Zistila som, že nepotrebujem všetko, čo chcem

Malá, ale dôležitá úvaha z karantény… Sme doma, sme traja. Ja napríklad viem, že nepotrebujem všetko, čo chcem. A čo nám to prinieslo?

Tu je môj skromný zoznam:

1. Tony špinavých šiat! Človek by si myslel, že keď nikam nechodí, tak by nemal čo prať. Opak je  pravdou. Neviem ako vy, ale mám pocit, že mám viac šiat na pranie,  ako kedykoľvek. Možno je to tým, že obe deti športujú a teraz majú viac času na šport ( hlavne vonku). A možno je to aj tým, že sa maká oveľa viac na záhrade…
2. Vzniká u mňa bezodná a drahá domáca reštaurácia a mám pocit, že mám dvoch Nenažrancov, o ktorých si môžete myslieť, že v živote nikdy nejedli, a možno, že v živote nikdy nebudú môcť jesť, a preto zožerú všetko čo vidia na ceste. A samozrejme pečieme aj koláče, čo sme nikdy predtým nerobili, lebo nebolo času. Mám pocit, že prvú vec, čo urobím keď sa reštaurácie otvoria bude, že oboch presťahujem do prvej z nich aspoň na mesiac. Nech si oddýchnem od varenia! Ináč povedané, v živote som toľko neminula na potraviny, ako za toto obdobie.
   
3. Stávam sa majster kuchár. Keďže máme radi rôznorodú kuchyňu a ako kuchár sa chcem tiež zabávať pri varení, nech mám aspoň nejakú kreativitu, tak sa stáva zo mňa Chef. Aj keď po dvoch mesiacoch sa fantázia pomaly míňa. A moja “najobľúbenejšia” veta: “čo budeme jesť”, alebo “čo máme na obed”. Nemáte pocit v tom momente, že by ste vraždili? Samozrejme s láskou…
   
4. Majster Zahradník? Ja mestské dievča? Čo sa vyzná len v tom, čo je Ihličnan a čo je listnatý strom!?!?! No ale musím sa pochváliť, že som si zasadila kompletne celú záhradu. Nie sama. S pomocou kamošiek. A zrazu viem, čo je čo, ale aj to, ako sa čo a kde sadí. Objavila som aj píniovú kôru. Zrazu viem, ako sa držia hrable, ako sa fúrikuje a lopatkuje, ako sa pokladá fólia pred sadením a ďalšie záhradné vychytávky. Výsledok? Záhradu sme robili OD NULY.  Aj na moje prekvapenie… zrazu mám kvetiny všade, kde sa pozriete.
   
5. Degustátor vína … ale o tom inokedy
6. Majster technológií. Vygooglim Vám všetko. Keďže sme všetci doma a online, tak sa naučíte byť technicky zdatní, lebo nemáte inú možnosť. Vďaka online technológii som zvládla byť kuchárom, pekárom, záhradníkom, opravárom, technikom, online poradcom a učiteľom. Dnešná doba si vyžaduje úplne iné schopnosti a zručnosti ako doteraz.
7. Reálne spoznávame svoje vzťahy, ktoré sú okolo nás, kto sa naozaj zaujíma. Kto je aktívne pri nás a kto a ako vníma túto situáciu. Sú takí, ktorí sa ohlásia a pýtajú sa či niečo nepotrebujeme, sú takí, ktorí vám zavolajú a povedia “otvor dvere doniesol som ti čapované pivo, len ti to podám cez dvere”… Sú ľudia, ktorí zavolajú, že majú upečený koláč, prinesú vám ochutnať. Sú takí, ktorí vždy keď idú do potravín, alebo do drogérie, ohlásia sa, či niečo nepotrebujeme.Sú takí, ktorí vás vidia makať a cez plot sa spýtajú či nechcete nejaké náradie, ktoré pomôže s prácou… A potom sú takí ktorí nič, a potom sú takí, ktorí sa nespýtajú ako sa máte, ale budú sa len milión krát sťažovať a potom sú takí, ktorí vás ohovárajú a kritizujú, lebo nemajú nič iné na robote… Ono to nie je podstatné, podstatné je, kde sa zaradíte vy. A potom aj to, že si vážite tých, ktorí sú tam pre vás i keď len cez telefón.V tejto situácii sa nám aj zlepšil vzťah s mojím ex manželom, ktorý žije v zahraničí cez hranice Slovenska a už skoro 3 mesiace nevidel svoje deti. Cítim jeho smútok a vnímam jeho útrapy a tak sa snažím zdieľať každú minútu života jeho detí, ako najlepšie sa dá. A vnímam, že je za to vďačný.
8. A poslednú vec, ktorú chcem napísať čo mi priniesla táto karanténa, a podľa mňa je to najdôležitejší bod v tomto zozname, je – “spoznať svoje vlastné deti”. Vždy som sa im venovala, lebo sme len my traja, ale keď ste s niekým 24 h 7 dní v týždni vkuse, tak máte viac času ísť do hĺbky. Uvedomíte si, akí v skutočnosti sú ľudia, ktorí s vami žijú. Nevidíte ich, akí sú v škole, alebo v práci, nevidíte ich, akí sú medzi priateľmi, nevidíte ich, ako riešia mimo vás konflikty alebo problémy, ale teraz ich vidíte vo všetkých tých situáciách, lebo sú stále doma.Ja som na nich veľmi hrdá. Pochopili, že nemôžem byť na všetko sama, že nemôžeme mať upratovačku raz do týždňa, ktorá mi pomáhala, lebo som stále pracovala, aby som nás uživila, tak sa naučili poriadne upratovať, aj prať, aj variť, aj skladať nábytok, aj pracovať v záhrade, aj rýľovať aj fúrikovať, ale aj iné zručnosti. Takisto sa naučili zodpovednosti voči škole. Je to iné, keď chodíte do školy, kde ste nútený pracovať. A je iné, keď musíte sa zapojiť aktívne online a robiť si všetko sám.
   Aj domáce úlohy si sám vypracovať bez dohľadu učiteľa. Táto situácia ich naučila väčšej zodpovednosti. Áno, úprimne musím uznať, že mám obrovské šťastie, že moje deti sú staršie a samostatnejšie. A nepotrebujem s nimi sa učiť, ale nepotrebujem ich ani kontrolovať. Som vďačná a chválim ich tak často, ako sa dá.

Karanténa mi priniesla veľmi veľa.

Samozrejme, že môžeme polemizovať a diskutovať o všetkých negatívnych aspektoch. Ale načo? “Kam zameriame pohľad a pozornosť to bude naša realita.“

Moja realita je, že dnes som lepším človekom, ktorý nazbieral nové a zaujímavé zručnosti. A naučil sa ešte väčšej trpezlivosti. A hlavne – posilnil si pokoru, spoznal diamanty ľudských duší okolo seba. A cíti nesmiernu hrdosť voči svojim deťom.

A ešte jeden bod – tento človek, teda ja, sa naučil šetriť a pochopil, že môj otec mal pravdu, keď mi hovorieval:

“Darina vždy maj bozaj ma v riť peniaze a riešenie… to sú také peniaze a riešenia, že keby sa čokoľvek stalo, tak môžeš v kľude dýchať!“

Ľudkovia! Nie je to jednoduché a trvalo mi to roky, kým som sa naučila a dnes už viem, že nepotrebujem všetko, čo chcem a teraz táto situácia mi ukázala, že potrebujem ešte menej, aby som bola spokojná a šťastná. ”V jednoduchosti je krása.”

Napíšte mi čo vás naučila Karanténa. Rada si o vás prečítam. A určite tým potešíte aj ostatných.  Ľudkovia zdravíčko!

Darina Szabó
Autorka je terapeutka a lektorka