Trvalo udržateľná zamestnateľnosť a faktory znižovania či zvyšovania pracovnej schopnosti

Trvalo udržateľná zamestnateľnosť… 

V prvej časti článku sme sa venovali základným aspektom trvalo udržateľnej zamestnateľnosti. Informácie nájdete v tomto linku: Úvod do témy

Dnes budeme v téme pokračovať.

Tieto faktory vedú k zníženiu pracovnej schopnosti zamestnanca

Negatíva (-)

Ak sa táto oblasť zanedbá alebo riadi nesprávne, zvyčajne sa to prejaví pomerne rýchlo:

Nízka produktivita práce,  absencie v práci, vyhorenie, stres, strata zamestnania, náročné hľadanie nového zamestnania, neistota…toto môže dokonca viesť aj k dlhodobej práceneschopnosti či invalidnému dôchodku (nejde o krátkodobú PN).

Pozitíva (+)

To, akým spôsobom sa organizácia venuje udržaniu pracovnej schopnosti svojich zamestnancov prináša pozitíva pre ňu aj pre jej zamestnancov:

Vysoká produktivita práce, uspokojenie z vlastnej práce, pracoviska, dobrý pracovný kolektív, lojalita k organizácii, životná pohoda, spokojnosť, vyrovnanosť.

Organizácie negatívne ovplyvňuje aj nevyrovnanosť pracujúcich generácií – generačný mix.

Tento problém sa začal prejavovať po roku 1990 najmä v školskom systéme a hospodárstve. Rozpadlo sa odborné školstvo, zanikali firmy, vznikli nezmyselné študijné odbory, ktoré hospodárstvo nepotrebovalo, začal sa pretláčať „kult“ mladých v niektorých oblastiach, v iných odboroch zasa nie je  záujem mladých pracovať vôbec (a nie len mladých).

Starnutie a prepájanie generácií

Dopracovali sme sa postupne k tomu, že štyridsiatnik – päťdesiatnik má problém zohnať primeranú prácu (pritom toto je obdobie najvyššieho pracovného výkonu človeka!),  nadväzuje nízke mzdové ohodnotenie v mnohých oblastiach, chýbajúca dlhodobá stratégia v školstve, pridala sa nesprávna stratégia výberu zamestnancov, totálny nedostatok odborných pracovníkov v niektorých oblastiach.

Tieto problémy ale nevyrieši dovážanie pracovnej sily zo zahraničia. Štát a každú organizáciu, ktorá sa rozhodne  ísť  týmto smerom to stojí zvýšené náklady (zaškoľovanie, rekvalifikácie, jazykové kurzy), odliv financií do zahraničia, ktoré by sa mohli investovať do našich ľudí. Podobná situácia sa prejavuje aj v oblasti sociálnej práce a zdravotníctva. Práve starnutím početnej strednej a staršej generácie bude potrebné  viac a viac týchto zamestnancov.

Minulosť a generácie

Keď sa zamyslíme, ako to fungovalo stáročia, stačí si spomenúť na rozprávku O troch grošoch a generačné odovzdávanie „know-how“ –  majster – tovariš – učeň – odovzdávanie pochodne mladším generáciám, aby sa uchovávalo remeslo, tradícia, história, kultúra, spolupatričnosť. Preto sme ešte stále tu, ale tento proces je ohrozený z vyššie uvedených dôvodov. Nevieme si predstaviť, že by  v histórii na dlhšiu dobu „vypadla“ niektorá z generácií!

Jednoduché zhrnutie –  mnohé organizácie nechcú zamestnávať starších zamestnancov, inde mladí nemajú záujem, ani potrebné vzdelanie, nemajú kde realizovať prax… toto je úloha predovšetkým štátu, aby nastavil správne procesy vzdelávania vo väzbe na potreby trhu a podpore všetkých generácií ako to spravili Fíni pred desaťročiami. Sám trh všetko nevyrieši, ako si niektorí mysleli. Navyše digitalizácia zásadne ovplyvňuje každého jednotlivca a sociálne siete nepridávajú duševnú stabilitu nikomu, hlavne mladým. Jednoducho treba sa vrátiť k zdravému rozumu, problémy riešiť  s nadhľadom, uchovávať  historickú pamäť.

Fungujúca veková stratégia  je dôležitá pre každú organizáciu. Mala by byť zakotvená do kultúry organizácie (firemnej kultúry) a predovšetkým v hlavách  tých, ktorí organizácie vedú.

Slovenská asociácia age managementu, o.z. sa vzhľadom na podobný demografický vývoj  inšpirovala v ČR. Spolupracujeme už od roku 2013. Cez projekt Erasmus+ sme otvorili spoluprácu aj s ďalšími partnermi na medzinárodnej úrovni v oblasti výmeny skúseností a prenosu dobrej praxe (napr. Maďarsko, Nemecko, Holandsko).

Stratégie…

V roku 2020 sme sa zapojili do prípravy Národného programu aktívneho starnutia 2021-2030, v ktorom sme odborným garantom oblasti age managementu. V roku 2024 sa  Aliancia sektorových rád zapojila do aktivít súvisiacich s opatreniami programu v oblasti age managementu (vekového manažmentu) a ich napĺňaní.

Vlani získala grant z fondu Program Slovensko, spolufinancovaný EU. Vznikol projekt pod názvom Vekový manažment: Práca prispôsobená životným etapám. Hlavným cieľom je získať  dáta meraním pracovnej schopnosti  z vybranej vzorky zamestnancov z jednotlivých sektorov. Ide asi o 15 tisíc vzoriek z 24 sektorov. Bol vytvorený aj 25. sektor zameraný na neformálnu starostlivosť a znevýhodnené skupiny. Následne sa budú spracovávať stratégie na podporu zlepšenia pracovných podmienok, pracovnej schopnosti ľudí a riadenia zamestnancov v jednotlivých sektoroch.

Ak ste nenašli odpovede, či sa vám vynorili ďalšie otázky, môžeme pokračovať nabudúce a prípadne otvoriť diskusiu.

Vieme ako pomôcť. 

PaedDr. Ilona Hegerová

Riaditeľka

Slovenská asociácia age managementu, o.z.

hegerova@agemanagement.sk

 Tel. 0907 133 500

http://www.agemanagement.sk/

Mohlo by vás zaujímať