Tag Archives: Život

-Martina, ty prosím ťa hlavne v živote nič nepíš... Aj to mi raz povedala, keď som po žúrke odovzdala sloh, ktorý asi nemal ani hlavu ani pätu. Puberta. Poznáte to. Za mojich čias boli niekedy diskotéky už aj vo štrtok. A keď ste sa dostavili na vyučovanie po preflámovanej noci, vypadlo z vás všeličo. Ani sa jej nečudujem, že mi to povedala. 

Oblasť erotiky by som skôr nazvala oblasťou intimity, takej tej surovej, ktorá v mnohých románoch chýba. Ako keby práve tá nebola súčasťou každodenného života. Chodíme na kávu, plačeme, smejeme sa, milujeme, sexujeme, ale väčšinou sa autori nedostanú ďalej, ako k tomu, že sa hlavné postavy pobozkali a vzplanuli. Dospelí vedia, že deti nenosia bociany. Poznajú svoje trináste komnaty, ktoré uzamykajú pred každým, ale zároveň prahnú potom, aby sa našiel niekto, kto ich otvorí.

O slobode som písala viackrát. Sloboda je prevzatie zodpovednosti za svoj život. Ak sa zodpovednosti vyhýbame, budeme musieť akceptovať skutočnosť, že sa budeme neustále cítiť ako obeť. Zvolili sme si slobodne, mali sme právo slobodne sa rozhodovať. Prečo sa máme, teda potrebu cítiť ako obeť?

Poznáte ten výrok: „ Všetko, čo naozaj potrebujem  vedieť, som sa naučil v materskej škole!“ Čím dlhšie som, počas korony so svojím dieťaťom, tým viacej tomuto výroku verím. ČO SA MOŽEME, MY DOSPELÍ, NAUČIŤ OD DETÍ? Ihneď sa Vám objaví námietka: „Čo sa hentá chce učiť od detí, veď my rodičia vychovávame!“ To je hlboké nedorozumenie.  My ideme len príkladom.  Keď …

Prestáva byť podstatné, kto má aké drahé auto, aký dom, či byt, kto má aké oblečenie, či šperky. Vírus nemá rešpekt pred nikým a pred ničím. Veď aj skvelý Tom Hanks so svojou manželkou leží s koronavírusom v austrálskej nemocnici. Svet má hranice a vírus nie.

Katarína Kuniková je jednou z nás. Žena v zrelom veku, renomovaná manažérka logistiky, ktorá sa však rozhodla debutovať s knihou Zákon príťažlivosti až v čase, kedy sa už všetko v živote zdá byť usporiadané a vybavené. Rozhodla sa naplno žiť svoj sen. Veď čítajte.

Neznášam násilie ako také. Tobôž na deťoch a ženách. No čo to vlastne všetko je? Bitka a znásilňovanie v domácnosti je len špička spoločenskej agresie.

Sedeli sme vedľa seba a spomínali, ako sa tešil, keď som sa narodila, ako ma strážil, lebo bol medzi nami  osemročný rozdiel. Ako mi robil zle  a ešte na všeličo sme spomínali. Deň pred smrťou mi povedal, že mám  šťastie a ani neviem, koľko ľudí ma ochraňuje.

Každý ďalší pád nám dodáva silu zvládať nasledujúce. Treba sa otriasť a vrátiť sa do života. Takýto postoj oddeľuje šťastných od nešťastných, silných od slabých. Trápením nad minulým "nešťastím" si len privolávame ďalšie, takže dlho nezostávajme v minulosti a pokračujme ďalej. Život nám bol daný, pretože sme dostatočne silní, aby sme zvládli všetko, čo sa v ňom objaví. 

Začala som opäť hrať súťažne hádzanú. Nadviazala som tam, kde som pred 21 rokmi potom, ako som otehotnela, prestala. Učím sa každý deň jedno anglické slovíčko, a mám v pláne napísať konečne knihu. Ale najmä nedovolím nikomu, aby mi vnútil svoju predstavu o tom, čo sa v mojom veku hodí a čo nie.

Mnohí z nás sú si celý život cudzincami, pretože sa jednoducho nikdy nezastavia na dostatočne dlho, aby hľadali odpovede na otázky u SEBA. Sme takí zaneprázdnení hľadaním odpovedí na problémy iných ľudí, že zabúdame klásť otázky, ktoré sú dôležité pre naše vlastné šťastie, sami sebe.