Tu a teraz: Nerieš minulosť a budúcnosť, buď tu a teraz, všetko je ako má byť, vesmír sa postará! Fakt?

Tu a teraz

Otvorím chladničku a vyskočí na mňa „tu a teraz“, otvorím práčku a vyskočí na mňa „tu a teraz, otvorím skriňu a vyskočí na mňa „tu a teraz“. Čím to je, že toto slovné spojenie je tak hojne užívané? Prezentovanie bytia v prítomnom okamihu evidujem už nejaký čas. X-krát som od známych aj neznámych počula vyjadrenia typu: nerieš minulosť, nerieš budúcnosť, buď tu a teraz, všetko je tak ako má byť, vesmír sa o život postará… Fakt?

Vŕtalo mi to dlho hlavou, a tak som sa dala na prieskum.

Ako psychosociálny kartograf to mám v náplni práce. Že ste o takom odbore ešte nepočuli? Nevadí, raz budete. Začnem od podlahy, teda od fyziky. Čas vlastne bez pozorovateľa neexistuje. Existuje len nekonečný priestor a v ňom nekonečný rad zmien od príčin k následkom. My pozemšťania sme si zvolili svoj vlastný pozemský čas, a to funkciou priradenia pohybu Zeme okolo vlastnej osi a jej pohybu okolo Slnka. Preto sa hodinky a kalendár stali nevyhnutnými pomocníkmi človeka. A ďalej?

Ďalej to bude ešte zaujímavejšie. Každý si totiž tvorí svoj individuálny čas. Určite ste si všimli, že vám niekedy hodina ubehla oveľa rýchlejšie ako reálnych 60 minút, a inokedy sa váš vnútorný čas naťahoval ako sopeľ po rukáve. Mimochodom, táto úžasná schopnosť tvorenia individuálneho času je daná len mysliacemu človeku, na rozdiel od zvierat a umelej inteligencie. Zvieratá reagujú na podnety spôsobom „tu a teraz“, inštinktmi, a umelá inteligencia vykonáva len programové kroky v taktoch a nikdy nedokáže zhodnotiť svoju minulosť ani budúcnosť. (Predsa len máme my „človekovia“ navrch!)

Z výskumu ďalej vyplynulo, že byť v prítomnosti v skutočnosti znamená byť vždy vedome pri tom, čo robíme.

Inak povedané, je to bdelosť a sústredenosť. Ak nie sme dostatočne bdelí a sústredení, nehody a náhody nám rýchlo skáču pod nohy. A prečo nie sme dostatočne koncentrovaní?

V tzv. modernej a rýchlej dobe sme rozptyľovaní stovkami podnetov, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán a je nám podsúvané, že sú smrteľne dôležité, a technológie v tom nie sú nevinne. (Určite evidujete obrovský nárast ADHD u detí.)

Každá činnosť, ktorá sa často opakuje, je odsúvaná z dohľadu veľkého mozgu do správy malého mozgu, ktorý má pod palcom stereotypy. A čo je stereotypné, tomu už nevenujeme pozornosť. Preto každý deň môžeme pozorovať nebezpečné prechádzanie cez prechod so slúchadlami na ušiach a telefonovanie za volantom. Niežeby človek nevedel mať multiplexné vnímanie, ale…

„Bez tréningu pozornosti a úsudku do multiplexu nelez!“

Môžeš prísť o život alebo o „hodně peněz“.

Kde sa skutočne môžeme pozornosťou strácať, je emocionálne prežívanie spomienok, teda nalepenie sa na minulosť cez emócie, a emocionálne prežívanie túžob, čo je nalepenie sa na sladko-cukríkovú budúcnosť cez emócie. Ako je to možné?

 

Človek dokáže zapísať do spomienky komplexne všetky informačné vnemy, zmyslové aj mimozmyslové. To znamená, že súčasťou spomienky je obraz, zvuk, vôňa, chuť, hmat aj pocit, nálada a emócia, s ktorou sme zareagovali na udalosť. Veľký emocionálny náboj je nakoniec ten zloduch Patex, ktorý sa nám stále lepí na päty a nie a nie sa odlepiť.

Tu a teraz. A už sme tu – v samom jadre problému.

Premýšľanie o minulosti, totiž nie je ani zďaleka to isté ako emocionálne prežívanie spomienok. Rovnako ako budovanie konštruktívnych zámerov projektovaných do budúcnosti nie je to isté ako emocionálne prežívanie túžob smerovaných do budúcnosti. Nemýľme si teda pojmy s dojmami:

 Premýšľanie o minulosti a budúcnosti je procesom myslenia a zažívanie spomienok a túžob je pocitovo-emočný stav.

Ak vám teda niekto tvrdí: nepremýšľaj o minulosti ani budúcnosti, tak vám vlastne hovorí, že keď budete dostatočne hlúpi, budete ľahko ovládaní. (Nemyslíte, že vymývania mozgov bolo už dosť?)

Musíte uznať, že keby sme už dávno uvažovali o súvislostiach v minulosti, neprežívali by sme ako spoločnosť aktuálne peklo. Príčiny sú totiž vždy v minulosti, vzdialenej sekundu, rok alebo storočie. Je pravda, že pochopením minulých udalostí nedokážeme zmeniť minulosť, ale vieme z poznania stvoriť priaznivejšie a podpornejšie podmienky pre život v budúcnosti. (Ups, a predsa tu máme jeden paradox. Minulosť sa dá meniť za podmienky, keď sa o súčasnosti klame v priamom prenose, alebo sa história na príkaz hystericky prepisuje. Orwell o tom vedel svoje, a my už tiež.)

Ak sa chceme pohnúť ďalej, bez správnych otázok to nepôjde (to zas vedel Sokrates), a preto:

Odpoveď na otázky – prečo vznikajú vojny, prečo vznikajú epidémie, prečo vznikajú veľké hospodárske krízy (inak povedané, rekorytarizácie), prečo vzniká anómia a totalita, prečo vznikajú farebné aj nežné revolúcie, načo je dobrá ekologická a humanitárna katastrofa, načo je dobrá slabosť, nevedomosť a choroba, prečo má byť priemernosť a porucha uznaná ako všeobecná norma a prečo sa nám stále pred voľbami pretŕča len pseudodemokracia… by nám veľmi jasne ukázala, podľa akej partitúry sa hrá táto šialená kakofónia a bude sa dovtedy dokola prehrávať, pokiaľ sa nám nepodarí premýšľať v súvislostiach.

Premýšľanie korunované pochopením má totiž čarovnú moc, dokáže veci nevídané.

Bez problémov spojí v jednom okamihu poznanie 10, 50, 100 rokov, a pokojne aj viac. Potom je namieste šalamúnska otázka – aký je vlastne veľký ten prítomný okamih?

Resumé

Náhody neexistujú, sú len nepoznané zákonitosti. K „videniu“ zákonitostí nie je možné dospieť bez pozorovania práve prebiehajúcej reality a premýšľania o javoch minulých. Aké z toho plynie poučenie?

Buďme v správnom čase sústredení pri tom, čo robíme, a v čase úvah premýšľajme o minulosti a budúcnosti. Iba spojením týchto dvoch nastavení je človek schopný adekvátne reagovať na aktuálne podnety a zároveň si tvoriť svoju budúcnosť. Bez sústredenosti a úvah spoločnosť stagnuje a iba budí zdanie rýchleho napredovania, ktoré je aj tak len pohybom v kruhu. Poznávacím znakom vývoja po špirále je neustále prehodnocovanie chýb minulých prostredníctvom porozumenia. Porozumenie sa tak stáva vydláždenou cestou pre kroky a roky budúce.

P.S. Milí čitatelia, boli ste pri čítaní dostatočne „tu a teraz“? Ak áno, môžete pokojne prejsť od sústredenia do úvah, kde sa stanete akoby zázrakom tvorcami časopriestoru.

Lenka Sapárová

Ilustračná foto: Pixabay

Korektúry textu: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/