Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Sebaláska a ako si určiť priority v živote (nielen) počas Vianoc
Inšpiráciou k dnešnému článku mi bola konzultácia s mojou klientkou. Pretože to sú pre mňa vždy úžasné objavy v realite života a príbehy píše život sám. To, jednoducho, nevymyslíš. Je dobré mnohokrát zistiť, že v tom vôbec nie sme sami.
A kedy je lepší čas hovoriť o únave verzus oddychu, keď nie vo vianočnom čase blížiaceho sa konca roka?
Už sú tu Vianoce, doťahujeme pracovné i osobné záležitosti. Všade znie vianočná hudba, mimochodom, už vyše mesiaca. Pred očami žiara svetielok, trblietavá výzdoba spojená s idylkou pokoja a vychutnávania si času na oddych. Všade sa skloňuje ZDRAVIE a POKOJ. Túžime po príjemnom načerpaní energie v kruhu tých najbližších. Opäť ďalší rok s vnútorným strachom, aby sme niekoho nenakazili či neohrozili svojou prítomnosťou. Všetko je naopak. A možno sa treba len zamyslieť.
Ja sa zamýšľam. K vianočnej výzdobe som sa dostala, keď už všetkým horeli štyri adventné sviečky. A o pečení som ešte ani nerozmýšľala. Prečo?
Lebo aj mne sa niečo zmenilo. Otázkou je, či o pokojnom čase len snívate, alebo je to vašou skutočnosťou?
Aj ja som bývala neúnavná a hrdá, čo všetko zvládam a vytváram čaro domova a pohodu. Len s tým rozdielom, že akosi nie pre seba. Ja som bola v maximálnom nasadení a strese. No, veď správna športovkyňa ide za hranice svojich možností.
Avšak život nie je šport.
Šport je niečo neprirodzené a umelo vytvorené. Preto sa nedá robiť dlhodobo, bez dane na zdraví. Šport nerešpektuje opotrebovanie organizmu, naopak, chce z neho vyťažiť všetko. A presne o tom hovorím.
Chceme rešpekt a uznanie od druhých, avšak najprv si ho potrebujeme dať sami. No to mi nič nehovorilo. To, že sa zavalím nad moje sily, to bola normálka, tvrdá práca sa cení. To sú tie naše programy. Joj, to som nevedela, že mám mať aj hranicu. Nie, nie takú na upálenie, aj keď občas nebolo od toho asi ďaleko. Hovorím o tom povedať NIE, keď mi to nevyhovuje. Teraz to počuť z každej strany. Hranice sú vlastne miera, ktorú sa potrebujeme naučiť odhadnúť. Keď je niečo, že je to prospešné a zdravé, až keď sa to preženie a už to nedáva osoh, vtedy treba skončiť a povedať DOSŤ.
Či je to jedlo, či je to pohyb, či sú to pracovné a osobné vzťahy.
Niekde mi to uniklo v tom dokazovaní, aká som úžasná a všetko zvládam a najlepšie sama.
Že pomoc? To nebolo v mojom slovníku, to je pre slabých, ja to zvládnem, to je predsa hračka, nech len vidia všetci. Však spokojnosť druhých je dôkazom, nie? To by ma malo dostatočne tešiť a aj do určitej miery fakt tešilo. No akosi časom to nestačilo a moja spokojnosť sa vytrácala, presne tak ako moja energia a nálada. Pýtala som sa, prečo to už nezvládam? Hmm, žeby starnem? Ešte snáď nie… ach, niečo mi tu nesedí.
A hoci som sa venovala oblasti zdravia, tréningu a strave, myslela som si, že som nezničiteľná a hravo zvládnem kariéru, materstvo, rodinu a ešte aj pomáhať druhým. Ako mnohí iní predo mnou. Až kým to ďalej nešlo.
Vtedy som nerozumela, čo znamená byť schopná plnohodnotne oddychovať a že to patrí k zdraviu a zaslúžim si to.
Nemyslím tým lenivosť a zabíjanie času naoko dôležitými záležitosťami, áno, aj to si dokážeme vymyslieť, keď tvrdíme, že nemáme čas. Tomu sa hovorí ÚNIK a ľudia si to často pletú a odsúvajú podstatné (ale menej príjemné záležitosti) donekonečna na ZAJTRA. Alebo na dobu „keď bude na to čas“.
Či sú to nefunkčné vzťahy, alebo starostlivosť o seba. Aj za cenu, že sa to vráti ako bumerang naspäť, ale vo väčšom a možno nepríjemnejšom rozsahu. A to vraj vystúp z komfortnej zóny?
Vždy sa klientov pýtam: „Čo je, prosím ťa, na tomto komfortné, však trpíš a budeš ešte viac, keď niečo nezmeníš.“ Dobrá správa je – je to len zvyk. Poznáte to, robíte to na autopilota, aj keď úžitok to už dávno neprináša. Vtedy treba zmenu, robiť to INAK. Priestor a čas si potrebujeme vytvoriť MY SAMI. Áno, usporiadať naše priority. Ako sa v nich len vyznať?
No nie ste sami, kto sa cíti mnohokrát stratený v lavíne povinností, informácií, pocitov a nových situácií.
Ako však rozlíšiť skutočný a efektívny oddych a relax od lenivosti a nezdravého úniku? Ako využívať regeneráciu a jej silu vtedy, keď ju potrebujeme a keď naše telo vysiela signály, že je najvyšší čas spomaliť? A nenaletieť na naše vlastné výhovorky, kde sme mnohí majstrami kreativity? A to nemusia byť práve Vianoce. Lebo, na rovinu, Vianoce sú mnohokrát, a hlavne pre ženy, práve naháňačka o prežitie a od oddychu to má veeeeľmi ďaleko.
Únava má niekoľko rovín a nie je vždy správnym meradlom vyčerpania, mnohokrát len nesprávnou voľbou našich činností, ktoré nás jednoducho nedobíjajú, ale ešte viac vyčerpávajú. Väčšinou je to len nesprávna miera a množstvo v danej situácii. Keď, napríklad, do noci „čumíme“ na TV a nechce sa nám ani pohnúť, namiesto toho, aby sme išli spať a oddýchli si. Pritom pozrieť si dobrý film s rodinou, ako forma nedeľného relaxu, môže byť výhra, keď sme boli rozlietaní v povinnostiach. Rozlišovať a vedome sa rozhodovať.
Doba sa možno spomalila a upriamila pozornosť na naše zvyky a postoje, možno ubudlo z fyzickej aktivity a socializácie, ale, naopak, záťaž sa preniesla na naše psychické zdroje. A to je naozaj menej prebádané a prepojené s naším uvedomením. Jednoducho, strácame sa v tom a hľadáme upokojenie a uspokojenie v nesprávnych vodách. Dôsledkom je často nezdravé správanie. Áno, sem patrí strata kontroly, dôvery v seba. Cítime, že sa nám pôda pod nohami prepadáva a chytáme paniku, tlačíme na seba. A tento tlak vytvára stres, ktorý nás vyčerpáva viac, než skutočné riešenia problému. A situácia sa nezlepšuje. Začarovaný kruh.
Moji klienti prichádzajú za mnou z rôznych dôvodov, čo však majú spoločné je, že už vyskúšali „skoro všetko“, „robia a robia“ a nevidia výsledky! Necítia zlepšenie a úľavu zo svojho stavu. Chcú SPOKOJNOSŤ a čím viac robili, tým viac boli frustrovaní a cítili, že zlyhávajú v disciplíne. Jednoducho, nevládzu. A ja im úplne rozumiem, viem, o čom hovoria, prešla som tým.
„Tak nerob už nič!“ hovorím pokojne. „Do ničoho sa nenúť, netlač, nebojuj, nestresuj sa. Načo? Oddychuj, pozoruj, čo cítiš a čo pri tom prežívaš. Zapisuj si a to spoločne vyhodnotíme.“
Počujú dobre?
Prečo to znie tak čudne, že ich BRZDÍM?
Čakali, že budú niečo ROBIŤ, lebo veria, že im dám nejaký tajný recept a poženiem ich k super výkonom a namotivujem ich, že budú odrazu vstávať s chuťou a všetko bude zrazu inak. Ale zmena chce svoj čas a priestor, hlavne taká tá transformačná, kde sa už nevrátite do starých koľají. Je to hĺbkový ponor.
Recept? Naučiť sa počúvať svoje GPS. Vedieť ho rozlíšiť od výhovoriek z lenivosti a, naopak, prehnaného dokazovania sebe a druhým.
Len sa potrebujeme naučiť počúvať svoje telo a dožičiť si odpočinok, keď nevládzeme, poprosiť o pomoc, keď nestíhame. Veru, aj zvoľniť z pohybu a vyložiť si nohy. Dopriať si chutné a výživné jedlo, ale sem-tam aj tú maškrtu. Vyčistiť hlavu a psychiku, keď cítime tlak. Prijať aj chyby a zlyhania. Naučiť sa spracovať si emócie, najlepšie so sebou, a znovu sa zásobiť energiou. Nástrojov je nespočetne veľa, len si vybrať a začať ich dennodenne používať, keď potrebujem.
A najlepšie opakovať dookola.
Sebaláska a ako si určiť priority
Už počujem tie výhovorky: „To sa ti povie, kým všetko spravím, tak som rada, že žijem. Toto mám už naplánované, to nepočká. Aj som chcela, ale ostatní nerozumejú. Niečo mi do toho prišlo, skúsim nabudúce.“ A už to ide… Chápem. Napriek tomu sa to dá naučiť. NEVIEM je len začiatok procesu, nie konečná stanica. A vlastne to pokračuje, stále sa vieme posúvať.
A kto vlastne plánuje náš deň? Dá sa to zrušiť? Prečo rušíme namiesto vonkajších aktivít SEBA?
Keď sme oddýchnutí a postaráme sa o svoje potreby – oddych, smäd, hlad, ale aj láska, pochopenie, prijatie, ocenenie a rešpekt k sebe. Až potom sa nám dá tešiť sa a aj z maličkostí. V opačnom prípade nás aj tie maličkosti dokážu úplne rozhodiť. Poznáte ten rozdiel? To, z akej energie vychádzam, ovplyvňuje všetko a vracia sa naspäť.
A k sviatkom chcem len zdôrazniť, že niekedy ženy na seba tlačia a chcú toho zvládať veľmi veľa napriek únave, ktorú cítia, a nepočúvajú svoje signály. Berú na seba zodpovednosť krásnych a štedrých sviatkov a pritom sú unavené a nedocenené. Za akú cenu? Potom aby ste sa v tom strese a bezmocnosti neutiekali k rýchlym potešeniam, kde patrí aj prejedanie sa, zlá disciplína a nezdravé závislosti.
No čo, už ste toho napiekli a navarili dosť?
A vlastne, načo to všetko??? Tu platí – menej štedrosti v jedle je viac času pre skutočný relax a pohodu. Vybehnúť von a vyvetrať sa, aj ten koláčik sa lepšie spáli.
Tak všetkým prajem hlavne tej pohody a oddychu, aby ste si všetky rozsvietili hlavne trblietky na vašej duši a užili ste si ich navzájom. Lebo nevieme, čo príde.
Šťastné a oddychové sviatky a energický štart do nového roka 2022.
Medzinárodne certifikovaná koučka zdravia, trénerka a výživová poradkyňa
=========================================================
FB SK: https://www.facebook.com/nelasullens/ Insta SK: https://www.instagram.com/nelasullens/ Web: https://www.nelasullens.com/sk/
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
