Seniori sú so svojimi problémami sami, odsunutí na okraj spoločnosti, často bez záujmu rodiny

Seniori sú so svojimi problémami sami, odsunutí na okraj spoločnosti, často bez záujmu rodiny

Zdravotná sestra Mirka, sympatická čiernovláska s rozžiareným úsmevom. Verte či neverte, v liečebni pre dlhodobo chorých pôsobí úsmev častokrát ako liek. Na boľavú dušu, na strach z neistoty, ale aj na bolesť, aby pominula.

Mirka o tom vie svoje. Ako sestra na oddelení prichádza do kontaktu s ťažkými stavmi pacientov v terminálnom štádiu choroby.

Dnes pootvorím dvere do života sestričky Mirky Matunákovej.

Mirka, pracovala si na oddelení, kde boli hospitalizovaní pacienti s nevyliečiteľným ochorením. Prečo si sa rozhodla pre túto oblasť vo svojej profesii?

K práci v liečebni pre dlhodobo chorých som sa dostala cez inzerát v internetových novinách. Po jeho prečítaní som vedela, že je to práca, ktorú chcem robiť. Aj keď som vyštudovaná detská sestra, vždy ma to viac ťahalo k seniorom. Vždy som cítila, že mojím poslaním je pomáhať chorým a starým ľuďom. Aj keď je to neuveriteľné, ale do každej služby som sa veľmi tešila.

Veľmi motivujúce pre mňa bolo, keď som prišla do práce a pacienti ma vítali so slovami: „Aha, prišlo naše slniečko. Sestrička Mirka, tešíme sa, že dnes ste v službe práve vy.“

Stretli sme na jednom pracovisku, kde sa striedal smútok aj bolesť s príjemnejšími chvíľami. Ako sa ti darilo nenosiť si atmosféru z práce domov?

Ak je človek vyrovnaný a spokojný, tak sa to dá „oddeliť“. Aj keď, priznám sa, smútok občas doľahol aj na mňa. Vždy som sa tešila do práce, a naopak. Z práce domov na krásne povinnosti a radosti s deťmi. Mojou najúčinnejšou psychohygienou bola prechádzka v lese, kde som si utriedila myšlienky a načerpala energiu – takzvané čistenie hlavy.

Čo priniesla do tvojho života práca sestry so staršími a častokrát nevyliečiteľnými pacientmi?

Určite viac pokory, úcty k životu a k zdraviu. Častokrát si ľudia neuvedomujú, aká veľká je hodnota zdravia, až keď sú oni sami ohrození na živote alebo na zdraví. Veď nenadarmo sa hovorí: „zdravý človek má tisíc želaní, a chorý iba jedno“. Za tých päť rokov pôsobenia v Liečebni sv. Františka som prehodnotila vlastnú hierarchiu hodnôt.

Aké vlastnosti by mala mať zdravotná sestra pracujúca na hospicovom oddelení?

Sestra by mala byť milá, srdečná, ochotná pomôcť, empatická a, samozrejme, trpezlivá. Mala by byť schopná počúvať, ale i načúvať pacientovi, byť schopná prejaviť porozumenie. Veľmi dôležité sú komunikačné zručnosti, či už verbálne, alebo neverbálne. V neposlednom rade je dôležité, aby sestra bola vzdelaná v danej oblasti, aby si vedela určiť priority v starostlivosti o zomierajúceho pacienta a prípadne viesť aj celý ošetrovateľský tím.

Odsunutí na okraj spoločnostiS kolegyňou Ivanou, Liečebňa pre dlhodobo chorých v Bratislave

Ako vnímaš obdobie staroby u človeka?

V liečebni som stretla okrem nevyliečiteľne chorých pacientov aj seniorov, ktorí boli odkázaní, či už na čiastočnú, alebo úplnú pomoc zdravotníckeho personálu.

„Jeseň života“ je prirodzenou súčasťou každého človeka. Myslím si, že sa dá na ňu pripraviť a nastaviť. Je veľmi náročné, ak sa k tomu pridruží nejaké nevyliečiteľné ochorenie, s ktorým by sa mal vyrovnať každý postupne a sám. Avšak nie každému sa to podarí. Nehovoriac o tom, že v dnešnej dobe to majú seniori veľmi ťažké. Často sú so svojimi problémami sami, odsunutí na okraj spoločnosti a bez záujmu rodinných príslušníkov.

Máš nejakú príhodu z práce, o ktorú by si sa chcela podeliť?

Bolo ich veľa, smutných, ale i veselších… Vždy sme sa snažili ako tím spríjemniť posledné chvíle života každého pacienta, aby bol spokojný a vyrovnaný. Či už to bolo umožnením a zabezpečením prítomnosti najbližších príbuzných, alebo kňaza v posledných chvíľach života pacienta, zmiernením jeho bolestí na minimum, prípadne splnením jeho posledného želania v rámci našich možností.

Príhoda spoza múrov liečebne:

Počas večernej obchôdzky celého oddelenia sa ma pani Julka spýtala, či by som jej nevedela priniesť párok s horčicou a chlebíkom. Bola to neštandardná požiadavka počas nočnej služby. Vedela som, že pani Julke už nezostáva veľa času, a tak som sa rozhodla jej želanie splniť. O chvíľu som jej doniesla na tanieriku jedlo, o ktoré ma požiadala. V jej očiach sa priam jagali iskričky radosti, keď som ukladala jej vytúžené jedlo na nemocničný stolík.

Na druhý deň mi oznámili kolegyne, že pani Julka počas dennej služby „odišla na večnosť.“ Pocit, že som jej splnila snáď posledné želanie, bol neopísateľný. Nikdy nezabudnem…

V súčasnej dobe pracuješ ako zdravotná sestra v inej oblasti. Ako vnímaš rozdiel v pracovnej náplni?

Ambulancia školskej sestry

Úprimne môžem skonštatovať, že práca so staršími ľuďmi mala inú atmosféru ako práca, ktorú vykonávam dnes. Ale myslím si, že vidieť až na „koniec života“, mi pomohlo zorientovať sa vo vlastnom bytí a pomáhaní mladým a ešte nezrelým. Dokážem sa na veci pozrieť s väčším nadhľadom, a za to vďačím skúsenostiam, ktoré som nadobudla v práci v liečebni – LDCH.

V súčasnej dobe pôsobím na medzinárodnej škole ako školská sestra. Deti v našej škole sú vo veku od 2,5 – 18 rokov, pričom sú veľmi energické, vynaliezavé a neposedné. Využívam celoživotné skúsenosti a pravidelne sa školím v oblasti prvej pomoci, lebo úrazy sú tu na dennom poriadku. Od banálnych odrenín až po vážne zlomeniny a otrasy mozgu, ba dokonca som mala aj prípad tínedžera, ktorý si počas prestávky odtrhol prst na ruke, keď liezol na oplotenie. Mnohé deti trpia vážnymi alergiami a ochoreniami, ako sú napr. epilepsia, diabetes I. typu, vrodené ochorenia srdca. V poslednej dobe je aj veľa detí, ktoré trpia psychickým ochorením, ktoré priniesla dnešná uponáhľaná doba, doba počítačových hier, sociálnych sietí, izolácie vplyvom pandémie, a tiež nevšímavosť a zaneprázdnenosť rodičov.

Pri posudzovaní každého úrazu či zdravotného stavu musím zachovať rozvahu a chladnú hlavu. Zároveň je potrebné pristupovať ku každému dieťaťu veľmi citlivo a individuálne.

Stáva sa, že aj naoko malá banalita pre niekoho môže znamenať pre druhého vážny problém. Som v pozícii mamy, sestričky a psychologičky v jednom. 

Tvoje krédo, myšlienka na záver?

 „Správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.“

*Hospic je zdravotnícke zariadenie pre dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí, v ktorom je kladený dôraz na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a na to, aby človek nebol v ťažkej chvíli sám a aby netrpel neznesiteľnou bolesťou.

Ďakujem za rozhovor, Mirka.

Pripravila Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh z prostredia dlhodobo chorých aj hospicu.

Svoje postrehy z prostredia liečebne a hospicu zachytila v knihách:

Ako cvičiť a rehabilitovať so seniormi

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

smrť a rozhovory so zomierajúcimi Zuzana Balasovová Donatova 1

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať