fbpx

Aj vy si myslíte, že nemáte hlavu na jazyky? Alebo máte strach, hanbíte sa prehovoriť? Príbeh Lenky..

Trauma z rozprávania po anglickyTrauma z rozprávania po anglicky

Trauma. Keď sa povie toto slovo, mnohí si predstavia dramatickú vec, ktorá ich potom ovplyvní niekedy aj na celý život. Traumou môže byť i drobný zážitok z detstva. Alebo z nejakej situácie v dospelosti. Taká „obyčajná“ príhoda. Môže ísť o „drobnosť“. Napríklad, ako sa zbaviť strachu z rozprávania v cudzom jazyku. Alebo utkvelej predstavy, že vy nemáte hlavu na jazyky. Prinášame ďalší príbeh, ktorý pripravila a spracovala psychologička Zuzana Gažová, aby poukázala na to, čo všetko nám môže spôsobiť trauma. Tentokrát trauma z rozprávania po anglicky.

Zuzana Gažová je jediná psychologička na Slovensku, ktorá je certifikovaná na prácu s traumou metódou TIR. Metódu TIR – Traumatic Incident Reduction“, čo v preklade znamená „redukcia dosahu traumatickej udalosti“ vám chce priblížiť v sérii článkov, v ktorých opíše príbehy z praxe a skúsenosti jej klientov*.

Cudzie jazyky a trauma z rozprávania po anglicky

Do you speak English? (Hovoríte po anglicky?) Lenka odpoveď na túto otázku pozná, aj nepozná. Keď je na dovolenke v zahraničí, jej odpoveď je: „Yes, I do.“ Keď sa jej to naposledy spýtali na prijímacom pohovore do nového zamestnania, zostala ticho. Pozerala na personalistu a nerozumela.

Nikdy si o sebe nemyslela, že z nej bude tlmočníčka. Učenie sa jazykov ju nikdy veľmi nebavilo. Vie však, aké dôležité je vedieť sa dohovoriť aspoň jedným alebo dvoma cudzími jazykmi. Využije to nielen na dovolenke, ale i v práci, v kontakte s kamarátmi z celého sveta, aj pri pozeraní filmov.

Lenka ma vyhľadala, lebo nerozumie tomu, čo sa to s ňou deje.

Keď je v zahraničí, bez problémov si objedná jedlo, spýta sa na cestu alebo sa porozpráva s domácimi. Pripisovala to uvoľnenej atmosfére, ktorú si užíva na dovolenke. Ale je to naozaj tak?

Keď sme sa stretli, porozprávala mi o svojich zážitkoch s angličtinou. Jeden bol skutočne veľmi úsmevný. Jej sestra sľúbila svojmu kamarátovi Bobovi, Angličanovi, že môže u nej pár dní bývať. Sestra však musela nečakane odcestovať. Poprosila Lenku, veď Boba tiež poznala, aby mu kľúče od bytu odovzdala ona. Súhlasila, a v dohodnutom čase čakala na sestrinho kamaráta. Ten však nechodil. Nechodil desať minút, pol hodiny a po hodine sa zrazu ukázal.

V mierne veselej nálade a so širokým úsmevom. Nahnevaná kvôli jeho meškaniu spustila na neho: „I am very hungry!“ Zopakovala to ešte asi trikrát a on na ňu nechápavo pozeral. Vtom si uvedomila, že namiesto slova „angry“, čo znamená nahnevaná, použila slovo „hungry“, čo znamená hladná. Začervenala sa, kľúče mu rýchlo dala a utekala zahanbená preč.

Rozpovedala mi ešte pár zážitkov s angličtinou…

Spomenula aj svojho otca, ktorý mal veľmi dobrú kamarátku učiteľku angličtiny. Keď bola Lenka asi tretiačka na základnej škole, otec vybavil, aby k nej mohla chodiť na hodiny angličtiny. Učila síce piatakov, ale to vraj nevadí, aspoň ju potiahnu v učive. Prišla na prvú hodinu, keď práve preberali dopravné prostriedky. Čítali vety v angličtine a mali ich prekladať. Na ňu vyšla veta, v ktorej bolo požité slovo traktor. Lenka ho nevedela správne vysloviť. Také jednoduché slovo.

Spolužiaci sa smiali a smiali. Keď mi to celé porozprávala, zamyslela sa s povedala. „Aha, aké jednoduché. Už viem, čo je so mnou.“ A už to viete aj vy? Či nie?

Spojil sa jej výsmech spolužiakov s jej zlyhaním.

Nemá problém hovoriť po anglicky s cudzími ľuďmi. Tých už nikdy viac nestretne. Hovoriť pred niekým, koho pozná, je však pre ňu stále spojené s výsmechom. Trauma z detstva jej komplikovala život a uberala sebavedomie v komunikácii v angličtine. Prešli sme si situáciu, ktorá sa jej stala so spolužiakmi, ešte párkrát a potom povedala: „Už nie som tretiačka, som dospelá žena, nemusím sa obávať toho, čo si iní budú o mne myslieť, keď nie som v ich očiach dokonalá.“

Sľúbila, že mi dá vedieť, ako sa jej darí komunikovať po anglicky s ľuďmi, ktorých pozná.

Zatiaľ sa neozvala, ale keď som videla úsmev, s ktorým odchádzala, myslím, že odpoveď už poznám.

Metodika TIR, s ktorou pracujem, sa zrodila v 80. rokoch v USA.

Je evidence-based, čo znamená, že máme vedecké dôkazy, vďaka ktorým vieme, že funguje v praxi. Vychádza z učenia Sigmunda Freuda, I. P. Pavlova a Carla Rogersa. Tvorcovia tejto metódy však hovoria, že nejde o liečbu, ani o psychoterapiu, ale o sprevádzanie klienta jeho vnútorným svetom. Facilitátor, sprievodca na tejto ceste, je klientovi oporou a pomáha mu rozpletať nitky, v tomto prípade pavučín, až k zdroju obáv.

Mgr. Zuzana Gažová, psychologička – Viac informácií a možnosť konzultácie TU

*Uverejnené so súhlasom klienta

Predošlé diely nájdete tu:

Strach z pavúkov či hmyzu

Strach zo šoférovania

Strach z chýb – lekár

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať