Stužková? Napadla mi myšlienka, že práve kvôli takejto chvíli ste na tomto svete!

Stužková? Na vždy sa zachová v pamäti…

Múdri ľudia hovoria, že choroba je darom. Týždeň dozadu som tento „dar“ dostal aj ja. Začal som len tak v sobotu sopliť a už som vedel, že je zle. Pragmaticky som sa odhlásil z nedeľných hokejbalových zápasov a po veľmi dlhom čase celú nedeľu „prežil“ v pyžame. Konečne som si užil nič nerobenie, celodenné driemkanie a sledovanie telky. Fakt neviem, kedy som naposledy takto oddychoval. Veď čakal ma náročný týždeň a ja som vedel, že chorý byť nemôžem. Čakala ma stužková…

Zmena programu…

Pondelok som síce strávil v robote, no za odmenu som dostal riadne za priučenú vo forme silného kašľa, takže noc na utorok som sa vôbec nevyspal a utorok som radšej strávil doma systémom „home office“. S presmerovaným telefónom do firmy, aby som si šetril hrdlo.

Aj keď som sa v stredu už cítil lepšie, všetky športové aktivity vo forme „posiliek“ som samozrejme zrušil.

A tak veľmi ťažké rozhodnutie bolo aj zrušiť rozvojový workshop v Poprade štvrtok – piatok a servisný výjazd do Spišskej. Hoc nerád, usúdil som, že takýto náročný program by ma mohol zlomiť. A veru dobre som počúval svoje telo.

Naskytlo sa mi tak veľa priestoru, kde som mohol pomôcť synovi s výberom oblečenia a dcére podonášať veci.

Dokonca v piatok nad ráno som mal nádherný sen.

Snívalo sa mi, že ma nejaký veľký zákazník zavolal na firemnú akciu, ktorá spočívala vo vození na parnej lokomotíve! Proste sedel som hore na mašine, fotil si okolitú krajinku, bolo to niečo ako trať po Bratislave. A v tendri (to je ten vozeň obslužný) sa chystal katering vo forme obložených chlebíčkov.

Ja som bol neskutočne šťastný a kričal som v tom sne, že toto je najkrajší deň môjho života!

Zobudil som sa do piatkového rána s krásnym úsmevom a pocitom, že toto bude nádherný deň. Bodaj by aj nie, veď moja dcéra má dneska stužkovú!

Stužková!

Bez stresov a paniky sme v komplet zložení piatok podvečer presne 17:30 dorazili na miesto. Bolo to nádherné, krásne, báječné. Vidieť dcéru ako princeznú v nádherných šatách, sledovať každý jej pohyb. Byť s ňou.

Vracali sa mi spomienky na moju stužkovú

Na tie nádherné pocity, ktoré som zažíval aj ja, veď mal som najlepších spolužiakov na svete. A teraz som to mohol prežiť znova, v inom „garde“.

A ako to bolo pri prvom tanci s dcérou? Asi trošku menej obáv ako pri prvom tanci „ten krát poprvé“, s mamou. Našťastie žiaden valčík, žiadna „starina“, ale Lana Del Rey. Akoby vesmír vypočul naše priania a spojil nás pesničkou našej obľúbenej interpretky. Priznám sa, mal som po celý večer slzy v očiach. Bol som očarený, dojatý, pyšný, hrdý otec.

Potom vám príde myšlienka, že práve kvôli takejto chvíli ste na tomto svete!

Tancovali sme spolu, zabávali sa a boli do samého konca. Užil som si tento večer každou sekundou. Aj ja som pochopil, že takýmto zážitkom sa nevyrovná žiadny biznis, žiaden zarobený hoc aj milión. Pochopiť životné priority je občas ťažké, mne pomohla choroba, ktorá mi ukázala cestu ako spomaliť a užiť si najkrajšie chvíle života.

Veď všetci dobre vieme, že najlepšie sa zachová, v pamäti stužková.

Patrik Cvengroš

Servis a správa firemného IT, aktívny monitoring a audit výpočtovej techniky, IT outsourcing a OTEC