Pozorovala som proces zomierania a samotnú smrť. „Posledný výdych“ človeka mi pripomínal vyslobodenie.

Zoči-voči smrti

Slovo smrť pozná skoro každý a vyvoláva prevažne rešpekt, smútok a strach z neznámeho. Aké to krátke a zároveň záhadné slovo bez samohlások a vyvolávajúce v našich mysliach toľko otázok! Mojou dnešnou témou je smrť a rozhovory so zomierajúcimi.

Kresťanské náboženstvo a smrť…

Kresťanské náboženstvo učí, že smrť nie je definitívne rozplynutie sa do ničoty, ale príchod k Všemohúcemu Bohu, ktorý nás s láskou očakáva. A to dáva našej existencii tu, na Zemi, zmysel.

Tibet

Podľa Tibetskej predstavy sa po smrti môže človek buď znovu narodiť, alebo vymaniť z cyklu znovuzrodzovania, t. j. sansáry.
Každý sa rodí do nového života a získava formu (telo) a schopnosti podľa svojich sklonov.

Smrť podľa starých Slovanov…

Starí Slovania verili v existenciu nesmrteľnej duše u ľudí i zvierat. Podľa ich vysvetlení duša sídlila v dychu a mala podobu nemateriálnej, priehľadnej látky, ktorá unikla s posledným výdychom. Dodnes sa používa slovné spojenie „vypustiť dušu“, ktoré dokonale odráža staré presvedčenie (zdroj internet).

Smrť a rozhovory so zomierajúcimi…

Ako socioterapeutka v liečebni pre dlhodobo chorých som sa často rozprávala so zomierajúcimi ľuďmi. Pozorovala som nielen proces zomierania, ale aj samotnú smrť.

„Posledný výdych“ človeka mi pripomínal vyslobodenie.

Vyslobodenie duše v podobe motýľa, ktorý sa rozhodol opustiť svoju poškodenú schránku.

Moment, keď nastala u človeka smrť, vo mne nevyvolával traumatické pocity.

Až neskôr, keď prišli na rad emócie, ktoré sa vychrlili ako gejzír z tajného zdroja nášho podvedomia. Akoby sa predbiehali, ktorá bude silnejšia.

Ten gejzír vlastníme zrejme všetci.

Ťažké je ho zastaviť, aj keby sme dokonale rozumeli javu, ktorý sa volá smrť.

Ukážka z knihy Zo zápisníka terapeutky

…Na oddelení vládne bežná rutinná nálada.

Niekto sa usmieva, niekto sa naháňa, niekto sa snaží nahluchlému pacientovi vysvetliť, že má vstať z postele, niekto umýva podlahu, niekto zapisuje, niekto ordinuje, niekto…

S tajomným výrazom v tvári vychádza z miestnosti pacienta a ticho zatvára dvere rehoľná sestra Timotea.

Zatvára ticho dvere, za ktorými práve „odišla“ dlhodobo chorá pacientka.

Vydýchla naposledy a jej telo zostáva bez pohybu.

„Odišla?“ pýtam sa rehoľnej sestry.

„Áno,“ pokojne odpovedá. Nasleduje celý proces úkonov, ktoré je nutné vykonať, kým príde obhliadajúci lekár.

Som zvedavá, a tak sa vsuniem potichu do procesu, ktorý vykonávajú sestry a sanitárky.

V zápale práce ma prehliadajú, presnejšie povedané, nevadím im.

Stávam sa v tej chvíli neviditeľnou pozorovateľkou.

Nebojím sa.

Precízne sledujem každú svoju myšlienku, každý svoj pocit, ktorý sa mi preháňa hlavou.

Pohľad na ležiace telo v posteli vo mne nevyvoláva ani náznak strachu či nepokoja.

Je to zrazu také prirodzené.

Pokojné a tiché.

Iba otázniky a myšlienky kričia v mojej hlave a šuchot sestry, ktorá robí svoju prácu.

Telo je pripravené.

Mám pocit, že ešte „neodišla“.

Jej duša sa točí okolo nehybného tela a pozoruje.

Odrazu ju nič nebolí.

Nemá sucho v ústach, ktoré zvlhčovali tinktúrou namočené tyčinky.

Necíti ihly privádzajúce do tela chémiu.

Necíti pot a kropaje na čele.

Konečne môže odísť.

Slobodne do večného neznáma.

Smrť človeka stále vyvoláva množstvo otázok a rozličných odpovedí.

Vyhýbať sa téme smrť môžeme, ale nepomôžeme si. Stretneme sa s ňou raz všetci.

Myslím si, že uvažovať o nej a prijať ju ako realitu ľudského života, nám môže zmierniť strach, ktorý pred ňou pociťujeme.

Viac postrehov a skúseností z liečebne dlhodobo chorých nájdete v ilustrovanej knižke Zo zápisníka terapeutky.

Adresa, kde ju môžete objednať je tu: https://elist.sk/kniha/zo-zapisnika-terapeutky/

Vaša Zuzana Balašovová Donátová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/