Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ako to celé začalo…
„Tak to môžeme skúsiť,“ zaznela záverečná veta v miestnosti u primára.
Prišla som do liečebne pre dlhodobo chorých na dobrovoľnú prax. Ako čerstvá absolventka vysokej školy sociálnej práce som sa rozhodla vypustiť z hlavy naučené poučky a stretnúť sa zoči-voči s pacientom. To som ešte nevedela, že môj zámer krátkodobého pobytu v zariadení predĺžim na zaujímavých a obohacujúcich 12 rokov. Pacienti ma titulovali všelijako: vedúca, kultúrny referent, terapeutka, ale najviac sa mi páčilo, keď ma oslovovali krstným menom.
Stala som sa dôverníčkou a animátorkou činností v sociálnej miestnosti, ktorú sme nazvali Klub. Mala som odrazu možnosť nazerať do zložitej knihy človeka, ktorý sa ocitol v neľahkých chvíľach života.
(Ukážka z knihy Za dverami liečebne)
Z pohľadov a aktívneho počúvania pacientov som vytvorila dve malé dielka, ale hlavne spomienky, ktoré mám uložené večne v pamäti.
Takou je aj spomienka na pani Jozefínu.
Vonku je sychravo, hmlisto. Ako čerstvá dobrovoľníčka v zariadení sa zoznamujem so staršou dámou so striebornými vlasmi.
Z rozhovoru vyplýva, že žije sama a nemá zo svojich blízkych už nikoho.
V miestnosti visí religiózny obrázok a na okennej parapete stojí kvetináč s vianočným kvetom.
„Tešíte sa na Vianoce?“ vyhŕkne zo mňa otázka.
„Ak vám mám pravdu povedať, ani nie,“ zamyslí sa.
Ako by som ju potešila? Všade navôkol dýcha vianočná atmosféra, tak prečo nie aj v liečebni pre dlhodobo chorých – prebieha mi myšlienka hlavou.
Oslovujem pána údržbára (ujo Paľo), či by odrezal konár z borovice rastúcej vo vonkajšom exteriéri liečebne.
„Ozdobíme ju spolu, čo poviete?“ usmievam sa v prítomnosti pani Jozefíny.
„Ale nemáme vianočné ozdoby,“ podotknem a následne sa nechám viesť jej radou.
„Ak máte v kuchyni kocky cukru, pár orechov a jablká, môžeme zdobiť. Tak sme to robievali s rodičmi, ako malé,“ navrhuje pani Jozefína.
„To je nápad! A ešte k tomu farebný alebo pozlátený papier,“ doplním.
Púšťame sa do práce.
Pani svojimi deväťdesiatročnými rukami balí cukor do farebného pozlátka a zväzuje špagátom. Jablká nastokneme na háčiky nájdené v krabici a okolo vetvičky poukladáme orechy.
Aj keď sa ocitla pani Jozefína v priestoroch nevoňajúcich vanilkou a medom, cítime sme sa aspoň na chvíľu dobre. S pokojom a radosťou v duši.
Podobne ako na vianočné sviatky.
Každý rok sa plnia výklady prekrásne ozdobenými vianočnými stromčekmi a svetlami.
Občas si pri tom spomeniem na tú krásu v jednoduchosti, ktorú som videla pri nemocničnom lôžku v liečebni. Myslím si, že všetky tie farebné umelé ozdoby sú krásne, ale predsa len umelé. To skutočné, čo počas vianočných sviatkov v nás žiari, je dobro, súcit a láska.
Prajem krásne chvíle počas Vianoc, a pokiaľ je to možné, v kruhu tých, pre ktorých sa rozhodnete.
Vianočná úvaha
Vanilkové, voňavé a trblietavé Vianoce…
Ej, nie, dnes iná myšlienka sa mysľou ligoce.
Nie každý z nás je veselý,
niekto je sám, opustený či zoslabnutý v posteli.
Niekomu sa priťažilo, aj keď sa mu dobre žilo,
niekoho dnešok kvári, morí.
Nie je chlieb ani varené víno.
Rozmýšľa, čo do úst, či príde zajtrajší deň,
nie je v duši radostne a srdce halí tieň.
Škoricové, vábivé, jedličkové Vianoce…
Ej, nie, dnes iná myšlienka sa mysľou ligoce.
Zaželajme silu, pokoj a večne žiarivú nádej.
Pre tých, ktorých osud trápi a ocitli sa v nálade smutnej.
Zamyslenia vytvorené na základe postrehov a rozhovorov s pacientmi v liečebni a hospicovom oddelení, som zverejnila v týchto knihách:
Za dverami liečebne, r. 2019
Čo vy na to?, r. 2020
Zo zápisníka terapeutky, r. 2021, www.elist.sk
Zuzana Balašovová Donátová
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
