Tanec ako povinná výbava muža

Tanec ako povinná výbava muža

Plesová sezóna je v plnom prúde a keďže ma čaká viacero spoločenských udalostí, zaspomínala som si na udalosť spred roka. Vtedy som sa ocitla na spoločenskej zábave, kde neboli ľudia so svojimi partnermi. Sála bola plná a veľká časť zábavychtivých sa krútila v rýchlom rytme moderného tanca.

Keď však zazneli pomalé tóny a bolo treba vytvoriť páry, u mnohých mužov opadol záujem tancovať.

Videla som namrzené priateľky, že muži zostali sedieť na mieste a nepožiadali ich o tanec. Vedela som, čo prežívajú. Poznala som túto situáciu veľmi dobre. Navyše s mojou výškou 1,8 metra nebolo ľahké najmä v minulosti nájsť si tanečného partnera. Tých, čo boli počas školských čias vyšší ako ja, bolo ako šafranu a ľahko ich rozchytali aktívne spolužiačky.

Keďže rada prenechávam aktivitu mužovi, dôstojne a so všetkou hrdosťou som niekedy márne čakala, kým sa nejaký tanečník rozhodne prejaviť galantnosť a požiada o tanec. Preto som rozumela rozčarovaniu mladých dám, že prítomní muži nemali guráž tancovať s nimi na párové tance.

Vnímala som aj sklamanie týchto žien, keď uplynuli na zábave už dlhé hodiny a  muži si najprv museli poriadne vypiť, aby sa k tancu vôbec odhodlali, no ženám sa už potom akosi nechcelo. Pretože ako sa hovorí: žena nevie, čo chce, ale muž jej má pomôcť objaviť to. Má sa teda spýtať, či chce tancovať a nechať ju rozhodnúť sa.

Veľa v tomto smere zohrávajú očakávania do budúcnosti a tie nás deformujú.

Kto očakáva a nedočká sa, zažíva sklamanie a ľútosť, že sa mu jeho túžba nesplnila. Keď som prestala v tomto smere čokoľvek očakávať, mala som to šťastie, že za posledné roky ma na takejto zábave vždy niekto príjemne prekvapil a dobre ma vytancoval.

Postupne som svoj postoj posunula ešte o kúsok ďalej. Mám rada tanec v páre, ale ešte radšej tanec samotný. Nebudem predsa nešťastná sedieť v kúte preto, že sa chlapom tancovať nechce, že nemajú odvahu a nevedia prekonať akúsi vnútornú bariéru.

A tak som si spoločenskú udalosť užívala na parkete so skupinou žien a na indispozíciu mužov, ktorá zjavne spočívala v niečom inom ako vo fyzickej neschopnosti, som skrátka nemyslela. Vedela som, že je to ich strach zo zlyhania a strach z odmietnutia. Ak je však muž skutočným mužom, nemôže mať strach zo zlyhania, lebo ak požiada ženu o tanec, vlastne plní jej dievčenský sen.

A zlyháva jedine vtedy, ak sa k tomu kroku neodhodlá. A ak je muž ozajstným mužom, nemôže mať strach z odmietnutia, lebo jeho sila pramení z jeho samotnej ponuky viesť ženu, ktorú si vybral. Tým, že ju žiada a súčasne jej ponecháva právo voľby, jej ukazuje, že je kráľovnou, ktorej dáva všetku svoju pozornosť.

Pred tridsiatimi rokmi sa pokladalo za nutnosť, aby sa mladí ľudia naučili v spoločnosti hýbať do taktu hudby. Sama som absolvovala na strednej škole „venček“ a bola to zaujímavá životná skúsenosť. Už tam bolo vidieť, že niektorí si tanec užívali, iní priam trpeli. Tí, ktorí tanec odmietajú doteraz, si často nechcú priznať, čo je v skutočnosti za tým.

Dnes sa táto povinnosť vedieť tancovať zmenila na možnosť a výsledok je taký, že mnohí mladí muži doteraz nezažili príležitosť, kedy môžu svoje strachy v tomto smere prekonať. A keďže túto situáciu nezažili, nevedia precítiť, aké to je vziať do tanca ženu, ktorú majú radi, vážia si ju alebo im je akýmkoľvek spôsobom blízka.

Pri mojom poslednom spoločenskom tanci som zažila zaujímavú skúsenosť.

Ak si ženu trúfne požiadať o tanec počas dlhého večera jediný muž, nie je to o nedostatku tej ženy. Je to o frekvencii, ktorú žena vyžaruje a s akou si muža s ktorým rezonuje, k sebe pritiahne.

Tanec ako povinná výbava muža

Nie je podstatný spoločenský alebo dokonca ani výškový rozdiel, je to o charizme, odvahe a vnútornej sile toho muža, ktorý je ochotný ženu viesť. A to sú hlboké zistenia.

Pochopila som, že muž je v tanci ako rám, ktorého úlohou je držať obraz a starať sa o to, aby krásne vynikol. Najlepšie, čo žena pre to môže urobiť, je byť sama sebou. Žena je teda obrazom, ktorý zdobí svet svojimi farbami a muž potrebuje niekoho, kto prinesie do jeho života viac farieb a emócií, niekoho, koho môže chrániť, aby sa cítil silný a užitočný.

Iba takému mužovi sa žena nechá viesť. Pretože tanec v páre je vlastne skrytá reč dvoch duší.

Zora Vypušťáková

Mohlo by sa vám páčiť…

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať