Zomrel zrazu, „v plnom zdraví“. Doma, vonku, na prechádzke, pri športe. Počúvajme svoje telo…

… zomrel úplne zdravý…

Riziko srdcovocievnych ochorení si bežne veľmi nevšímame. Teda, kým sa nestane niečo v našom okolí…

Ochorenie srdca a ciev je príčinou úmrtia viac ako polovice prípadov všetkých úmrtí.

Približne u polovice pacientov so srdcovocievnymi chorobami sa ochorenie prejaví náhle, buď v úvode, alebo počas liečby. Bohužiaľ, niekedy, našťastie zriedkavo, môže byť prvý príznak ochorenia tak závažný, že sa prejaví náhlym úmrtím.

Každá choroba je zlá. Dlhodobé, chronické choroby sú okrem toho aj otravné. Ale srdcovocievne choroby sú zákerné. Môžu sa totiž pomaličky v našom tele rozvíjať bez toho, aby sme si to nejako významne uvedomovali. A potom bác! Ich prvá manifestácia, teda prvý príznak choroby môže byť niečo prudké, neočakávané, život ohrozujúce… Takouto prvou známkou choroby srdcových ciev môže byť napríklad akútny srdcový infarkt.

Zrazu, náhle, „v plnom zdraví“

Aj keď to tak možno na prvý pohľad v našom zdravotníctve nevyzerá, akútna medicína, a najmä akútna kardiológia, prešla za posledné desaťročia kus cesty. Pacient s akútnymi srdcovými ťažkosťami je vyšetrený na urgente alebo už v RZP a ak je problém závažný, pokračuje jeho cesta do najbližšieho kardiocentra. Najčastejšou závažnou náhlou príhodou, vyžadujúcou rýchlu pomoc, je srdcový infarkt. Tento je v kardiocentre akútne liečený s veľmi dobrou vyhliadkou na prežitie a vyliečenie.

To vtedy, ak sa pacient do kardiocentra dostane. Vtedy, ak jeho srdiečko napriek poškodeniu bojuje a neprestane biť a pacient sa pomoci dočká…

Niekedy je však poškodenie také závažné, že srdiečko zlyháva veľmi rýchlo, mimo dosahu pomoci. Doma, vonku, v obchode, na prechádzke, pri športe. Odborne to nazývame náhla srdcová smrť.

Závažnosť a zákernosť srdcovocievnych ochorení je práve v tom.

Tiché poškodenie ciev sa nemusí vopred ukázať.

Srdce vás nebolí pomaly a postupne, nedá vám čas naplánovať si návštevu lekára. Infarkt srdca nie je zápal pľúc, kedy sa vám zo dňa na deň postupne zhoršuje. Nič vo vašom tele nemusí signalizovať, že sa na niečo chystá. Toto tiché poškodenie ciev je minimálne, takmer neviditeľné a neciteľné. Preto nám dovolí bežne fungovať, dokonca športovať. Akútny infarkt srdca NEVZNIKÁ pomalým zanášaním ciev, tak ako si to predstavujeme v odpadovom potrubí v kuchynskom dreze.

Náhla príhoda vznikne rýchlo, preto sa volá náhla. A môže vznikať aj v dovtedy minimálne poškodenej cieve u aktívneho človeka s veľmi dobrou fyzickou kondíciou. Za vhodných podmienok sa NÁHLE vytvorí zrazenina, ktorá upchá prítok krvi do srdca. Všetko sa môže diať v priebehu minút. Celkový stav a výsledok záleží len na tom, v akej lokalizácii sú cievy upchaté a aký veľký problém vznikol.

Posledné roky vďaka akútnej kardiológii a jej liečbe klesá počet pacientov s ťažkými následkami po prekonanom infarkte, invalidizácia pacientov je zriedkavá. Zlepšuje sa liečiteľnosť infarktu. Čo sa však nezlepšuje, je počet pacientov, u ktorých sa prvé príznaky poškodenia srdcových ciev prejavia. Teda nedarí sa nám znižovať počet pacientov, ktorí „dozrievajú“ do rizikového štádia. Problémom je prevencia.

Srdcovocievne ochorenia sú PREVENTABILNÉ.

To znamená, že poznáme zdravotné problémy, ktoré evidentne zvyšujú riziko, a pomaly vedú k rýchlejšiemu poškodeniu ciev. Tieto stavy dokážeme cielene hľadať a liečiť. Patrí k nim vysoký krvný tlak, zvýšenie hladiny tukov v krvi, cukrovka, fajčenie, obezita, fyzická neaktivita a pod. Ak ste 40+, tak ste to už určite počuli… Zlepšením týchto problémov sa evidentne znižuje výskyt a závažnosť chorôb srdca a ciev.

BOJÍME SA NÁHLYCH PRÍHOD, a preto sa snažíme odhadnúť, ktorého z nás môže takáto príhoda postihnúť. Snažíme sa hľadať a vytipovať z populácie 40+ tých, ktorí sú viac ohrození. A o tom sú preventívne lekárske prehliadky. Pátrame počas nich po príznakoch chronických ochorení a po príznakoch, ktoré vedú k rýchlejšiemu starnutiu ciev. Ak ich nájdeme, vyhlásime človeka za RIZIKOVÉHO. Riešenie rizikových stavov, diéta, nefajčenie, športovanie, dobrý spánok, poprípade liečba vysokého tlaku, cholesterolu, cukrovky atď. – toto všetko vedie k zníženiu kardiovaskulárneho rizika, a teda menšiemu nebezpečenstvu akútneho infarktu. V štatistických číslach a výsledkoch klinických štúdií je tento postup úspešný.

Problémom je tzv. individuálne reziduálne kardiovaskulárne riziko.

Tento pojem sa používa na odhad zostatkového rizika u liečených pacientov. No môžeme o ňom hovoriť aj ako o riziku náhlej príhody u ľudí bez prítomnosti evidentného ochorenia srdca a ciev a bez jeho zvýšeného rizika .

Je to situácia, kedy sa poškodenie ciev vyvíja aj mimo klasických rizikových faktorov, ktoré vieme zachytiť, teda v podstate u „zdravých ľudí“. Úvodzovky preto, lebo úplne zdraví nie sú, sú len nediagnostikovaní. U tejto malej skupiny ľudí zlyhávajú naše súčasné diagnostické možnosti a odhad ich rizika. Záujem akútnej kardiológie je zameraný aj sem, no zatiaľ bez úspechu…

Preto sa stane, že i askéta, dietár, ale i atlét, športovec telom i dušou môže dostať náhlu srdcovú príhodu. A niekedy aj na takúto príhodu zomrieť.

Rizikovou situáciou, kedy sa môže poškodenie jasne demaskovať, sú extrémne vonkajšie teploty, prehriatie, podchladenie, extrémne športové výkony, zápalová reakcia atď.

To neznamená, že by sme mali sedieť po 40-ke v papučiach. Znamená to len toľko, že extrémna záťaž môže pre niektorých ľudí znamenať i extrémne riziko. A EXTRÉM je v tomto prípade veľmi relatívny pojem.

Počúvajme svoje telo, snažme sa mu rozumieť, „netlačme ho k múru“, ak necítime istotu…

Hovoriť o smrti v spoločnosti je nepríjemné, dokonca niekedy až neslušné.

Hovoriť o riziku zdravotného problému, ktorý nás môže ohroziť na živote, však môže byť aspoň niekedy život zachraňujúce.

Prijmite, prosím, tento príspevok s takou pokorou, s akou bol písaný…

MUDr. Dana Vavricová Ďureje https://danavavricova.sk/