Domov / BLOG / Stačí urobiť prvý krok a veci sa dajú do pohybu

Stačí urobiť prvý krok a veci sa dajú do pohybu

Niekedy ani nie je potrebné mať presný plán, tabuľky či grafy, aby ste robili to, čo vás baví. „ Dobrý deň, som Jozef Gašparovski, mám 45 rokov a nedávno som úplne zmenil svoj život. Priateľka ma upozornila na váš projekt 40+. Rád sa s vami o môj príbeh podelím,“ začal náš telefonický rozhovor človek, ktorého životný príbeh by pokojne vydal na román, nie len na článok pre 40plus. Profesionálny tlmočník a prekladateľ Jozef Gašparovski  pochádza z Vojvodiny a väčšinu života prežil na Slovensku. Pôsobil v  tvrdom prostredí obchodu. Vo svojich 45 rokoch úplne zmenil svoj život. Stal sa profesionálnym trénerom jogy.

Podporil som sa sám. Nemal som na výber.

„ V živote som dostal mnoho lekcií, ktoré posilnili môjho ducha na ceste poznania. Jednou z najtvrdších bolo oddelenie od rodiny z dôvodu vojny na Balkáne.  Pochádzam z bývalej Juhoslávie (teraz Srbsko – Vojvodina). Keď začala vojna, nás mladých chodila vojenská služba zbierať po nociach kamiónmi. Potom nám dali pušku do ruky a ukázali smer, ktorým treba strieľať. Toho kto neuposlúchol, zastrelili. Nechcel som byť toho súčasťou. Krátko pred mobilizáciou sa mi podarilo utiecť do Talianska. V tom čase boli pre nás akékoľvek pracovné povolenia zastavené a nemal som šancu v Taliansku zostať dlhšie. Vďaka kamarátovi som sa ocitol ako prekladateľ na Slovensku. Som slovenskej národnosti, ktorá vo Vojvodine patrí k menšinám. U nás bola vojna a nikde nás,  utečencov, nechceli. Musel som to ustáť. Odlúčenie od rodiny, neistotu, chaos. Slovensko ma prijalo. To bolo v roku 1992. Vyštudoval som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor prekladateľ – tlmočník, taliančina a angličtina.  A čo ma najviac podporilo? Podporil som sa sám. Nemal som na výber. Avšak stále som mal pri sebe nebeského sprievodcu, ktorý mi podával pomocnú ruku v ťažkých chvíľach.“

Spomínali ste, že vnímate podporu „zhora“? 
„Už ako školák som cítil, že existuje vyššia sila, ktorá všetko riadi. Niekto ju nazýva Boh, Jahve, Alah, najvyššia pravda, Vesmír, nekonečný Duch, atď.  Nie je dôležité, aké má meno ale to, či cítime jeho/jej prítomnosť v nás.“

Dlhé roky ste pôsobili v obchode, dnes predcvičujete jogu. Aká bola Vaša cesta od tlmočníctva cez obchod až k joge?
 „Popri štúdiu na vysokej škole som pracoval ako lektor taliančiny.  Neskôr, po skončení školy, som vďaka tomu, že som nemal jazykovú bariéru, predával v krajinách bývalej Juhoslávie hutný materiál. V tej dobe sa mi veľmi dobre darilo. O pozícii predajcu som sa za roky praxe naučil naozaj veľmi veľa, najmä o prístupe k zákazníkom.  Bohužiaľ som tiež pochopil, že ako predajca musím počítať s tým, že pokiaľ chcem niekde uspieť s veľkou zákazkou, treba podplatiť nákupcu. Toto sa mi protivilo. Povedal som si, že keď raz budem robiť nákupcu, tak od toho, kto ma bude chcieť podplatiť, nekúpim ani ceruzku. A keď som začal pracovať v nákupe, dodržal som to.  Nákup ma veľmi bavil, je o stratégii, plánovaní. Lákal ma celý proces nákupu, zásobovanie, timing. Jednoducho všetko. Vďaka joge sa môj pohľad na svet radikálne zmenil

Zachytila som, že Vás obchod veľmi baví. Prečo ste sa teda rozhodli opustiť ho? 
V mojom veku sú už ľudia zvyknutí na vlastné pohodlie a akákoľvek zmena im môže priniesť  stres a obavu o budúcnosť. Predtým, ako som dospel k rozhodnutiu zásadným spôsobom zmeniť svoj život, som podstúpil veľa skúšok a výziev. Tou najväčšou bol strach. Strach vo všetkých formách, či už zo zlyhania, straty, odmietnutia, osamotenia, ktoré som nadobudol v detstve.  Keď už  som si už myslel, že určité veci sú nad moje sily, do rúk sa mi dostali knihy s psychologickou a duchovnou tematikou. Začal som meditovať, cvičiť jogu a skúšať rôzne dychové cvičenia. Postupom času som iba pozoroval, čo sa okolo mňa deje a z akého dôvodu. Vďaka joge sa môj pohľad na svet radikálne zmenil. Nenastala zmena len po telesnej stránke, ale aj duchovnej a mentálnej. Keď raz začnete s jogou, tak vás začne meniť z vnútra a aj zvonku. Vaše telo sa mení, vaša psychika začne opravovať staré vzorce. To, čo sa nám denne dostáva do cesty, nie je náhoda a je výsledkom našich vnútorných želaní byť lepším a láskavejším, či už voči sebe, alebo iným. Obľúbil som si všetky štýly jogy od tej prvotnej hathy až po ashtangu či hot jogu.

Kedy sa Vaše hobby stalo Vašou novou profesiou? 
Jogu cvičím sedem rokov, posledné tri profesionálne. Mám  certifikát inštruktora hatha jogy a gravid jogy, ktorý som si spravil pod vedením Václava Krejčíka a Michaely Hluchovej v Piešťanoch. Je to certifikát akreditovaný Ministerstvom školstva. V súčasnosti som v dvojročnom výcviku muzikoterapie a konštelácií. Hudba je kľúčom k nášmu podvedomiu a má nesmiernu liečivú silu. Robím to, čo ma naozaj baví. Ale môj príbeh zmeny sa začal začiatkom minulého roka, keď som začal pracovať v automobilovom priemysle ako nákupca. Bola to pre mňa veľká výzva. Je to najťažší priemysel, v ktorom som pracoval. V krátkom čase som sa veľa naučil, ale aj stratil. Stratil som energiu. V tomto období mi pomáhala joga, ktorej som sa venoval takmer denne. Psychohygiena  v automobilovom priemysle je podľa mňa doslova nevyhnutnosťou.

Niektoré veci prichádzajú len tak z ničoho nič,  tak ako aj myšlienka ponúknuť hodiny jogy aj kolegom. Takmer štyri mesiace som bojoval o priestory v rámci firmy, kde by som mohol predcvičovať za symbolický poplatok. Už som to vzdával, keď sa zhodou okolností uvoľnila miestnosť a začal som oslovovať kolegov, či by mali  záujem. Prvý mesiac to bolo slabé, ale potom sa to rozbehlo. Začali sa prihlasovať aj tehuľky. Záujem bol taký veľký, že som musel vytvoriť tabuľku, do ktorej som si poznačoval, kto sa prvý nahlásil a následne im oznámil, kto môže prísť. Prihlasovali sa aj zahraniční kolegovia, ktorí boli na stáži na Slovensku. Občas som musel kombinovať hodiny v angličtine a slovenčine. Pre mňa bolo najdôležitejšie, že som videl, ako sa mení vnímanie kolegov, ktorí chodili ku mne pravidelne. Už to neboli tí istí ľudia, ktorých som spoznal na začiatku. Vzhľadom na sedavé zamestnanie im joga pomáhala aj pri odstránení bolestí chrbta a krížov. To, čo im nevedelo ponúknuť fitnes cvičenie, im poskytla joga. Tým nechcem povedať , že fitnes nie je vhodný, ale pri joge prechádzame do vnútorného vnemu, meníme svoj postoj k sebe a tým aj k okolitému svetu. Odbúrava sa stres, napätie, nespavosť, depresie.

Povedzte mi prosím, ako muž cvičí gravidjogu? Ako na Vás – na muža, reagujú budúce mamičky, ktoré k Vám prídu na cvičenie?
„Normálne :o) Sú určité pravidlá, ako precvičovať gravidjogu, na čo sa sústrediť a je to. Takmer všetky pozície sú modifikované a prispôsobené tehuľkám. Veľká väčšina pozícií je vynechaná. Pokiaľ ste vnímavý a pozorujete svoje žiačky, dokážete vycítiť, čo v danú chvíľu potrebujú. Samozrejme máte na pamäti metodiku hodiny. Na mňa tehuľky reagujú veľmi dobre a tie, ktoré ku mne prídu hodinu vyskúšať, zostávajú. Stále však cítim veľký otáznik u tých, ktoré ma nepoznajú. Precvičovanie gravidjogy mám rád, ťažko to viem vysvetliť, ale je to tak.“

Cvičili ste pre kolegov, pre tehuľky, čo bolo impulzom k rozhodnutiu, že opustíte istotu stabilného zamestnania a teda aj príjmu a vydáte sa vlastnou cestou? 
„ Vo chvíli, keď pracovné nasadenie začalo byť aj pre mňa záťažou, som si uvedomil, že by som mohol pokračovať v práci jogína a zároveň pomáhať nielen sebe ale aj iným. Vtedy padlo rozhodnutie, že to idem skúsiť. Jedna vec, čo mi v rozhodnutí pomohla, boli kolegovia, ktorí chceli pokračovať v joge so mnou. Po konzultácii so mojou vtedajšou šéfkou a ľuďmi, zodpovednými za priestory u môjho zamestnávateľa, som sa rozhodol, že do toho idem a tak som dal výpoveď. Teraz mám minimálne dve hodiny jogy denne. Popri bývalej firme spolupracujem so športovými centrami v meste. Občas aj zastupujem kolegov z branže, ktorí sú odcestovaní, prípadne majú iné povinnosti. Som len na začiatku a je fakt, že zatiaľ moje príjmy nepokrývajú moje náklady.  Ale mám rozpracované projekty. Oslovili ma viaceré jogové štúdiá, ktoré so mnou chcú spolupracovať. Možno ma moja cesta privedie niekam úplne inam, pretože o rok nebudem ten istý človek, čo som dnes. Keď sme boli deti chceli sme byť astronauti, archeológovia, hasiči, atď. Ale dnes pracujeme niekde úplne inde. Nie je to však dôvod na to, aby sme neuskutočnili ten svoj detský sen.

Povedali ste, že na napĺňanie snov nie je nikdy neskoro? Čo je podľa Vás treba pre zhmotnenie snov spraviť?  
„ Niekedy ani nie je potrebné mať presný plán, tabuľky či grafy, aby ste robili to, čo vás baví. Ak by ste chceli byť hrnčiar, tak sa prihláste na kurz a to isté platí o všetkých remeslách alebo pracovných zárobkových aktivitách, ktoré by vás napĺňali. Stačí urobiť prvý krok a veci sa dajú do pohybu. Neistota tam bude vždy,  ale ak nevykročíme do neznáma a nevystúpime z našej komfortnej zóny,  tak nikdy nebudeme robiť to, čo nás robí šťastnými.“

O Redakcia Magazín 40+

...mohlo by vás zaujímať

Anton Zorád: Nikdy nie je neskoro plniť si svoje sny

Anton Zorád: Nikdy nie je neskoro plniť si svoje sny

Posledné obdobie sústreďujem svoju pozornosť na ľudí, ktorí sú niečím zaujímaví. Okrem fotiek spisujem ich príbehy a takto spolu s textom publikujem jednotlivé celky na svojom webe, ale aj na sociálnych sieťach. Na LinkedIn mám viac ako 2 300 sledovateľov, čo ma teší.