fbpx
Umelé oplodnenie dáva párom šancu otehotnieť

Barbara Lisá: Aspoň na chvíľu som sa stala mamou

Predstavte si, že máte skvelého partnera. Ľúbite sa. Túžite po dieťati. Ale nejde vám to. Nedarí sa. Toto je príbeh Barbary Lisej a jej manžela Nilaya, ktorí sa snažia o dieťa už 6 rokov. Majú za sebou 4 pokusy umelého oplodnenia, potrat a mimomaternicové tehotenstvo so zdravým plodom uloženým v krčku maternice. Barbara je inšpiráciou,  otvorene rozpráva o svojich pocitoch. O tom, aké to je. Aké to bolo, keď bola „na chvíľu tehotná“, o problémoch so spermiami,  a že každý piaty pár na Slovensku nevie otehotnieť prirodzenou cestou.

Prečítala som si tvoje blogy. Vypočula Tedex. Zaskočilo ma, ako sa stavajú niektorí lekári k úlohe muža v tomto „procese“…ako k obyčajným „darcom spermií“. Ako to vnímate vy dvaja? Mení sa ich postoj, keď vidia a počujú – aj od teba, resp. od vás – že je to zraňujúce?

Je to bolestivé a neuveriteľné. Veď Nilay je darca spermií, otec dieťaťa a môj partner. Vyriešili sme si to po svojom. Nevyhovovala nám prvá klinika, tak sme nedávno prešli na inú, kde je postoj voči nám ľudskejší.

Každá klinika má svoju kultúru, ktorá sa odzrkadľuje v správaní sa lekárov voči žene a jej partnerovi. Podľa mňa záleží na manažmente kliniky, aké priority  nastavia, a tiež aj od štátu, čo požaduje od lekárov. Anglický zdravotný systém je založený na postoji voči pacientom. Tu sa dá totiž ľahko sťažovať  sa na nevhodné správanie sa  lekára voči pacientovi. Sťažnosti sa berú veľmi seriózne.

Aj keď, nie každá zdravotná starostlivosť v Anglicku je na úrovni slovenského zdravotníctva, ale lekár sa bude správať empaticky.

My ženy sme veľmi citlivé. Hormóny nám vedia spôsobiť nielen priberanie na váhe, ale rozhodiť aj psychiku… Čo s tvojim telom robí množstvo hormónov, ktoré si musíš pichať?

Nie všetky hormóny sa pichajú. Taký estrofem sa berie v tabletkách. Na váhe priberiem len pár kíl, takže to nie je také zlé. Skôr mám tendencie k depresiám a to je ťažké, keď si neviem sama pomôcť.  Po druhom pokuse som chcela spáchať samovraždu. Našťastie viem, že je to „vďaka“  hormónom a učím sa toto obdobie prežiť čo najlepšie. Idem teraz na ďalší pokus,  odišla som z práce, aby som sa vedela lepšie podporiť, ak by som zase skĺzla do depresií.

Pýtal sa ťa niektorý z lekárov, ako sa cítiš? Či to psychicky zvládaš? Alebo sú kliniky skôr „fabriky“ na deti…? Tie zákroky nie sú lacné…

Pre samoplatcu je zákrok veľmi drahý a spôsobuje nám  finančný stres. Od privátnej kliniky by som očakávala iný postoj ako u štátnej alebo dotovanej kliniky, ale nefunguje to tak. Museli sme akceptovať, že je jedno, že je to privátna klinika, ich postoj voči párom je čiste klinický.  Nedozreli k poznaniu, že pohoda pacientov je veľmi dôležitá. Mali by ju  poskytnúť ako súčasť procesu umelého oplodnenia, alebo odporučiť patričných odborníkov.

Mám pestré skúsenosti,  nie každý lekár sa  opýta, ako mi je. Jeden z nich ma povzbudzuje: „Pani Lisa, to dáme!“, čo je super,  lebo presne to potrebujem počuť.  Navrhol mi však, aby som užívala  antidepresíva. To som odmietla,  lieky nie sú riešením. Sestričky boli zatiaľ milé a za to som vďačná. Občas ma pri zákroku prepadne plač a nechcem byť za to posudzovaná.

Umelé oplodnenie dáva párom šancu otehotnieť

Málo sa rozpráva o „vine“ mužov. Že nie vždy je na „vine“ žena. Čo sa počas procesu umelého oplodnenia deje? Skúma sa aj zdravie muža?

Veľa párov má problém kvôli spermiám. Spoločnosť  spája otehotnenie a tehotenstvo so ženou. Nás od -nástich rokov pripravujú, že sa máme starať o svoje pohlavné orgány, chodiť na prehliadky… mužom nič také nikto nepovie. Väčšina mužov ani nevie ako sa odborník na mužskú plodnosť volá. Keď sa ich pýtam, či si niekedy dali vyšetriť spermie, reagujú, že načo, veď to nepotrebujú. Táto neinformovanosť by sa mala zmeniť. Môj manžel ma v tom podporuje a vôbec mu nevadí, že tak otvorene rozprávam aj o jeho spermiách.

Jediný test, ktoré  si Nilay spravil, bol spermiogram – množstvo spermií, ich kvalita a pohyblivosť. Neviem o tom, že by existovala liečba spermií. Mužom sa odporúča iba zmeniť životný štýl aspoň 3 mesiace pred odobratím spermií. Preto umelé oplodnenie dáva párom šancu otehotnieť, lebo ako môj lekár vraví, potrebujú len jednu dobrú spermiu.

Viem, že máte ešte jedno vajíčko – čiže je tu nádej, že sa vám podarí vlastné dieťa. Kedy by si mala absolvovať ďalší zákrok?

Plánujeme zákrok na jar, tak nám držte palce.

Si úspešná v práci. Vedieš mnohé projekty, píšeš knihu, fundraizuješ pre dievčenskú školu, inspiruješ iných. Rozhodla si sa byť šťastná, aj keď sa ti nedarí stať sa matkou. Kedy prišlo k tomuto uvedomeniu? Je šťastie vecou rozhodnutia?

To, že som sa doteraz nestala matkou, ovplyvňuje nielen mňa, ale aj môjho manžela a naše manželstvo. Byť šťastní sami so sebou a aj v našom partnerstve,  začalo rozhodnutím, že chceme žiť plnohodnotne, aj keď nie sme rodičmi. Museli sme si zmeniť našu identitu z „budúcich rodičov“ na „partnerov, ktorí sú si seberovní, rešpektujú sa, podporujú sa a žijú“. Stále je to proces a asi to tak i bude. Neexistuje čarovné riešenie,  niekedy je nám lepšie a inokedy horšie. Vieme sa navzájom podporiť a porozprávať a to nám pomôže nájsť cestu späť do pohody.

Umelé oplodnenie dáva párom šancu otehotnieť. Ale museli sme si prehodnotiť i samých seba, kto chcem byť ako človek, na čom mi v živote záleží a kam chcem dať svoju energiu. Už ma nebavilo, že som stále čakala na dieťa,  potrebovala som si určiť iné priority. Najväčší zlom nastal, keď som v nemocnici čakala na potrat, lebo naše zdravé dieťa sa usadilo v krčku maternice, čo ma ohrozovalo na živote. Nevedela som, či operáciu prežijem alebo či sa zobudím so svojimi ženskými orgánmi.

Byť tak blízko možnej smrti ma nakoplo, že takto už žiť nechcem, lebo vlastne som ani nežila,  len čakala.  To nie je život.

Nilaya to tiež nakoplo. Hovoril, že preňho bolo najhoršie, že nevedel, či tu jeho manželka ešte o 24 hodín bude alebo nie. Nilay sa stal koučom na Landmarku, je DJ a tanečníkom každý víkend. Vytvoril okola nás skupinu rodičov psov, s ktorými sa stretávame. Ja zase píšem knihu o emigrantoch, ktorí utiekli z komunistického Československa a podporujem 30 dievčat zo slumov v Indii, aby sa dostali do školy. Píšem blogy pre Ženy v meste a dostala som ocenenie ako Najinšpiratívnejšia žena 2019.

Som za túto skúsenosť vďačná, lebo mi Boh dal možnosť naučiť sa byť šťastná, aj keď zatiaľ nedostávam, čo by som chcela mať – dieťa.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať…

Diagnóza vyhorenie. Ako sa jej vyhnúť?

Poďte s nami reštartovať milé dámy…

Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt