fbpx

Som viac či menej ako ty? Ak sme boli celý život ubíjaní, chce to veľa úsilia žiť svoju hodnotu…

Som viac či menej ako ty?

V mojom živote som dostával veľa príkladov a porovnávaní od ľudí v mojom okolí. Ten má takú školu. Tamtá je šikovná v tom a onen v inom. Porovnávanie v rodine bolo pre mňa unavujúce a nepodporujúce. Vytváralo to vo mne výčitky a zároveň som sa chcel určitým spôsobom zlepšovať. Meniť, byť lepšou verziou seba samého. Toho, ktorý má strach povedať niečo inak, ako sa patrí alebo sluší.

Nikdy som nebol úplne poslušný chlapec a veľmi veľa vecí som si robil po svojom.

Dostal som od mamy dôveru v to, že sa rozhodujem správne. Otec mi dával najlepšie rady, ak som za ním prišiel, a to mi ukazovalo skúsenosť staršieho, ktorému som nejako prirodzene dôveroval.

No stále mi tam niečo chýbalo. Niečo, čo presahovalo to porovnávanie, posudzovanie a akúsi oddelenosť od toho všetkého, čo som niekde vo vnútri cítil a vnímal.

Život mi pripravil lekciu, pre mňa tú najcennejšiu. Lekciu rovnocennosti hodnoty, podstaty toho, kým všetci sme.

Čo sa myslí pod pojmom hodnota?

Je to hodnota mňa, pre spoločnosť alebo pre planétu, alebo…

Hodnota je niečo úplne prirodzené, ale zároveň sa o tom veľmi málo hovorí. Vôbec sa o tom na školách neučí. Mal by to byť úplný základ človeka vo vzťahovom svete. Hodnota je spojená s našou elementárnou existenciou. Už len tým, že som, žijem a dýcham, mám svoju hodnotu. Je presne taká istá ako hodnota akejkoľvek živej bytosti na tomto svete a v iných svetoch.

Hodnota sa mylne spája s vychodenou školou, výškou príjmu či majetkom, sociálnym postavením alebo autoritou. Ak sa na život pozeráme takto, žijeme v hierarchickom systéme, ktorý musí mať nadradených a poddaných.

Nežijeme tak svoju podstatu vlastnej hodnoty, ale nechali sme sa obalamutiť touto hrou. Neberme to príliš vážne. Práve naopak, tešme sa z toho, že sa môžeme navrátiť do svojej podstaty. Do hodnoty rovnocennosti a zároveň vlastnej jedinečnosti.

Sme jedineční, či sa nám to páči alebo nie.

No nie sme nikdy viac ani menej ako tí, ktorí vedia, či majú viac. Veď sa nad tým zamyslime. Kto je viac, prezident alebo smetiar? Učiteľ alebo kominár? Bez smetiarov by bol štát plný smetí a bez prezidenta by sme nemali hlavu štátu. Bez kominárov by boli zapchaté komíny a bola by nám zima a bez učiteľov by sme degradovali a upadali. Chcem poukázať na to, že tu má každý svoje jedinečné miesto a myslieť si, že je dôležitejší ako ten druhý, je pre mňa veľmi úsmevné a detinské.

Skutočne dospelá bytosť dokáže zdieľať to, čoho má navyše, aby sa celok mal lepšie, spolupracoval a rástol.

Ako precítim svoju hodnotu? Dá sa nájsť? 

Ako som vyššie spomínal, už len tým, že dýchame. Máme svoju hodnotu. Je to tak elementárne – základné, až sme na to zabudli. Veď sa pozrime navôkol v tejto chvíli. Čo vidíte? Sedíte v práci, doma, v parku či v nákupnom stredisku. Pozrite sa na tú rozmanitosť toho všetkého a všetkých ľudí, ktorí sú navôkol. Skúste sa na to len pozerať a dajte bokom svoju myseľ, ktorá sa snaží nálepkovať všetko, čo vidí. Len pozorujte a dýchajte to, čo vidíte.

Ak budete naozaj tichí, pozorní a prítomní, zažijete svoju hodnotu a miesto presne tam, kde ste. Hodnota nie je mimo nás. Je ukrytá v nás, v spojení s tým, čo je a čo sa teraz deje. Môže to znieť duchovne až spirituálne. No je to úplne jednoduché a každému prirodzené. Dovolím si povedať, že až praktické. Byť tu a teraz. Veď len vtedy plnohodnotne žijem a vnímam, čo sa mi deje, keď som plne prítomný a bdelý. Ak rozmýšľam o včerajšom obede alebo dovolenke v lete, nie som skutočne tu. Som niekde v myšlienkovom svete ilúzií.

Samotným priznaním toho, že som a mám svoju hodnotu si môžeme otvoriť toho uvedomenie a následné zvedomenie. Tak jednoduché to je.

Je hodnota vyššia, nižšia, má svoje stupnice? 

Áno aj nie. Ak sa na to pozerám cez moju osobnosť, tak vidím rozdielnosť, boje, súťaženie a súperenie. Pri nazeraní na život ako celistvá bytosť, ktorá chápe svoju podstatu a vie, kto je a prečo žije v tomto svete. Tam si dovolím odpovedať nie. Žiadne stupnice, žiadne čísla. Vidím jedinečné skúsenosti, zručnosti, ktoré každá individuálna bytosť dosiahla svojím prirodzeným vývojom. Vidím jej dôležitosť pre celok a zároveň jej plnú hodnotu, ktorú si uvedomuje alebo neuvedomuje.

Vie niekto druhý nastaviť moju hodnotu alebo to musím sám/sama od seba? 

Výborná logická otázka. Ktokoľvek nám bude rozprávať, že nemáme hodnotu, nie sme dostatočne dobrí, nám len poukazuje na to, čo máme v sebe. Čo to znamená v praxi?

Príklad: V rodine alebo v škole nám môžu hovoriť, že sme nešikovní, nerobíme danú vec dobre a nedarí sa nám. Prirodzene sa v tom necítime dobre a chceme s tým niečo urobiť. Hľadáme učiteľov alebo vzory, cez ktoré sa môžeme zlepšiť.

Čo nám v tom bráni?

Neznalosť vlastnej hodnoty. Seba – dôvery. Poznania seba.

Buď je to tým, že nerobíme danú jedinečnú vec – konanie, pre ktoré sme sa narodili. Môže byť ich, samozrejme, aj viac. Alebo je to preto, že hľadáme vlastnú jedinečnosť, vlastnú hodnotu. Naše rozhodnutie nás posunie bližšie k sebe a zároveň k ľuďom, ktorí naplno žijú svoju hodnotu a zároveň si vážia hodnotu iných. Nastane na určitý čas akási synergia, ktorá podporí tvorenie a nájdenie vlastnej hodnoty.

Pokiaľ sme boli celý život ubíjaní a zakrikovaní, tak to chce oveľa väčšie úsilie, ako u študenta, ktorý sa rozhodne naplno žiť svoju hodnotu. No pamätajte, dá sa to, je to len na nás, či tomu veríme a podporujeme v každom jednom dni nášho života.

Kde mám začať, ak chcem „zvýšiť svoju hodnotu“? 

Začni tam, kde pociťuješ radosť. Pri tých činnostiach, ktoré ťa najviac bavia. Hodnota je nepriamo aj priamo spojená s tvorivými činnosťami. Ak ťa baví počítať, ale pracuješ na umeleckej škole, tak pouvažuj, či by ťa viac bavilo robiť účtovníka. Urob si kurz a vyskúšaj to pre rodinu a priateľov. Ak pracuješ v IT celý deň za PC, no miluješ kreslenie, tak sa popozeraj po nejakej grafickej alebo reklamnej spoločnosti, kde vieš svoje danosti oveľa lepšie zúročiť a naplniť.

Možností je veľa, treba sa len odhodlať a začať konať inak, ako doposiaľ.

V Univerzite vedomého života učíme ľudí, aby poznali podstatu seba samého, a tým aj svoju hodnotu. Aby zobrali plnohodnotnú zodpovednosť za svoj život a začali tvoriť a užívať si život v šťastí.

Život je v podstate jednoduchý, komplikujeme si ho len my sami. Stačí si viac dôverovať a nasledovať veci, ktoré nás bavia a sú nám aj výzvami. Dostaneme sa tak do prúdu tvorenia, ktoré nás posunie presne tam, kde máme byť.

Braňo Rybnička

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať