novú generáciu, ktorá v skutočnom svete nebude vedieť dostatočne priamo v osobnom kontakte vyjadrovať svoje myšlienky a pocity. Rád by som sa mýlil v tomto mojom pocite, ale v odbornej terminológii už existuje na tzv. pocit obavy zo zmeškanej správy či hovoru nový terminus technicus – „Missing Out“. Týka sa predovšetkým mladej vekovej kategórie od puberty do približne 30 rokov.

FOMO, alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach z nedostatku), je už vlastne považovaný za jednu z foriem nelátkovej závislosti.

Jeho základom je fakt, že každý jedinec má v sebe zakódovanú potrebu niekam patriť, túži byť členom určitej sociálnej skupiny. Pokiaľ majú deti či mladí ľudia pocit, že sú na sociálnych sieťach ignorovaní, v horšom prípade hejtovaní či šikanovaní, tak nie je vylúčené, že môžu u nich nastať stavy frustrácie, úzkosti či až vážne stavy depresie.

Čo si majú rodičia všímať na deťoch, aby vedeli podchytiť problém v zárodku?

Viac sa venovať deťom, iba rodič jednoznačne najlepšie vycíti zmeny v správaní svojho dieťaťa, musí sa snažiť viac načúvať, sledovať jeho potreby. Ak je dieťa mrzuté, nesvoje, mal by rodič pátrať po príčine. Rodič sa zároveň nesmie báť byť rodičom v pravom slova zmysle, veľa rodičov si myslí, že pre dieťa je dobré, ak sa bude snažiť byť aj jeho priateľom, no omyl, to na deti pôsobí skôr mätúco, ako priaznivo.

Dieťa sa cíti oveľa istejšie a bezpečnejšie, ak mu dá rodič presné mantinely, ak rodič presne a s dôverou určí hranice správania sa a povinností svojmu dieťaťu. Deti potrebujú najmä našu lásku, musia ju cítiť, počuť, vnímať. Pri akejkoľvek výraznejšej či veľkej zmene nálady, apatii alebo atypickom správaní netreba váhať a radšej vec konzultovať so svojím pediatrom, detským psychológom alebo školským poradcom.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Prečítajte si aj…

Artúr Ivančík: Ak človek nie je šťastný sám so sebou, nedokáže sa sústrediť na šťastie iných.

Mohlo by vás zaujímať