fbpx
Ocenenie učiteľ Slovenska Iveta Barková

Iveta Barková naplnila svoj sen a každého zo svojich 200 žiakov pozná podľa mena.

Ukazuje, že škola sa dá robiť aj inak. Iveta Barková naplnila svoj sen a každého zo svojich 200 žiakov pozná podľa mena.

V našej spoločnosti je školstvo a učitelia stále nedostatočne oceňované. Pritom škola je miesto, kde trávia deti veľkú časť svojho dňa. To, ako sa v škole cítia a čo im škola dáva, potom ovplyvňuje aj náladu v rodine a neskôr, samozrejme, aj uplatnenie detí v živote.

V Senci majú niektoré deti a rodičia výhodu, že ich deti chodia do školy, ktorú milujú. Založila a vedie ju Iveta Barková. A ja som ju s radosťou zobrala na kus reči.

Ivetka, kedy prišiel nápad začať robiť na vlastnom projekte a ešte k tomu v školstve? Bol to tvoj reštart po 40-ke?

Vlastne áno. Mala som už čosi odučené, vyskúšala som si aj prácu v komerčnej sfére, vrátila som sa učiť do bežnej základnej školy, kde sme to mali aj s Jankou Augustovičovou dobre nastavené a mali sme do istého času veľmi dobrý pocit z nášho pôsobenia. Ale veci sa menia a možno to je aj tým ženským nastavením po 40-ke, že si začnete skutočne viac uvedomovať seba a vážiť si svoj čas. Náš voľný čas boli dlhé debaty o tom, ako by, podľa nás, mohli školy fungovať, čo by sme v NAŠEJ škole chceli robiť a ako, čo je pre nás absolútne neprijateľné a pod.

Pritom sme sa stále vzdelávali, skúšali s deťmi v škole nové veci, posúvali sa. Dokonca som sa snažila uspieť v konkurze na riaditeľa gymnázia, celú koncepciu sme pripravovali spolu s Jankou, ale konkurzy – bola som na nich dvakrát – boli veľmi nepríjemná vec. Uvedomila som si, že ak nechcem zostať do dôchodku ufrflanou vyhorenou učiteľkou, treba začať konať. A tak sme začali pripravovať otvorenie našej súkromnej základnej školy.

Bol to absolútny reštart, prebrali sme na seba zodpovednosť, chceme viesť školu a ľudí v nej moderne, možno sme niektoré veci v živote aj stratili, ale ja tento náš krok rozhodne neľutujem. Bolo to najlepšie pracovné rozhodnutie môjho života.

Okrem toho, že bolo potrebné zohnať funkčné priestory, do školy ako takej si musela prizvať aj fundovaných učiteľov. Kto všetko ti v začiatkoch pomáhal?

Ako som už spomínala, všetko sme rozbehli iba my dve s Jankou, dnes mojou zástupkyňou. Bolo to náročné, Janka učí matematiku a geografiu, ja slovenčinu a dejepis a na začiatku sme nemali vôbec žiadneho učiteľa pre 1. stupeň. A tie, ktoré sme v pohovoroch pred otvorením školy prijali, počas leta prijali prácu na iných školách, keďže sme fakt začínali z nuly… Hneď v polovici septembra sme mali prvú veľkú krízu, po dvoch týždňoch nám odišli dve „prvostupniarky“.

Ale tento školský rok je už náš piaty a teraz si už pomaly začínam myslieť, že je tím vyskladaný a že takto by to mohlo dobre fungovať. Dobrý tím sa buduje v každej sfére dlhodobo. Naši učitelia sú, podľa mňa, každý úplne iný a vďaka tej mnohorakosti sa vieme výborne dopĺňať a spolupracovať.

Naozaj nám nikto nepomáhal, žiaden sponzor, žiaden investor, iba 2 komerčné úvery. Žiaden manžel developer, iba moje stavebné sporenie… 🙂

Ako dlho už škola funguje a čím sa líši od klasickej základnej školy?

Toto je náš piaty školský rok a musím povedať, že to bol asi najťažší začiatok školského roka. Momentálne nie je celkom možné pracovať tak, ako sme boli predchádzajúce roky zvyknuté, je priveľa obmedzení a usmernení. Dokonca máme za sebou už aj skúsenosť s karanténou triedy z dôvodu COVID-19 pozitívneho prváčika, našťastie, v tejto chvíli je všetko v poriadku. Hrdíme sa tým, že sme školou rodinného typu, nechceme byť veľkou školou, každoročne vieme otvoriť jednu prvácku triedu s 18 deťmi.

Vždy si vravím, že ak sa stane, že na chodbe školy stretnem dieťa, ktoré nespoznám, tak sa niečo pokazilo… A tých odlišností je veľmi veľa.

Napr. celých 9 rokov ZŠ sme si rozdelili na tri cykly – v 1.-3. ročníku sa učíme čítať, písať a počítať, deti sú hodnotené iba slovne, riadime sa zásadami vysoko efektívneho učenia, matematiku učíme Hejného metódou, píšeme nespojitým písmom Comenia skript, angličtinu majú deti od 3. ročníka každý deň, máme plávanie ako integrovanú súčasť telesnej výchovy, na hudobnej hrajú všetky deti na flautičkách… 2. cyklus – ročníky 4.-6. – sa učíme učiť, v 6. ročníku si deti môžu vybrať nemčinu alebo španielčinu ako 2. cudzí jazyk.

No a 3. cyklus, to sú naši najstarší – siedmaci až deviataci, tak tam sa učíme myslieť – dúfam, že aj kriticky. A v 3. cykle trochu tlačíme už aj na výkon, keďže sa deti chcú dostať na dobré stredné školy.

Darí sa vám do činnosti školy zapájať aj rodičov?

Áno. Silnou stránkou našej školy je výborná komunikácia s rodičmi a maximálna podpora z ich strany. Minulý školský rok sme im ponúkli aj veľmi úspešný projekt Škola pre rodičov. Bolo to viacero workshopov s renomovanými odborníkmi na rôzne témy, napr. Ako hovoriť s tínedžermi, Čo je to kritické myslenie, Ako hovoriť s deťmi o sexe a pod. Žiaľ, koronavírus tento projekt pribrzdil, ale my v ňom chceme pokračovať hneď, ako to bude možné. Keďže sa snažíme budovať otvorenú, komunitnú školu, rodičia musia byť jej prirodzenou súčasťou.

Snažíme sa ich čo najviac do diania v škole zapájať.

Aké sú vaše najbližšie plány? Chcete ostať iba pri základnej škole alebo rozmýšľate aj nad rozširovaním na strednú školu?

Úplne na začiatku sme rozmýšľali aj o gymnáziu, ale fungovanie základnej školy nás natoľko pohltilo, že to teraz nie je vôbec aktuálne. Chceme deťom a rodičom poskytovať kvalitné vzdelávacie služby, a preto je lepšie sústrediť sa na to, čo nám už funguje a zlepšovať už začaté procesy. A v Senci je situácia so školami viac než kritická, museli by sme si asi novú školu postaviť, ak by sme sa chceli rozširovať. A aj senecké gymnázium má nové vedenie, takže my im radšej držíme palce. J

Pozrela som si video, ktoré je zostrihom pri príležitosti tvojej nominácie na Učiteľa Slovenska 2020. Ide z neho veľmi pozitívna energia. Aký je to pocit obzrieť sa späť?

Organizátor ocenenia, Komenského inštitút, chce vyzdvihnúť príklady inšpiratívnych učiteľov, ktorých je na Slovensku celkom dosť, je to príležitosť ukázať na to dobré, čo v slovenskom školstve je. Aj v našej škole sa inšpirujeme tými najlepšími, a to je zároveň aj hlavným zámerom tohto ocenenia – inšpirovať sa navzájom a inšpirovať iných učiteľov.

A priznám sa, že pre mňa je obrovským ocenením už to, že z takého veľkého množstva nominovaných a prihlásených si porota všimla aj mňa, učiteľku zo Senca. Možno som ich presvedčila aj tým, že som odvážne stála za tým, že má zmysel ísť za svojím snom – je fajn, že ja môžem žiť svoj sen, ale oveľa dôležitejšie je to, že ten náš sen umožňuje mnohým deťom byť v škole šťastnými.

Hlasovať sa dá do 30. septembra 2020 (Cena verejnosti)

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová