Domov / ROZHOVORY / Temperamentná a priama v emóciách: Poetka Mirizmá Kirkov

Temperamentná a priama v emóciách: Poetka Mirizmá Kirkov

Popradská poetka Mirizmá Kirkov vkladá do svojich básní veľa temperamentu a energie. V jej veršoch zacítite závan vášne, žiarlivosti, nehy, materinskej lásky a včeličoho iného. Ako je možné vtesnať toľko emócií do pár veršov? Aj na to sme sa tejto inšpiratívnej ženy opýtali.

 Tvoje meno Mirizmá Kirkov znie veľmi exoticky. Viem, že je to tvoj pseudonym, pod ktorým píšeš. Ako vznikol?

Týmto menom sa hlásim k svojim bulharským predkom.

Tvoje básne sú plné emócií a skrytých vášní. Si aj vo svojom živote taká emotívna alebo nadbytočné city ukrývaš vo svojich básňach?

 Som veľmi temperamentná a priama v emóciách. Každý človek má však svoje trináste komnaty a ja niektoré  odkrývam práve vo svojich v básňach.

Čo alebo kto ťa v tvojej tvorbe najviac ovplyvnilo/ovplyvnil?

Ovplyvnil ma pocit pozorovať a písať o tom. Ľudia v mojom okolí i tí, ktorých verše som hltala. Pavol Hudák, Milčákovci, Daniel Hevier, Mila Haugová, Dimčo Debeľanov, Wislawa Szymborska….a mnoho ďalších.

Pre tvoju tvorbu je charakteristická istá skratkovitosť. Akoby sa v tvojich básňach ukrýval malý príbeh, v ktorom odhaľuješ svoj svet respektíve svoje videnie sveta. Prezraď, ako je možné vtesnať do pár riadkov básne celý príbeh?

Pre mňa je tento postup  prirodzený. Tak vidím celé bytie – minimalizované vo svojej veľkosti.

Častou témou tvojich básní je žena v jej rôznych podobách a rolách. Ako vnímaš svoju rolu ženy?

Je úžasné byť ženou. Ako som čítala na jednom reklamnom slogane: ženy zdokonaľujú svet.

Sú chvíle alebo životné situácie, ktoré ťa inšpirujú tak, že cítiš bytostnú potrebu dať svoje pocity na papier?

 Láska a ľudská hlúposť alebo ľahostajnoť – tie ma inšpirujú stále. Takže mám stále bytostnú potrebu písať.

Vydala si zbierku básní Mirizmá, viem, že stále píšeš, preto je namieste otázka, či sa chystáš vydať ďalšiu zbierku?  

Pripravené mám básne do druhej zbierky Žena bez hlavy. Básne z prvej zbierky a aj z tejto pripravovanej budem nahrávať na CD. Takže dostanú aj hlasovú podobu, na to sa veľmi teším.

Básne z debutovej zbierky Mirizmy Kirkov :

Sneží

Nič zvláštne na zimu

až na mamine ruky

v kuchyni

Povzbudené teplom

odhadzujú slová

z osemdesiateho tretieho

Sneží

Deti ukladajú na dvore

smiech do troch gúľ

až sa mi chce

strčiť nos

do ich šialenstiev

Mama stále prevára vodu

ako pred pôrodom

Sneží

Konečne rozvoniava

až za okno

odpustenie

 

 Bez názvu

Dýcham v každej veci

rozhádzanej u nás v byte

Zatúlané slová sa tak kopia

Na gauči a posteli

Po detskom smiechu

zrazu je tak čisto

Rozhovor a ukážky pripravila Gréta Fábryová z Popradského literárneho klubu www.gretafabry.sk

...mohlo by vás zaujímať

Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje

Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje

Život je neustála zmena a vždy je ten správny čas naučiť sa niečo nové, pozrieť sa na staré zabehané veci z nového miesta.  Nedávno som bola na jednej konferencii, kde padla otázka, ako často si „aktualizujeme vlastný systém“ , teda seba samých. Tuším som bola jediná, ktorá povedala, že každý deň:o))  Je to škoda, lebo život prináša nespočetne veľa možností príležitostí a my sa rozhodujeme o sebe v každej jednej sekunde. Či už si to uvedomujeme, alebo nie. A práve to, že si väčšinu času  neuvedomuje čo práve robíme, ako myslíme, ako sa rozhodujeme,  že nie sme prítomní v danom momente, nás oberá o možnosť rozhodovať o sebe vedome. Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje, keď už nás niečo trápi. Ak je v mojom živote niečo, čo potrebujem riešiť so sprievodcom – lebo dobrý kouč je v prvom rade bezpečný sprievodca, obraciam sa na moju koučku.