Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Baví ma vyjadrovať sa prostredníctvom divadla a televízie k „stavu sveta“
Valeria Schulczová vyštudovala divadelnú réžiu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila vo viacerých slovenských a českých divadlách.
Spolu s Romanom Olekšákom napísali úspešné divadelné hry Leni, Doktor Macbeth či Rodáci. Ako scenáristka sa podpísala pod slovenské a české televízne projekty Za sklom, Odsúdené, Nevinní. V súčasnosti prijala ďalšiu výzvu – šéfuje Divadlu P. O. Hviezdoslava, kde v čase pandémie pripravuje nové zaujímavé projekty.
Pamätáte si na prvé stretnutie s divadlom?
Jeden z prvých zážitkov z divadla mám z Novej scény. Z rozprávky Zlatá priadka. Mama nám so sestrou cez pauzu kúpila v bufete žuvačky a ja som si tou rozžuvanou žuvačkou polepila v druhej časti predstavenia nielen ruky, ale aj šaty. Pamätám si, že mali vrecká v tvare srdiečok. Mama bola zúfalá a ja vlastne tiež, lebo som sa nemohla sústrediť na rozprávku. Mám však aj veľa zážitkov z baletu. Brat mojej babičky bol sólista baletu SND, ja som ho už v aktívnej kariére nezažila, ale celé detstvo sme chodili nielen na balety, ale i opery.
V detstve chceme byť predavačky, kaderníčky, vizážistky, herečky. Kedy ste sa rozhodli, že budete režisérkou?
Keď som mala desať rokov a videla som v opere Toscu, zatúžila som byť opernou speváčkou. Ale to trvalo len pár týždňov, keďže som pochopila, že na to nemám dostatočný talent. Chodila som do speváckeho zboru, takže som to dokázala zhodnotiť pomerne triezvo. So zborom sme však v SND skúšali operu Šťastný princ a tam ma najviac zo všetkého fascinovala práca režiséra. Potom som pomerne dlho chcela byť opernou režisérkou. Odtiaľ bol len krok k činohre, ktorú som objavila v puberte.
Režisérka, scenáristka, dramaturgička, po novom šéfka DPOH. V ktorej polohe sa cítite najlepšie?
Baví ma prepínať sa medzi jednotlivými identitami. Navyše majú k sebe pomerne blízko. Každá z tých profesií má ťažisko niekde inde, spoločne však vytvárajú istú komplexnosť v zručnostiach a sebarealizácii. Odlišná je miera zodpovednosti za výsledný tvar inscenácie či produkcie. Ako scenáristka, či dramaturgička ste na počiatku reťazca a nie vždy dokážete ovplyvniť výsledok. V každej z týchto profesií však môžete uplatniť istú mieru vizionárstva a reflexie spoločnosti. To ma na mojej práci baví asi najviac. Vyjadrovať sa prostredníctvom divadla, či televízie k „stavu sveta“.
Niekoľko rokov ste prežili v Čechách. Vrátili ste sa však na Slovensko. Prečo ste sa tak rozhodli? V čom je české divadelníctvo iné ako slovenské?
Z Prahy som sa vrátila kvôli zaujímavej pracovnej ponuke. Myslela som si, že tu ostanem rok a zrazu ubehlo tých rokov 11. Uvidíme, možno sa tam ešte vrátim. Myslím, že aj Česi majú sentimenty voči slovenskému divadlu. Aj keď často som zažívala, že sa mimoriadne tešili na nejakú inscenáciu a potom boli sklamaní. Videli často formu vyprázdnenú od obsahu, povestné slovenské fatálne herectvo, ktoré síce bolo zmietané autentickými emóciami, ale chýbali mu myšlienky. Neplatí to samozrejme univerzálne.
Aj české inscenácie dokážu byť nesmierne formalistické, čistá póza povýšená na umenie, ktoré je na hranici gýču. Ale to asi bude problém akéhokoľvek zlého divadla. Myslím si totiž, že je vlastne jedno, kde inscenácia vzniká, v akej krajine. Ak je dobrá, je univerzálna.
Od januára tohto roku vediete bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava. Pripravovať divadelné projekty v čase pandémie nie je ľahká úloha.
Práveže v čase pandémie sa dajú pripravovať projekty výborne. Máte viac času, viete ich dobre premyslieť. Akurát ich neviete realizovať. Takže my sme teraz vo fáze, keď nám končí príprava, finalizuje sa písanie siedmych pôvodných hier pre projekt Anómia 21. Výsledkom budú štyri inscenácie na javisku DPOH, v CO kryte a v Klariskách. Dúfame, že pandemická situácia nám umožní odpremiérovať ich v júni. Okrem toho sme spustili divadelnú talkshow Hry v DPOH s moderátorkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou.
Zatiaľ budeme v online priestore a hneď ako to bude možné, budeme sa tešiť na živého diváka v hľadisku. Do novej sezóny pripravujeme aj veľký projekt pre mladých – Generácia Z. Ten by sa tmal skladať z troch inscenácií a množstva sprievodných akcií. Okrem toho pripravujeme aj projekty pre deti a koprodukčnú inscenáciu s Divadlom Aréna, ktoré od novej sezóny prichýlime v DPOH, kým bude ich budova divadla v rekonštrukcii.
Nápadov máme mnoho, musíme však dúfať, že pandémiu dostaneme aspoň trochu pod kontrolu a situácia sa zlepší. Samozrejme, zdravie a život sú prvoradé. Divadlo počká. Verím, že diváci sa k nám radi vrátia.
Pripravila: Jana Túry
