Človek je silný vtedy, ak ovládne svoju slabosť a akákoľvek slabosť vždy pramení z nechápania.

Sila života

Dobrý deň, dovoľte mi, aby som sa predstavila. Volám sa Slabosť. Narodila som sa… čo ja viem… vtedy sa ešte neprideľovali rodné listy, občianske preukazy ani čipy. Zaokrúhlim to, plus – mínus – autobus, bolo to na úsvite vekov. Som už stará ako ľudstvo samo, tým pádom zrelá a skúsená dáma. Niečo o človeku viem a vám to rada rozpoviem.

Tak v prvom rade, ľudia sú zvláštne tvory.

Oni ma stále chcú zatvárať do nejakého väzenia, skrývajú ma v 13-tej komnate alebo komore, či čo. No povedzte, nie sú naivní? Niektorým to už došlo, že tieň sa nedá zavrieť, a tak ma začali obliekať do rôznych uniforiem. Čo som ja nejaká herečka? Nakoniec, keď konáte ako Slabosť stále to isté, potom prijmete akúkoľvek rolu. Od toho okamihu som mala roboty vyše hlavy a angažmán počas celých tisícročí.

Hrať sa na Silu bolo pre mňa niekedy veľmi náročné.

Veď uznajte, mala som zahrať odvahu a chvela som sa strachom ako osika, mala som zahrať nádej a skolabovala som hneď na začiatku, mala som zahrať súcit a miesto toho som fňukala ľútosťou, mala som zahrať istotu, ale pochybnosti ma raz-dva zradili. Po týchto slabých výkonoch ma ľudia poslali na školenie vo verbálnej aj neverbálnej komunikácii, trénovala som pohybovú kultúru, priučila sa spoločenskému bontónu aj protokolu. Po úspešnom absolvovaní poslednej skúšky z marketingu už nič nebránilo tomu, aby som svojimi schopnosťami dobyla celý svet.

V ére skoro „Oskarovej“ som už bola absolútne hodnoverná. V mojom profi prevedení arogancia vyzerala ako rozhodnosť, pýcha ako sebavedomie, podvod ako dohoda a Slabosť ako Sila. Dobre som sa vyškolila, čo? Na prstoch jednej ruky by som spočítala, koľkí prišli na to, kto vlastne som. Vypátrali ma iba premýšľaví šibali, ktorí potom v kuloároch šírili klebety, že ma cítia na hony. (Žeby to bolo tým sexi parfumom? To je fakt vzrušujúce, keď vás ľudia prichytia a odhalia.)

********************************************************************************

Dobrý deň, dovoľte mi aby som sa predstavila, volám sa Sila a narodila som sa v búrlivých časoch.

To viete, vesmírne zrážky, tektonické pohyby, ľady, hromy, blesky, vulkány aj záplavy.

Z môjho zrodu sa tešili všetci. Bádatelia ma videli v slnku, vode, vetre, v zemskom jadre a snažili sa ma získať a ovládať. To sa aj darilo, ale im to nestačilo. Chceli si ma pri sebe nastálo udržať, a preto ma začali spútavať drôtom, plynovodom, ropovodom, laserom aj delom. Stláčali ma v labákoch a naháňali v CERNe. Nepočúvali, keď som im hovorila, že som síce silná, ale zatiaľ ma stále nevlastnia a ovládajú len prírodu a fyzikálnu skutočnosť. To by ste neverili, čo niektorí vedátori dokázali, tak napríklad:

Fyzici ma rozštvrtili na silu gravitačnú, elektromagnetickú, slabú silu jadrovú a silnú silu jadrovú. (A kde je sila života? Na to vedecká obec neprišla? Uff, takmer som z toho zoslabla!)

Ale poďme my len pekne ďalej od fyziky…

Boli tu aj ďalší siláci, napríklad takí vlastníci, ktorí sa nadúvali silou rodokmeňa, domu, pozemku, peňazí, iní zase ukazovali na obdiv glorioly, medaily, dekréty a diplomy. Mocní tohto sveta zas demonštrovali svoju ozbrojenú silu, v oslavnom delíriu mi stavali sochy v nadživotnej veľkosti a hlásali, že budú so mnou už navždy a nikdy inak. Boli natoľko hlúpi a samoľúbi, že v dokazovaní vonkajšej sily začali druhých dokonca zbraňami vraždiť. (Ako vidíte, ľudská slabosť nemá nikdy násilia dosť.)

Ja som im znova pripomínala, že ešte stále nie som ich vlastná sila, nemám voči nim žiadne práva, ale ani povinnosti, dnes som tu a zajtra inde. Jasne som im vysvetľovala, že ovládajú zručne len technológie a vedné odbory, a to na život nestačí. Mnohí boli slepí, hluchí a nechceli si priznať, že keď sú v tichu, tme a sami, cítia sa takí bezmocní, bezradní, osamelí a zúfalo slabí… Boli to mnohí, a predsa nie všetci…

Na rôznych miestach sa začali vyskytovať nadšenci – výskumníci života, ktorí sa prestali spoliehať na vrtkavú vonkajšiu silu a prestali konečne zapierať svoju vernú družku – Slabosť. Odvážili sa vidieť ju nahú, bez masky, líčidla a odvážili sa naplno ju precítiť a pomenovať ako VLASTNÚ. Boli to prvé neisté kroky a potom nasledovali ďalšie, v podobe odpovedí na otázky – kto som, čo robím, prečo to robím a ako to pochopenie naplno v realite sfunkčním. Zložité a náročné? Určite, ale nie nemožné.

A vtedy som sa zrodila ja – Sila Života.

Narodila som za ťažkých okolností, ale viete, čo vás nezabije, to vás posilní. Keby som si chcela z vás vystreliť, tak by som povedala, že som sa vlastne narodila zo Slabosti. Áno, ale z pochopenej a ovládnutej. Na svoj plebejský pôvod však nikdy nezabudnem. Nebudem tu klamať, momentálne sa cítim ako v siedmom nebi. Prečo? Som teraz najlepšia priateľka človeka, ktorej ten Homo Sapiens – Vytrvalý porozumel až do špiku kostí. Byť trpezlivou sa predsa len oplatí.

Prepáčte, už musím ísť, ako Sila Života mám svoje pracovné úväzky – byť vždy poruke pre ďalšie ľudské bytosti.

Resumé

Čo je teda sila života? Nuž, človek je silný vtedy, ak ovládne svoju slabosť a akákoľvek slabosť vždy pramení z nechápania. Odmietanie slabosti, jej popieranie, skrývanie alebo „klamanie telom“ je len vyhadzovanie energie von oknom. V procese sebapoznávania sa nedá šprintovať so stopkami na rukách. Uvažovanie o sebe si vyžaduje čas, priestor, samotu a niekedy aj dobrú radu.

Jedna dobrá rada by tu aj bola: So svojou slabosťou sa podeľte len s tým, kto ju unesie. Unesie ju ten, kto je s vlastnou slabosťou vysporiadaný, a preto má pochopenie pre slabosti iných. Kto neporozumel svojej slabosti, tomu cudzia slabosť zrkadlí jeho vlastnú a začne sa brániť útekom alebo útokom. Vzniká nám tu zaujímavý paradox – silná a slabá slabosť. (Ako vidíte, laici sú rovnako „vtipní“ ako fyzici.)

Pozrime sa na silu ešte z inej strany.

Spoločnosť je taká silná, ako je silný jej najslabší článok. (Táto veta je síce obohraná platňa, ale stále platná.) Vzdelávanie v matike, fyzike, chémii, biológii a IT pre zdarný a zmysluplný život nestačí. Pokiaľ nebude v školskej ponuke vzdelávanie o živote, jeho slabosti a sile, dovtedy tu budú bezmocní slabosi a nad nimi budú vládnuť ešte slabší slabosi, ale s mocou, teda manipulátori, tyrani a diktátori.

P.S.: Zdá sa vám pojednanie o životnej sile málo ezoterické a priveľmi pragmatické? Odpoveď je prostá, na ťahanie medových motúzov popod fúzy už, skrátka, nie je čas.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

 

Kde hľadať istoty v dobe neistej?

Joli hovorí, že by sme sa mali zaoberať jednoduchými témami, ako je sloboda, istota, pravda. Ak si dovolíme zo svojho svetonázoru povyhadzovať to, čo nám nefungovalo, budeme žiť šťastnejší život. Viac v rozhovore…