Skutočným nepriateľom moci je rozum. A preto sa každý vládca snaží meniť ľudí na hlúpych vazalov.

Nenávisť

„Ohováranie a nenávisť nezastaví sa len pri mne, zastihne mnohých.“ Tieto slová vyriekol Sokrates vo svojej obhajobe a Platón ich zapísal.

Áno, nenávisť v behu stáročí zastihla mnohých. V posledných dvoch rokoch sme si (hádam) na to aj zvykli. Alebo nie? Ak ste ju zakúsili z jednej alebo druhej strany a vôbec vám nechutí (tak ako mne), poďme nenávisť pristihnúť rovno pri čine alebo odhaliť jej podstatu, a tak ju zastaviť ešte skôr, než má šancu naplno sa prejaviť.

Ak má človek pridlho strach, strach zo straty alebo zažil stratu reálnu, rodí sa v ňom frustrácia, depresia, prázdnota, apatia a potom stačí už len prstom ukázať na niekoho, kto je za to vinný. A je to tu – frustrácia sa zmení na agresiu. Agresia, ktorá v ňom aj tak dlho driemala, ale bola bez mena, zrazu získa tvár a bude konkrétna a adresná. (Podobnosť s Krištáľovou nocou je „čisto náhodná“.)

Pýtate sa, akým spôsobom sa apatia zmení na agresiu?

Zoberme si na pomoc fyziku. Každý systém na to, aby sa udržal v stabilite, musí vyvažovať dve protichodné sily – silu dostredivú a silu odstredivú. V prípade ľudských emócií je sila dostredivá prezentovaná strachom, smútkom, obavou a je kompenzovaná silou odstredivou, teda hnevom, agresiou a nenávisťou. Ak je jedna zložka dlhodobo v presile, o to väčšia reakcia nastane na jej vyrovnanie. Pri sústavnom preťažovaní však systém už nedokáže sily vyvažovať a nastáva znefunkčňovanie – rozpad – entropia.

Je jedno, akým extrémom sa začne na emočnom bojovom poli. Vždy je to prehra. Človek tu prichádza o to najcennejšie, o svoju životnú silu. Čo sa neskôr prejaví na jeho zdraví telesnom aj duševnom. Ak sa nekontrolované duševné prejavy stanú javom celospoločenským, tak spoločnosť bude rovnako slabá, chorá a nefunkčná.

Pokračujme ale v našom skúmaní ďalej.

Z čoho vzniká strach? Z čoho vzniká strata?

V bazálnej rovine vnímame strach ako pud sebazáchovy. Ten v sebe skrýva strach zo straty istoty a bezpečia. Jeho nadstavbou sú strachy zo straty práce, straty strechy nad hlavou, straty zdravia, straty duševných stimulov, straty sociálnych vzťahov, straty slobodných prejavov. Ako Damoklov meč visia neustále nad človekom hrozby z možných strát v materiálnej existencii, ako života samotného.

Stratou veľmi bolestnou je strata predstáv (ilúzií) o svete a o sebe, čo môže pokračovať stratou zmyslu života. A to už je len krok do ťažkej depresie alebo šialenstva, kde už čaká posledná strata, a tou je vlastná identita. (Choromyseľných výplodov sme si za posledné obdobie užili tiež viac než dosť. Cynik by poznamenal, že obmedzený úsudok sa v konečnom dôsledku stáva zdrojom neobmedzených možností.)

Pocit zo straty nikdy nie je príjemný, ale je možné ho sofistikovane vytesniť alebo začierniť, podobne ako nevhodné slová v pofidérnych zmluvách. Ako na to? Túžby a ilúzie sú vždy poruke a sú tááák ľahko dostupné. Viete, keď si dáte panáka alebo do žily dávku heráku, vaše vnímanie sveta aj samého seba bude diametrálne iné, také farebnejšie. Nemusíte sa však ísť hneď opíjať či sfetovať. Tieto kúzla dokážu aj tie „pravé“ slová a obrazy v reklamách, správach, statusoch, videách a sú v ľudskej mysli podprahovo a natrvalo uložené… aby raz… v ten správny čas vykonali svoje dielo skazy vo vedomí, len producenti musia byť dostatočne aktívni a dostatočne trpezliví. (Buďte preto pozorní a bdelí. Jesenný čas lží, zastrašovania a manipulácií sa blíži. To, že tu nebola ešte ebola, na veci nič nemení.)

Čomu to všetko slúži? Slúži to len jednej veci, a to moci.

Jediným skutočným nepriateľom moci je rozum. Za minulej totality (a nielen minulej, ale každej budúcej) by sme ho označili za triedneho nepriateľa. A preto sa bude každý vládca snažiť meniť ľudí na hlúpych vazalov. V praxi to znamená, že bude:

• zhoršovať existenčné podmienky na tisíc spôsobov, pod stovkami zámienok, vytvárať umelo nedostatok zdrojov, tovarov a služieb, čo vedie k strachu a frustrácii
• znemožňovať riešenie problémov dostupnými prostriedkami, čo vedie k bezradnosti a bezmocnosti
• ponúkať ilúzie a túžby, čo vedie k závislosti a nesamostatnosti
• vyzývať k boju, čo vedie k roztrieštenosti a nestabilite
• podnecovať k nenávisti, čo vedie k slabosti tela a duše
• zabraňovať prístupu k poznávaniu, vzdelávaniu a tvorivosti, čo vedie k slabosti ducha

Podčiarknuté a spočítané: Každý vládca bude za každú cenu prebúdzať zviera v človeku.

Nie je žiadnym tajomstvom, že zviera žije hlboko v génoch každého z nás. Urážajú nás?

Mňa už ani nie, aspoň viem, s kým mám tú česť. Keď ale zviera totálne ovládne človeka, potom vládca jedným lusknutím ovládne zvieratá. Stačí mu na to cukor a bič. A čo urobí človek-pavián? No, každý pavián je vďačný za banán. Je pyšný a bije sa do pŕs, ako všetko správne vykonal. Správne vrieskal, správne pľuval, správne pomáhal, správne udával, správne nenávidel a hlavne – správne poslúchal. V tom zápale divokom ani nezbadal, že je za plotom a stal sa zvieraťom. Darwin by sa čudoval a hneď by išiel svoju teóriu prepísať, lebo premena človeka na zviera sa volá deevolúcia a nemusí to byť ilúzia.

Resumé

Nenávisť je nebezpečná zbraň, zničí všetko, čo jej príde do cesty, a z toho plynie poučenie: Ľudia, preboha, nenechajme sa nachytať na kadejaké ponuky a otrávené banány do ruky, aby sme neskončili ako rozzúrené paviány.

Všetko je možné zmeniť, aj život na Zemi. Pre svoj zdarný vývoj už viac nepotrebuje padlých hrdinov, vazalov ani miliardy opíc, ale potrebuje 3P, teda Pokoj, Premýšľanie a Pochopenie. A čo so strachom a stratou? Na tieto naše chronické ľudské neduhy sa dlhodobé užívanie kvapiek nenávisti, násilia alebo ilúzií neosvedčilo, lebo má závažné, až smrteľné vedľajšie účinky. Najlepším liekom, a to v biokvalite, je aj tak zdravý rozum.

P.S. Stratili ste teraz svoje ilúzie o svete či o sebe? Máte chuť hodiť po mne banánom? Zvážte svoje činy, veď ja ani vy nie sme tu bez viny.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

 

Ako žiť v hojnosti aj v ťažších časoch?

Odpovede, ktoré sme priniesli v tomto rozhovore môžu otvoriť myseľ.. aj vám… Viac v rozhovore: