Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ako sa dieťa môže stať závislé na pozornosti? A môže sa extrémista narodiť aj v „dobrej rodine“?
Možno ste videli reportáž o aplikácii, ktorú vymyslel syn Richarda Sulíka. Ak nie, odporúčam pozrieť toto video (nižšie).
Nikto sa nezamýšľa nad tým, že žijeme a existujeme v dobe (aj) chorých a dostupných možností?
Inak to, prepáčte, neviem nazvať. Ja sama som v online viac, ako by som mala byť. A to nad tým premýšľam. Snažím sa to „kočírovať“. Ale čo deti a dospievajúci? Viete, čo robia? Kde sa hýbu v online? Čo im blúdi hlavou? Ako chcete kontrolovať 18-ročného človeka? Mali by sme, podľa mňa, odsudzovať všetko, čo môže mladých ľudí navádzať na choré výmysly. A choré experimenty. Ale ako na to? Dá sa to vôbec?
Kto neexperimentuje, nie je cool?
Každý z nás bol mladý. A doba ide vždy dopredu. Pamätám si, ako som v puberte gúľala očami nad vyhláseniami mojich rodičov. Je to normálne. Ale to, kam zašli možnosti aktuálnej online doby, o tom sme veru nechyrovali. Rodičia sú v práci, deti v škole, no a veľa sú v online. Veľa. Ako chcete skontrolovať 18-ročnému študentovi mobil a jeho online život a premýšľanie? Ako viete, či práve váš 15-ročný syn či dcéra neskúšali vo výzve zjesť psie výkaly? To sa nedá. U 18-ročných dokonca ani právne. Ide o dospelých ľudí.
Mne sa z podobných nápadov, ako je táto aplikácia, obracia žalúdok. A myslím si zároveň, že takéto podobné „hry“ môžu doviesť ľudí k úplnému pomäteniu mysle. Doslova a do písmena. Ide tu hlavne o experimentovanie s tým, ako zaujať. A to je návykové…
Ani neviem, ako to napísať, aby to nepôsobilo, že som proti inakšiemu prístupu v oblasti experimentovania a zábavy a proti vývoju vpred.
Aktuálne aplikáciu „vyšetruje“ aj prokuratúra, čo Richard Sulík komentuje ako skvelú reklamu pre svojho syna… Otázkou je, či to, čo tvorcovia vytvorili, slúži k dobru a k rozvoju? Odpoveď nech hľadá každý sám…
Paralely…
Stala sa vražda. Ohavný čin. A vrah už tiež nežije… Ale ja sa pýtam, mohol toho mladého vraha niekto zastaviť? Je na vine iba jeho otec či mama? Vrah sa pohyboval v online svete. A dokonca nielen v tom slovenskom. Svoju radikálnosť neskrýval. V tej záplave šialených možností v online to možno na mnohých vplývalo len ako hra. Hra na to, ako zaujať. Neviem to posúdiť… Len sa stále dookola pýtam, že či sa môže vrah – extrémista – narodiť aj v „dobrej rodine“?
Otázok veľa.
Odpovedí málo…
Odporúčam pozrieť si reportáž a aj postoj Richarda Sulíka k spomínanej aplikácii. Nájdete tam aj vyjadrenia odborníkov, ako podobné veci a hry môžu vplývať na vývoj človeka. Ide aj o morálny rozmer.
Želám príjemné sledovanie…
Martina Valachová
Korektúry: Katarína Málková
