fbpx
Domov / Tag Archives: Soňa Borušovičová

Tag Archives: Soňa Borušovičová

Soňa Borušovičová: Darovanému úľu sa na včely nepozeraj!

Soňa Borušovičová: Darovanému úľu sa na včely nepozeraj!

V tom istom čase, len o niekoľko kilometrov ďalej, konkrétne pred naším domom, zastal pútnik. Doputoval k nám neznámo odkiaľ, v krčme oproti povedal, že sa zobudil v Piešťanoch a rozhodol sa, že ide pozrieť svojho dávneho kamaráta. Lenže dávny kamarát, teda môj muž, bol práve v tej chvíli na Bošáci a tak sa pútnik, vyholený a celý potetovaný, zložil oproti v krčme.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Odzadu

Soňa Borušovičová: Odzadu

Kedy ste šli naposledy vlakom? Všimli ste si, že krajina z okna vlaku vyzerá celkom inak, ako krajina z auta? Lány polí a lesy sú rovnaké, ale domy, domy vám ukazujú celkom inú tvár. Kým k cestám sú domy otočené prednou, reprezentatívnou časťou, peknými fasádami, upravenými predzáhradkami, príjazdovými cestičkami, od trate vidíte domy a dvory odzadu.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Diera, ktorú nevidíme

Soňa Borušovičová: Diera, ktorú nevidíme

Kamarátka ma viezla k sebe prvýkrát na návštevu. Bola trochu nesvoja. „Prosím ťa, hlavne si nevšímaj tú dieru, čo máme v kúpeľni,“ povedala. „Vy máte dieru v kúpeľni?“ „Máme. Hneď vedľa zrkadla. Všetky návštevy sa pýtajú, čo to tam je,“ vysvetlila mi. „A čo to tam je?“ „Proste diera! Niečo tam bolo, potom …

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Ako sa má vaša duša?

Soňa Borušovičová: Ako sa má vaša duša?

Vo vedľajšom meste majú automat na duše. Bicyklové. Môžete si tak za pár eur kedykoľvek cez deň alebo v noci kúpiť dušu potrebnej hrúbky a veľkosti. Dokonca si môžete kúpiť nejaké duše aj do zásoby, aby vás prípadný defekt na ceste nevyradil z príjemného výletu. Rezervnú dušu si hodíte do ruksaku (spolu s horalkami a škatuľkou poslednej záchrany, ak neviete, čo to je, spýtajte sa Martina Milera) a v prípade potreby si ju vymeníte a idete ďalej.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Záhrada v mojej hlave

Soňa Borušovičová: Záhrada v mojej hlave

Je skoré ráno. Tlačím vozík po hobby markete, aj keby som práve teraz radšej spala. Ale nespím, lebo sme sa tak s mamou dohodli. Včera sme boli v tomto istom hobby markete a nakúpili plný vozík zeminy, rýľ pre ženy, nožnice na kríky a kvety. Veľmi veľa kvetov. A keď sme prišli domov a zhodnotili situáciu …

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Líderka na polievku

Soňa Borušovičová: Líderka na polievku

Telefonujem s mamou a popritom tom, ako si vypočujem, čo nového v Bratislave, aké je počasie, ako pokročila s prerábkou kúpeľne a že jej nemá kto porýľovať kúsok hriadky pod cibuľku, púšťam sliepky z tretieho dvora (výbehu pre kozy) na druhý (na ktorom je kurín). Keď sa slnko skloní ponad tie naše kršteňanské kopce, sliepky už vedia, že ak im je život milý a nechcú skončiť rýchlo a bezbolestne v líščej tlame, musia byť do zotmenia v kurníku. Väčšina už sa prechádza pri bráne, ostatné bežia, čo im nôžky a plné hrvoly dovolia. Len madam Margaret Thatcherová kráča s noblesou a ešte si popritom aj niečo rozpráva popod nos, teda vlastne zobák. V bránke sa postaví na prah, poobzerá sa doprava a doľava, akoby bola na prechode pre chodcov a potom ladne, ako pravá dáma, odkráča do kurína medzi ostatné sliepky.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Jedna pre všetkých

Soňa Borušovičová: Jedna pre všetkých

Kto by pred rokom povedal, že sa toľko toho zmení a toľko vecí zostane po starom? A predsa sa niečo zmenilo. Neviem, či sa to deje iba v mojej bubline, ale ľudia sú aktívnejší. Slušnosť už nie je iba slovo. Odznakov na kabátoch ubudlo, ale možno to majú viacerí tak, ako ja: keď odídem narýchlo z domu v inej bunde, Jána a Martinu nemám na odznaku, ale nosím si ich celý deň o to intenzívnejšie v srdci. A nielen na prechode.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Zero waste pre dušu

Soňa Borušovičová: Zero waste pre dušu

Častokrát máme predstavu, čo by sme chceli v živote dosiahnuť, čo budeme robiť a ako budeme žiť. A keď to nie je podľa našich predstáv, alebo sa nám naše sny ešte nesplnili, sme sklamaní a rozladení. A pritom stačí používať/užívať to, čo práve máme. Ak nie sme zadaní, užívajme si slobodu. Ak s niekým sme, užívajme si jeho prítomnosť. Ak prší, užívajme si kvapky na svojej tvári. Ak svieti slnko, načerpajme z neho teplo a energiu. Ak nám ujde vlak, alebo sa vlak, v ktorom sedíme, pokazí, užívajme si ten čas, ktorý sme získali pre seba.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Na kávu

Soňa Borušovičová: Na kávu

Započúvajte sa do príbehov okolo seba a posúvajte ich ďalej. Rozprávajte ich a píšte. Aby sa na ne nezabudlo, ale stali sa súčasťou pamäti národa. Len tak sa môžeme poučiť z minulosti, načerpať v nej silu, vieru, nádej, túžbu a lásku. Len tak môžeme prekročiť svoj tieň. A začať žiť a budovať lepšiu krajinu. Našu krajinu.

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Puškin v kúte

Soňa Borušovičová: Puškin v kúte

„Puškin stojí už dve hodiny v kúte,“ oznámil mi pred pár dňami môj muž. Prekvapene som sa na neho pozrela. „Za trest?“ „Nie, pobil sa s Mladým a Mladý vyhral,“ povedal mi muž a odišiel do Ameriky (čo nie je za oceánom, ale u nás na druhom dvore). Išla som sa na Puškina pozrieť. A nešla …

Čítať ďalej

Soňa Borušovičová: Princíp kvietkovaného tanierika

Soňa Borušovičová: Princíp kvietkovaného tanierika

Pred tromi rokmi som sa presťahovala. Na dedinu. Nie do nejakého satelitného mestečka, ktoré je do hlavného mesta na vzdialenosť dvoch dopravných zápch. Na ozajstný vidiek, kam nesiaha diaľnica, ani rýchlostná cesta a kam si to aspoň vo finále vychutnáte malebnými okresnými cestami. Vlakom je to k nám dve a štvrť hodiny a ešte …

Čítať ďalej