Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Rozlúčme sa so starým zmýšľaním a odsudzovaním na základe vlastných presvedčení a dobre bude…
Rozlúčme sa so starým zmýšľaním a odsudzovaním na základe vlastných presvedčení a dobre bude…Končí sa rok 2022. Čaká nás nový rok 2023. Bude to rok pokory. Tak povedala numerologička Katka Čičmancová v rozhovore. A nech sa tak stane. Nie preto, že to povedala numerologička. Želám si to preto, že sa nám pokora zíde ako základ nového sveta.
Pokora? Ohýbanie chrbátov? To snáď nie…
Na slovo pokora reagovali ľudia v komentároch pod podcastom rôzne. Často sa skloňovalo odmietanie, pretože mnohí ľudia majú pocit, že nás tieto roky poskúšali už dosť. Že chrbáty máme ohnuté. Zažili sme si veľa rozdeľovania, ba až nenávisti. Osočovania z rôznych dôvodov. Navyše, žijeme v dobe inflačnej, keď nestíhame zarábať na základné potreby. A do toho niekto povie slovo pokora? Nie, nechceme. Stačilo?
Podľa mňa je krásne, že každý z nás si pod určitým slovom či pojmom môžeme predstaviť niečo iné. Ja vnímam pokoru aj z uhla slobody názoru. Nech si myslím, čo si myslím, dôležité je, aby som mohla byť vypočutá bez odsudzovania. A naopak, aby aj každý človek v mojom okolí mohol byť vypočutý. Tiež bez odsudzovania. To, čo nám priniesli posledné roky je také trieštenie medzi priateľmi, aké som ešte nikdy nezažila. Spustila to korona a pohľad na opatrenia, ktoré boli podľa mňa od začiatku vecou najmä politickou. Už tu sa prejavila nepokora.
Odmietanie opačného názoru na opatrenia?
Mnohí ľudia v mojom okolí čušali, pretože sa báli vírusu. Takže, aj keď boli opatrenia na figu a oni to dobre vedeli, veď sú to ľudia vzdelaní a inteligentní, boli ticho. Alebo (asi) zo strachu dokonca útočili na ľudí, ktorí si dovolili povedať, že cisár je nahý. Strach je potvora. Robí si s ľuďmi, čo sa mu zapáči. Dokonca aj s takými, ktorí majú niekoľko diplomov. Inak by totiž museli vedieť, že vírus škodí rovnako v potravinách ako v reštaurácii. Alebo rovnako pred pápežom ako v kine… A rovnako v Bratislave či Galante… A museli vedieť, že keď niekto napíše na modrý certifikát, že potvrdzuje bezinfekčnosť na 14 dní, tak je to blud najväčšieho zrna…
Potom to pokračovalo so slávne neslávnymi sloganmi o slobode, láske, cestovaní, radosti, hudbe, riešení. Jeden by neveril, koľko prívlastkov môže mať slovo vakcína. V princípe to bola opätovne vec politikov, pretože kampane s týmito vzletným frázami sa niesli celým éterom. Boli všade v médiách, ktoré sa rozhodli hrať hru, že existuje len jeden názor a jedno riešenie. Zarobili istotne dobre. Na strachu sa totiž zarába najlepšie.
Do rozdelenej spoločnosti prišla informácia o vojne…
Vírus okamžite zaradil spiatočku. Myslím tým v hlavách ľudí. Nahradila ho strašidelnejšia obava. Obava z vojny a konfliktu. Niekoľko analytikov sa snažilo upozorniť, že vírus tu stále je… Ale už ich (našťastie…) nikto nepočúval. Ľudia začali nakupovať jódové tabletky a mnohí si nabalili najnutnejšie veci do takzvaného únikového ruksaku. Na chvíľu nastali aj akty ľudskosti. Pomoc človeka človeku spájala. Na chvíľu…
Niekedy v marci prišiel významný denník s analýzou, že ľudia, ktorí sa nedali očkovať, tak „neznášajú Ukrajincov a sú putinovci“. Skoro som odpadla. Ďalší krok z mienkotvorného média k deleniu spoločnosti? Keď píšem o pokore, tak by som odporúčala, aby niektorí novinári vrátili diplom. Hádzať ľudí do jedného vreca je nehorázne. Keďže nie som zaočkovaná a na profilovku som si nepripla fotku ukrajinskej vlajky, skončila som vo vreci rusofil. A nebola som v tom vreci sama. Totiž nezaočkovaných Slovákov je väčšina. Rozdeľuj a panuj teda mohlo krásne pokračovať. A pokračuje dodnes…
Čo je však zaujímavé, v našej spoločnosti sa nastolila akási nová móda.
Nielen, že pravda je len jedna a nediskutuje sa o nej. Ide sa ešte ďalej. Po novom sa môžete na názor pýtať iba človeka z vybranej skupiny ľudí. A to nielen v otázkach očkovania či vojny. Vy sa musíte autocenzurovať a zvažovať vo výbere respondentov na rozhovor nielen to, čo sa pýtate, ako sa to pýtate, ale aj koho sa to pýtate. Vzdelanie a odbornosť nehrá rolu. Ide o MENO. Ja o tom viem svoje z obdobia korony, pretože som si dovolila urobiť zopár rozhovorov napríklad s Mesíkom, Lakotom, Pijakom či Weisom. Hneď som bola napomínaná, že idem zlým smerom.
Dokonca mi niektoré firmy zrušili spoluprácu, lebo vraj idem zlým smerom… Keď časť môjho rozhovoru s doktorkou Janekovou citoval Zem a Vek, dielo bolo dokonané. Totiž, keď vášho hosťa cituje Zem a Vek, tak môžete robiť čo len chcete, ste dezolát. Svoje o tom vie aj Adela Vinczeová, ktorá mala nálepku Zem a Vek ešte donedávna…
Ale stalo sa niečo nevídané. Napomenutý už bol aj velikán žurnalistiky Marek Vagovič. Dovolil si totiž do relácie v RTVS pozvať Imreczeho a potom ešte aj šéfku tímu Gorila…
Z Marekovho statusu na Facebooku vyberám:
Naplno sa to prejavilo, keď som chcel urobiť rozhovor so šéfkou tímu Gorila.
Marek už reláciu Pod povrchom moderovať nebude. Rozhodol sa oželieť teplé miesto, čo mu slúži ku cti, samozrejme. Ale je to sila, nie? Veď predsa – on sa chcel iba rozprávať.. Kým išiel Marek po ruke témam, bol akceptovaný a oslavovaný. Stačí však, aby urobil rozhovor s niekým, s kým sa podľa aktuálneho naratívu robiť rozhovory nemajú a je koniec! Relácia sa neodvysiela. Tento úkaz je nebezpečný. To už sme tu mali za mojej mladosti.
…a Marek odchádza.
Myslím si, že novinár alebo redaktor má právo robiť rozhovor aj so satanom. Má mať právo rozprávať sa a klásť otázky komukoľvek. S pokorou a bez vyhodnocovania. Úlohou novinára je totiž pýtať sa a priniesť vďaka rozhovoru názory respondenta širšiemu publiku. Teda, ja si to myslím…
Pokora?
Rozlúčme sa so starým zmýšľaním a odsudzovaním na základe vlastných presvedčení a dobre bude… Naozaj. Odkedy svet svetom stojí, tak stál na rôznych názoroch. Diskusia a debata totiž so sebou prináša bádanie a vždy aj niečo nové. Ja za seba môžem sľúbiť, že moji respondenti budú u mňa vo svojom názore slobodní a dovolím si urobiť rozhovory s rôznymi ľuďmi. Nosná je pre mňa téma. Každý človek má totiž čo povedať. Každý má svoje miesto a hodnotu…
Hovorí sa: Ži a nechaj žiť.
Tak nech sa tak stane.
Želám do roku 2023 vám, ale aj sebe, veľa zdravia a otvorenosti. A veľa pokory.
Ak by ste mali chuť podporiť tvorbu obsahu 40plus.sk alebo podcastu ODznova, budem vďačná. Urobiť tak môžete zakúpením virtuálnej kávičky na KO-FI – link je tu.
P.S: Korektorka je na chate. Verím, že v texte nie je veľké množstvo chýb či preklepov. Ak ich zopár nájdete, pošlite mi prosím info na valachova@40plus.sk
