Tunisko ako ho možno nepoznáte. Čo by ste si mali všímať? A prečo je dobré brať ohľad na kozy?
V minulom článku som písala( link – klik – tu), že moja novinárska cesta do Tuniska vznikla v podstate náhodou. Vtedy, keď prišlo pozvanie Katky Duškovej z Tuniského národného úradu pre cestovný ruch… Po prvom dni, ktorý sme strávili v hlavnom meste TUNIS, sme sa pohli ďalej. Bol to deň plný pamiatok, ale aj skvelého jedla, a na konci dňa nás čakalo ubytovanie v ďalšom z hotelov. Všetko pobalené. Ideme. Tunisko ako ho možno nepoznáte…
Vyrazili sme – cieľom cesty boli aj liečivé pramene Cap Bon
Cesta k prameňom je zaujímavá. Tu i tam dosť kľukatá, tu i tam úzka. Stretli sme aj pastiera kôz. Zastavili sme, lebo dať prednosť zvieratám bolo nielen nutné, ale aj zábavné. Predstavovala som si, ako by to ľudia na Slovensku vnímali. Ale v Tunisku? Tu majú ľudia čas a až tak nelipnú na presnosti. Takže také kozy cez cestu sú z hľadiska ich života normálnou súčasťou…
Oblasť kúpeľov sa aktuálne rozširuje. Predpokladám, že v blízkej dobe to bude jedna z navštevovaných destinácií Tuniska.
Ak máte problémy s pohybovým ústrojenstvom alebo kĺbmi, nech sa páči.
Miestni to vedia a chodia sa sem liečiť celé rodiny.
Voda sa valí z prameňa priamo do mora. Môžete si teda vychutnať rovno horúcu vodu alebo trošku zriedenú v mori. Keďže som mala plavky na dne kufra, nevyskúšala som to. To mi bolo ľúto. Pretože voda v mori bola ešte svieža, ale v kombinácii s teplým prameňom to musí byť naozaj super, najmä takto na jar…
Kameňolomy El Haouaria
Potom sme sa presunuli do mestečka El Haouaria. Kartáginci a Rimania vyhľadávali vysoko cenený, ľahko opracovateľný žltý pieskovec pre svoje rozsiahle stavebné projekty, ako napríklad Koloseum v Ríme a amfiteáter v El Jem. Keďže kvalita kameňa bola oveľa lepšia na úpätí skalnej steny, než na povrchu, robotníci kopali tunely do útesov a po takmer 1 000 rokoch kopania vznikol rad jaskýň tiahnucich sa pozdĺž pobrežia.
Takmer všetky jaskyne sú dnes ohradené a nie je možné do nich vstúpiť, ale stále je to nádherné miesto, kde sa môžete túlať po minijaskyniach a pozorovať starobylé zárezy po dlátach, zatiaľ čo šumiace vlny vám budú robiť pokojnú hudbu.
Krásne miesto a hlavne veľmi fotogenické.
Odfotila som sa aj trochu riskantne… Urobila som pozíciu strom na šikmej ploche a modlila som sa, aby som to ustála… Zráz to bol dosť prudký. Vďaka šikovnej kolegyni novinárke Mirke Bartošovej som v tej pozícii nemusela stáť príliš dlho. Našťastie. Foto hotovo… a ide sa ďalej.
Čaká nás obed v reštaurácii L´Aragosta
Rodinná reštaurácia L´Aragosta pripravila k nášmu príchodu privítanie. Stôl plný kvetov. Nádherné zdobenie. Tušili sme, že jedlo bude super.
Katka nám deň predtým povedala, že ten luxus, čo nám bol dopriaty, nie je štandardom. Čakali sme teda striedmejšie pohostenie. Ale urobila to asi schválne. V tento deň som mala po obede ešte plnšie brucho – a to som sa ovládala a ani náhodou som nezjedla všetko, čo nám bolo ponúknuté.
Ak pôjdete na toto miesto, tak odporúčam. Veľmi chutné jedlo, ryby a morské potvory pripravené na jednotku. A ponúkli aj kvalitné víno.
Púnske osídlenie Kerkouane (bohyňa Tanit) – pamiatka UNESCO
Pokračujeme na ďalšie nálezisko. Kerkouane (bohyňa Tanit) – pamiatka UNESCO
Možno, ak ste boli v Tunisku, ste sa stretli s vyobrazením TANIT. Nájdete to skoro všade. Tanit ako jedno z najdôležitejších božstiev uctievaných Kartágincami dostala svoj vlastný abstraktný symbol v podobe lichobežníka alebo trojuholníka s kruhom nad ním, dlhou vodorovnou čiarou s polmesiacmi na oboch koncoch a vodorovným pruhom na konci trojuholníka.
Symbol vyzerá ako žena so zdvihnutými rukami.
Tanit, nazývaná aj Tinnit alebo Tinith, bola hlavnou bohyňou starovekého Kartága, mesta na území Fenície v severnej Afrike. Je silne spojená s Baalom Hammonom, jej manželom. Uctievanie Tanit sa pravdepodobne začalo okolo 5. storočia pred n. l. v Kartágu a odtiaľ sa rozšírilo do Tuniska, na Sardíniu, Maltu a do Španielska.
A pokračujeme za poznávaním gastra – harrisa
Viete, čo je to harrisa? Ide o obľúbené tuniské korenie. Prakticky je to domáca papriková pasta, ktorá určite dodá šťavu takmer všetkému, a v tuniskej kuchyni sa hojne používa. Pridávajú ju skoro do všetkého.
Nám ukázal výrobu harrisy pán Imed Attig – riaditeľ Festivalu harrisy, ktorý sa zaslúžil aj o to, aby bola harrisa zapísaná do nehmotného dedičstva UNESCO.
Mali sme možnosť ochutnať nielen harrisu, ale niečo sme si mohli aj kúpiť.
No nekúp to…
Hlavne, keď zistíš, že to všetkým chutí, a doma čakajú traja chlapi, čo majú radi pikantné.
Takže otestované (ja som skúšala paradajkové pasty, lebo spicy nemôžem), nakúpené a ideme sa ubytovať do hotela Lella Baya s výhľadom na more. Konečne bude aj tá pláž? Bude… sľubuje Katka Dušková.
Lella Baya – hotel s dobrou atmosférou pre rodiny s deťmi
Ak hľadáte hotel, kde dobre varia, kde sú priestranné izby, pekný bazén a more cez cestu, tak Lella Baya by vám mohol vyhovovať. Jediné, čo tam chýba, je WiFi signál. Vraj si má človek oddýchnuť, ale predsa len, potrebujete byť v spojení so svetom… Mne toto veľmi prekážalo. Poviem na rovinu tak, ako to je. Napokon mi na recepcii dali prístup na ich firemnú sieť. Pomohlo. Inak by som nemohla uverejniť články na 40plus. A to som si nevedela predstaviť.. : )
Hotel Lella Baya má ešte jednu výhodu. Je blízko Medina Medditerranéa v Hammamet Yasmine – centra zábavy a veľkého parku atrakcií, ktorý sme navštívili o deň neskôr.
O tom zajtra…