Dostala som klasické HR zadanie – nájsť recepčnú. Ihneď, lebo horí. Ako vždy. Mala som asi 50 CV. Pozvala som 20 kandidátov. Polovica mladých sa nedostavila. Mala som tri favoritky. Rok narodenia 1975, 1961 a tretia odhadujem 1966. Vyhrala pani narodená v roku 1961. Má 58 rokov, rozhodla som sa pre ňu vlastne už na konci pohovoru.
A prečo?
- Prišla načas,
- pripravená,
- upravená, šmrncovne oblečená,
- na nič sa nehrala,
- úprimne odpovedala,
- všetko vysvetlila,
- nevtieravo prejavila, ako veľmi by sa z tej práce tešila,
- hovorila veci zo života, nie z príručiek a mala nadhľad.
Predbehla všetky mladšie ročníky, pretože mala charizmu a mala som pocit, že tam vydrží a neodíde pri prvom podráždenom návštevníkovi alebo kolegovi.
Nastupuje budúci týždeň a dúfam, že som sa v nej nezmýlila. Zaujímavé je, že na túto pozíciu sa hlásila už pred tromi rokmi. Vtedy nebola vybratá v druhom kole, teraz to skúsila znova a úspešne.
Na záver
Mám obrovskú radosť, že som robila pre firmu, ktorá rok narodenia nerieši. A druhé dôležité? Ak má človek čo ponúknuť a je osobnosť, je to vidno. Mnohých určite podráždim, ale vek nie je záruka zrelej osobnosti a ani charizmy.
Mnohí prichádzajú s nadhodnotenou predstavou o sebe, neprimeraným alebo predstieraným sebavedomím, prípadne depresívni a odprezentujú sa v štýle „som starý a nikto ma nechce“. S tým sa nedá preraziť.
Dôvodom neprijatia kandidátov je proste často fakt, že nemajú čo ponúknuť. Nie koľko majú rokov.
Z tých mojich troch kandidátok by som si vybrala hociktorú s pokojným svedomím a každú pre niečo iné.
Autorka vedie personálnu agentúru