Medzi nebom a zemou
Niekedy bol múdry ten, kto mal skúsenosti, vedomosti, vedel čítať, písať, mal prístup ku knihám, mal učiteľov, vedel si veľa zapamätať. Taký človek bol označovaný najprv ako mudrc, neskôr ako učenec. Skúsený človek s informáciami v hlave o tom, ako sa veci dejú, ako funguje svet okolo nás, človek, ktorý vedel robiť správne rozhodnutia. Za takým človekom išli kmene, neskôr kráľovstvá či celé národy.
Potom sa udialo niečo, čo tomu urobilo rázny škrt.
Prišiel jeden z najväčších vizionárov, akého sme mali za humnami na západe. Stalo sa to zo dňa na deň, ale ovocie to prinieslo až o stáročia neskôr. Prišla Mária. Konkrétne Mária Terézia. A ešte konkrétnejšie, šiesteho decembra 1774 vydala Všeobecný školský poriadok, ktorým sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od šesť do dvanásť rokov. My, rakúskouhorsšťania sme sa teda postupne dostávali do lavíc a po dobu vyše dvesto rokov sme sa učili. Čítať, písať, počítať, geografiu aj biológiu, cudzí jazyk…
Postupne sa z nás stali vzdelanci a prišla éra, kedy bol múdry ten, kto vedel kde nájde to, čo nevie.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami, hen v minulom storočí, bolo vyslovene chcené, aby sme dokázali pracovať s informáciami v knihách, encyklopédiách, slovníkoch a atlasoch. Koľko ich ešte máte v knihovničke, v pivnici či na povale?
Poznatky sa spisovali, rozširovali, dopĺňali. Len si spomeňte na vybrané slová z vášho tretieho ročníka, áno z minulého tisícročia, a spomeňte si, ako ste si išli oči vyočiť, keď váš tretiak dostal domov vybrané slová, o ktorých ste ani len netušili! Dopĺňalo sa, rozširovalo, kvantifikovalo. Ale prosím, nehovorme o archaizmoch, ako prýštiť, lebo sa mi dvíha tlak. (Prepáčte učitelia).
A tak sa Mária stala nasledovanou davmi, národmi, kultúrami a etnikami.
A dostali sme sa tak, ako v správnej počítačovej hre, do levelu číslo tri.
Žijeme dobu, kedy informácie strácajú alebo dokonca absolútne nemajú zmysel. Dospeli sme do bodu, že informácie sa stávajú neoveriteľnými tvrdeniami, ktoré vypúšťa kde-kto, za účelom čohokoľvek pre akékoľvek potreby. Väčšinou prízemné, osobné a negatívne. A väčšinou pre to, aby mali (na)sledovateľov.
Ani samotná umelá inteligencia, ktorá dnes dokáže neskutočné veci, nevie odlíšiť relevantné od irelevantného, a preto sa dostávame v aktuálnom leveli tri do doby, kedy viera je to jediné, čo nás ženie vpred. Dnes ide naozaj iba o to, čomu veríme, veríte, veria. A nehovorím o plochozemcoch, ani o falošných inzerátoch na ťažbu bitkojnov.
Dnes je každý lajk, každý dráždivý koment či každá nadávka na sociálnej sieti, len a len prejavom viery.
Ani jedna strana (naozaj ani tá vaša) nemá najmenšie právo niečo tvrdiť s určitosťou, lebo neexistujú mechanizmy overenia.
Existuje len jeden osvedčený mechanizmus provokácie a vzniku vojny. A ten sa deje práve teraz.
Vyprovokovať masy ľudí, aby sa začali nenávidieť. A aby začali niekoho nasledovať. A je mi z toho rovnako smutno ako bolo státisícom neviditeľných ľudí, ktorí bojovať nechceli. Koľko príkladov majú naše dejiny v našej krátkej histórii? Priveľa.
Ak čakáte príklad, kde uvediem, že sto čiernych a sto červených mravcov v miske bude žiť mierumilovne, kým miskou nezatrasiete, a potom sa pobijú a pozabíjajú a z toho bude vyplývať, ako s nami kde kto manipuluje… tak ste na omyle. Ten článok je pekný, má kúzlo, má posolstvo, ale je to biologická hlúposť. Prepáčte! (Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ho zdieľate, ale takto funguje zdieľanie).
A nebojte sa, nebudem sa vyjadrovať ani ku korosu (korona) ani k politike Slovenska, ani k politike Únie, ani sveta. Z celkom prozaického dôvodu. Môj mikrokozmos, v ktorý verím, nie je v súlade s tým, čomu mám podľa iných vierozvestcov veriť.
Vrátim sa do roku 1989.
K môjmu obľúbenému spevákovi s trvalou na hlave. K môjmu idolu na magnetofónovej páske. Prešovčanovi, ktorý žil 20 km odo mňa a dnes žije odo mňa asi 800 metrov. Nie, nestretávam ho, ale poviem vám pravdu, ak by nebol koros a on by o mne tušil, určite by som ho zavolal na jazerá na pivo. A aj by som mu ho zaplatil. A nie, neviem, čo by som si s ním vedel povedať, ale hádam by sme nejakú tému našli. A hlavne by som sa ho opýtal, ako to bolo v tom tisíc deväťsto osemdesiatom deviatom Medzi nebom a zemou?
Visím si v sieti pod stromom broskýň
Tak som medzi nebom a medzi zemou
Vylez si ku mne a pomôž mi s tým
Dať svet do koľají, kde nikdy nebol
Aspoň pre nás
Asi sa to dá medzi nebom a zemou
Asi sa to dá medzi tebou a mnou.
Spravme si tu iba my malý svet bez veľkých viet
Čo na nás zo všadiaľ padajú.
Citáty nápisy ostré slová
Pravda je medzi nebom a zemou
Po hlúpych bitkách to skúsiť znova,
Dať svet do koľají, kde nikdy nebol,
Aspoň pre nás
Asi sa to dá medzi nebom a zemou
Asi sa to dá medzi tebou a mnou.
Spravme si tu iba my malý svet bez veľkých viet
Čo na nás zo všadiaľ padajú.
(Peter Nagy, Medzi nebom a zemou, Album: Šachy robia človeka 1989)
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus
