Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Strach z výšok
Máte strach z výšok? Prinášame skutočný príbeh. Na začiatku bol strach z výšok. Trvalo to nejaký čas, doslova desaťročia, ale…
Nepozeraj dole…
Zuzka sa bála výšok. Vôbec netušila, kde a kedy tento jej strach vznikol. Jedno však vedela celkom isto. Už ho nechcela, lebo jej komplikoval život.
Milovala Tatry a rada chodila na túry. Absolvovala už všetky tie dostupné po bežných tatranských trasách. S kamarátmi sa preto rozhodli, že je načase ísť aj trochu vyššie. Napríklad na Rysy. Ráno vyrazili a cesta ubiehala jedna radosť. Až prišli skaly, ktoré sa dali zdolať len za pomoci reťazí. Chytila sa jednej z nich, aby sa istila. Urobila zopár krokov a pozrela sa dole, či za ňou ide kamarátka. Kamarátka ju nasledovala, ale pohľad do doliny bol desivý. Pocítila paniku. Nebola schopná pokračovať ďalej vo výstupe nahor. Jednoducho „zamrzla“. Začal sa za ňou tvoriť rad ľudí, ktorí sa takisto pridržiavali reťazí a snažili sa vyjsť hore na skalu. Ona im pri tom zavadzala.
„Nepozeraj dole. Pozeraj hore. Neboj sa, to dáš,“ radili jej ostatní.
Roztriasli sa jej kolená a srdce rýchlo búchalo. Dlane sa jej spotili. Reťaze sa stali ešte šmykľavejšími, ako boli predtým. Uvedomila si, že musí začať zhlboka dýchať. Nakoniec sa jej to podarilo, hoci sama nevedela, ako vyjsť hore na skalu. Nepríjemný zážitok v nej ale zostal ešte dlho.
Nemala rada ani vysoké budovy a ich horné podlažia. Do piateho, šiesteho poschodia to bolo celkom v poriadku. Vyššie však chodila nerada, a vždy, keď sa dalo, sa tomu vyhla. Pozerať sa von oknom z vyšších poschodí budovy mohla len vtedy, keď stála minimálne meter od okna. Vedela veľmi dobre, že jej strach je iracionálny, ale nevedela ho ovládať.
Lietanie lietadlom, to bola tiež kapitola sama osebe.
Milovala cestovanie, nie však lietadlá. Jeden-dva dni predtým, ako mala letieť, myslela na to, či bude let bez turbulencií, ako lietadlo vzlietne a ako pristane. Po teroristických útokoch v Amerike si začala, navyše, aj obzerať spolucestujúcich. Sledovala, či jej z ich strany nehrozí nebezpečenstvo. Raz zažila pri lete lietadlom hroznú búrku. Blesky metali sprava, zľava. Celá sa chvela a cítila nevoľnosť v žalúdku. Nakoniec sa rozplakala. Pani sediaca vedľa nej sa ju snažila upokojiť, ale veľmi to nepomáhalo. Našťastie, lietadlo nakoniec hladko pristálo na letisku. Zistila, že pri lietaní jej trochu pomáha, keď je s ňou niekto blízky a drží ju za ruku. Hlavne pri vzlietavaní a pristávaní.
Mala kolegu, ktorý sa vyžíval v sledovaní televíznych programov s tematikou leteckých katastrof. S nadšením a podrobne všetkým v práci rozprával o tom, čo sa dialo v najnovších častiach seriálu. Ako prišli konštruktéri na to, čo zapríčinilo pád lietadla, a ako sa tomu dá nabudúce vyhnúť. Zuzka vždy, keď spustil svoj monológ, odchádzala z miestnosti. Vedela, že keby si pozrela čo len jeden z týchto programov, do lietadla by viac nevkročila.
Keď išla na miesta, ktoré boli zaujímavé, ale zároveň spojené s výškou, vedela svoj strach prekonať. Vždy ju to však stálo veľa úsilia. Bola sa s veľkým sebazaprením previezť v Londýne na London Eye, obrovskom vyhliadkovom kolese v centre mesta. Na Tower Bridge ju musela cez presklenú podlahu, pod ktorou bola v hĺbke cesta, previesť dcéra za ruku.
Strach z výšok a terapeut?
Porozprávala o svojom strachu terapeutovi. Hovorila o všetkých zážitkoch, ktoré sa jej spájajú s traumou z výšky. Terapeut jej položil niekoľko otázok a zrazu zostala bez slov pozerať pred seba. Spomenula si.
Spomenula si, ako ju, keď bola malá, brával otec na ruky a išiel s ňou na balkón. Keď odchádzala od nich návšteva, spolu im mávali na cestu. Bývali v paneláku na šiestom poschodí. Keď ju otec zobral na ruky, ona bola celým telom nad úrovňou zábradlia. A ten pocit, ktorý vtedy mala, v nej vyvolal strach z výšok. Bola malé dieťa, niekto by povedal, že si to nemôže pamätať, ale bolo to tak. Uvedomila si, odkiaľ pramení jej strach a začala sa usmievať.
Dnes je z nej už iná žena. Terapia zabrala.
Nedá sa povedať, že výšky miluje. Zmenilo sa u nej toho ale veľmi veľa. V lete absolvovala prechádzku v korunách stromov v Bachledovej doline. Má rada výhľady z okien lietadla. Rada sa pri pristávaní lietadla pozerá na rýchlo sa približujúcu zem. Absolvovala už aj túru v Prielome Hornádu, kde lozila po rebríkoch nad roklinami. Vysoké budovy ju už nedesia.
Tento príbeh bol o mne…
Po príbehoch mojich klientov som vám napísala ten môj. Nateraz bol aj posledný. Rozhodla som sa, že príbehy svojich klientov, samozrejme, s ich súhlasom, vydám knižne. Tak mi držte palce, nech sa mi dobre píše. Chcem, aby moja kniha pomohla ľuďom, ktorí si ju kúpia. Možno len uvedomiť si to, že so svojím trápením nie sú sami a vždy existuje cesta, ako sa dostať z bludiska svojej duše, ak ich niečo trápi.
Mgr. Zuzana Gažová, psychologička – Viac informácií a možnosť konzultácie TU
Tu nájdete texty zamerané na prácu s traumou:
Korektúry: Katarína Málková
