Vyčítame si navzájom svoje nedokonalé prirodzenosti, ktoré by sme si mali na druhých vážiť a obdivovať.

Temperament je zdrojom smútku i radosti každého z nás.

Temperament je zdrojom smútku i radosti každého z nás. Je to súhrn charakteristických znakov, ktoré svojou kombináciou a vplyvom vonkajších zásahov (kultúrou, výchovou, vzdelávaním,….) tvoria náš jedinečný osobný kód. V ňom je naprogramovaný spôsob nášho vnímania, konania, prežívania a reakcií na rôzne podnety. Prejavuje sa vo všetkých črtách našej osobnosti a môžeme ho nazvať i povahou alebo letorou. Je to niečo, čo si v našom správaní a prežívaní sami príliš neuvedomujeme, ale podľa čoho sme druhými ľahko identifikovateľní a rozpoznateľní.

Je to  to prvé, čo si na nás druhí všimnú a čo u nich  ovplyvní prvý dojem  z nás.

Pôsobením nášho temperamentu už pri prvom stretnutí zasievame v druhých semienko sympatií alebo antipatií.  Nejde tam ani tak o to, ČO hovoríme a ČO robíme, ale AKO. Ako kráčame, ako stojíme, ako sa usmievame, ako používame svoj hlas, ako prejavujeme svoje emócie, ako prežívame zmeny, ako vyjadrujeme nesúhlas atď.

A prečo som v úvode napísala, že je temperament  zdrojom smútku i radosti nášho života?

Lebo spokojnosť so svojim správaním (a často i svoju hodnotu) odvíjame práve od toho, ako naše vystupovanie a hodnotu vidia a oceňujú druhí – slovom i neverbálne: výrazom v tvári, dotykom, pochvalou, kritikou, prejavom náklonnosti či odmietnutím. Potľapkanie po pleci nás oprávňuje k veselosti,  zdvihnuté obočie ku spozorneniu.

A či je to spravodlivé?

Ťažko povedať, ale vzhľadom k tomu, že podľa rovnakého vzorca hodnotíme i my tých druhých, radšej sa prikloňme k názoru, že je to s prihliadnutím na okolnosti spravodlivé.

Aj keď kruté.

Väčšinou totiž  hodnotíme druhých podľa toho, čo je prirodzené a normálne pre nás (podľa temperamentu vlastného), takže to pre hodnoteného dopadá len málokedy podľa jeho predstáv.

Rozvahu a pomalšie tempo flegmatika hodnotí cholerik ako lenivosť. Naopak, cholerikovu schopnosť okamžite reagovať a veci  bleskovo riešiť vidí flegmatik ako zbrklosť. Zatiaľ, čo si melancholik myslí, že udeľuje cenné rady a objektívnu spätnú väzbu, sangvinik ho aj s jeho večnou kritikou posiela kade ľahšie a obviňuje ho z neznesiteľného poučovania a memorovania.  Najprirodzenejším základom jeho správania je totiž improvizácia (metóda pokus – omyl), čo melancholik považuje za neospravedlniteľnú nezodpovednosť a hazard.

A tak sa tu stáročia vadíme a vyčítame si navzájom svoje nedokonalé prirodzenosti a svoj potenciál, ktoré by sme si mali na druhých vážiť a obdivovať.

Škoda.

Prečo?

Lebo dopĺňajú mozaiku.

Ak by sa spojili flegmatikova rozvaha a trpezlivosť, cholerikova rozhodnosť a a vynaliezavosť,  melancholikova vytrvalosť a citlivosť i sangvinikova spontánnosť a životný optimizmus, vznikol by  spoločenský ideál, ktorý by mal všetko, čo tento svet od človeka potrebuje.

No, ale pretože toľké šťastie by jednotlivec neuniesol,  je každý z nás poverený zvládnutím aspoň jednej štvrtiny tohto potenciálu. (Pod vedením a za večného optimizmu pani prírody, ktorá už tisícročia verí, že raz celý tento jej jednoduchý zámer snáď pochopíme).

PhDr. Věra Tepličková

Autorka vedie poradňu VeraTemp. Ide o na Slovensku pravdepodobne jedinú poradňu, ktorá sa zaoberá temperamentom. „Rozhodla som sa, okrem svojej práce v poradni,  tému temperamentu popularizovať. Robím prednášky, besedy a iné formy osvety  v rôznych prostrediach a pre rôzne cieľové skupiny (učitelia, študenti, rodičia, verejnosť, firmy,…). V tejto práci som našla zmysel svojho života a vôbec mi nevadí, že mám 56 rokov a začínam odznova.“

Pripravila: Martina Valachová. Věru môžete kontaktovať tu:  https://www.veratemp.sk/