fbpx

Strata dieťaťa bola ako obrovská diera, do ktorej som sa prepadla. Dlho som sa na tehotnú ženu nevedela ani pozrieť.

Strata dieťaťa bola ako obrovská diera, do ktorej som sa prepadla. 

STRATA BÁBÄTKA alebo môj najcitlivejší príbeh, o ktorom som ešte nikdy nepísala. 

Mala som na krku 40-ku, všetky moje kamošky boli dávno vydaté. Zakaždým, keď niektorá otehotnela, ja som len zosmutnela a povedala som si, mňa sa to netýka.

O partnerovi duše a vhodnom otcovi pre moje dieťa som mohla len snívať. Moja mantra bola – kto by už len mňa chcel.

Mala som v sebe túžbu usadiť sa, vydať sa, mať rodinu a deti, ale nedialo sa to.

Moje biologické hodiny už nielenže bili na poplach, ale priam docinkávali.

Do cesty mi prišiel charizmatický Balkánec s pekným kukučom a ja som sa pustila do márnej snahy vytvoriť s ním naplnený partnerský vzťah. Moja naivita nemala medze. Boli sme absolútne nezlučiteľní, ale ja som túžila mať muža a dieťa. Bojovala som s ním, vyhadzovala ho a zase prijímala, nevedela som byť ani s ním, ani bez neho. Bála som sa, že som už stará a že už nikdy nikoho nestretnem.

Konečne povolil a ja som bola tehotná.

Mala som 43 rokov a pocit dokonalého šťastia. Veľmi som sa tešila. Konečne zmením svoj život. Nezáleží mi na práci, toho už bolo dosť. Opeknela som, cítila som sa skvelo. Ale vo svojom vnútri som prežívala veľké strachy. Cítila som, že otec dieťaťa mi nikdy nebude oporou. Zároveň som ale snívala o tom, že sa zmení.

Prešiel 1. trimester, vydýchla som si. Energie som mala veľa a nepoľavila som. Doktor ma dopoval hormonálnymi injekciami, lebo som bola „stará“. Nepočúvala som svoj vnútorný hlas, ani signály tela. Párkrát som mala krvácanie, ale doktor ma stále uistil, že je to normálne. Veľmi som sa bála.

Až jednu noc prišli kontrakcie.

Piatok trinásteho má odvtedy pre mňa význam.

Bola som sama. Vedela som, že je koniec. Krv sa zo mňa valila veľkými chuchvalcami. Zavolala som si záchranku, mala som obrovské bolesti, akoby ma v bruchu rezali nožmi. Húkajúca sanitka, a len dýchaj a dýchaj, a ja som len plakala a nechcelo sa mi ani žiť. Je koniec. Dieťa už nebolo. Len prázdnota a koniec mojim nádejam.

Pani na vedľajšom lôžku v nemocničnej izbe mi povedala, prečo plačeš, treba veriť. Ale ja som nemala čomu veriť. Pocity zlyhania, poníženia, sebaobviňovanie, čo všetko som urobila zle. Otázky, prečo práve ja?

Bola som tam sama. Partner bol v práci, a nie, nepriletel za mnou ako princ na bielom koni.

Prepustili ma z nemocnice a prišla som do prázdneho bytu.

Prišla moja mama, sestra a neter, sila ženskej podpory sa nedá slovami ani popísať. Mama pri mne ostala týždeň, kým mi bolo najhoršie.

Môj otec mi volal a plakali sme spolu.

Môj partner sa snažil ma dodatočne podporiť a vysvetliť, ako to vnímal on, ale ten pocit, že tam pre mňa nebol presne vtedy, keď som ho najviac potrebovala, sa už nedal vymazať.

Strata dieťaťa bola ako obrovská diera, do ktorej som sa prepadla.

Ešte dlho som sa na tehotnú ženu nevedela ani pozrieť. Dlho som v sebe nosila pocity najväčšieho zlyhania a hanby, že už asi nikdy nebudem mama. Ja, dokonalá žena, čo som dovtedy mala všetko pod kontrolou, som zrazu pod kontrolou nemala nič.

Postupne som sa zviechala z najväčšieho bahna. Veľa som sa prechádzala v prírode. Keď som bola najviac na dne, pri rieke som videla nápis „Hold on I still need you“. Vydrž, stále ťa potrebujem. A ja som vydržala a nevzdala som to.

Požiadala som o pomoc. Už som na to nechcela byť sama. Spracovávala som svoju stratu a zároveň som radikálne menila svoj život. Postupne sa mi vyjasňovalo, aký život chcem žiť.

Proces najväčšej transformácie trval ešte dva roky.

Dva roky, kým som sa definitívne oslobodila od deštruktívneho vzťahu aj od deštruktívnej práce. Začala som žiť život v pravej slobode. Prišla som na to, že moje nenarodené dieťa mi dalo veľký dar. Dar obrovskej sily. Dar prežiť. Dar tvoriť.

Tento článok píšem a publikujem presne 4 roky od mojej straty.

Zdieľam to s tebou, múdry muž…

… preto, aby si vedel, aké je dôležité stáť pri žene aj vtedy, keď zažíva tie najbolestnejšie chvíle. Lebo aj o tomto je skutočná intimita a partnerské spolužitie.

Píšem to tebe, milá žena…

…aby si vedela, že ty nemusíš tak dlho v sebe nosiť svoju stratu a zranenie. Že máš svoju hodnotu a stojíš za to. Všetko, čo sa ti stalo, sa dá transformovať, a nie si v tom sama. Daj mi o sebe vedieť.

Beata Andrejkovičová

Beatu nájdete na FB tu: https://www.facebook.com/beata.andrejkovicova

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať