fbpx

Je treba očkovať deti plošne? Ako vidí očkovanie detí proti COVID-19 slovenský vedec Ondrej Halgaš?

Riziká a očkovanie detí proti Covid - 19 Ondrej Halgaš, slovenský vedec, University of Toronto
Ondrej Halgaš, PhD.

Ako vidí očkovanie detí proti COVID-19 slovenský vedec Ondrej Halgaš? Aké sú riziká a očkovanie detí proti Covid – 19?

Ondrej Halgaš pôsobí v Toronte na University of Toronto a vďaka prepojeniu s ďalšími odborníkmi som sa dostala k priamemu kontaktu. Keďže v poslednej dobe rezonuje očkovanie detí a veľa ľudí to rozdeľuje viac ako čokoľvek doteraz, dovolila som si Dr. Halgašovi položiť otázky a zistiť, ako vidí situáciu okolo očkovania detí. Tiež som sa ho pýtala na aktuálnu situáciu v Kanade… a tiež na riziká a očkovanie detí proti Covid – 19.

Ako aktuálne vyzerá zaočkovanosť populácie v Kanade (celkovo a aj u ľudí do 20 rokov) a aká je situácia, čo sa týka šírenia vírusu?

Zaočkovanosť je v Kanade pomerne vysoká a dosahuje už skoro 65 %. Keďže sa však očkovanie rozbiehalo v Kanade len pomaly, drvivá väčšina očkovaných zatiaľ dostala len prvú dávku vakcín. Tak ako aj v iných krajinách, komunikácia kanadských autorít je počas pandémie veľmi zmätočná a rozhodnutia sa často menia za pochodu, bez jasnej logiky. Napríklad vakcína AstraZeneca sa najprv odporúčala pre mladších, potom pre starších a nakoniec ju niektoré provincie zastavili úplne.

Teraz dokonca tvrdia, že vakcíny možno miešať. Dáta ohľadne miešania vakcín sú pritom zatiaľ minimálne. Z nejakého dôvodu pri vakcínach absolútne chýba opatrnosť.

Kanada bola dokonca začiatkom mája prvou krajinou, ktorá povolila Pfizer-BioNTech vakcínu pre 12 až 15-ročné deti. A to na základe pomerne malej štúdie, v ktorej len zhruba tisícka detí dostala vakcínu a ďalšia tisícka dostala placebo. Deti boli v tejto štúdii sledované len mesiac až dva. Dáta o dlhodobej bezpečnosti a možných zriedkavých, ale vážnych vedľajších účinkoch teda zatiaľ chýbajú. Zaočkovanosť prvou dávkou je v tejto vekovej kategórii už tiež vysoká.

Epidemiologická situácia je v Kanade momentálne dobrá i keď toto sa dosahuje veľmi reštriktívnymi opatreniami. Ako vo väčšine vyspelých krajín absolútne, až na niekoľko doktorov, absentuje včasná liečba.

Podľa mne dostupných informácií na koronavírus zomrelo v Kanade pomerne málo mladých ľudí do 20 rokov. Kde, podľa vás, vznikol nápad očkovať aj deti od 12 rokov a ako sa na to dívate?

Podľa oficiálnych štatistík zatiaľ v Kanade zomrelo na COVID jedenásť detí do 19 rokov. To predstavuje 0,004 % identifikovaných prípadov v tejto vekovej kategórii. Inak povedané, 1 z 24 000. Podobne nízke sú aj hospitalizácie (0,48 %). V tejto vekovej kategórii COVID-19 nepredstavuje väčšie riziko ako chrípka. Údaje preto nepodporujú plošnú vakcináciu detí. Ani výskyt ochorení, ako MIS-C (multisystémový zápalový syndróm u detí), nie je ani zďaleka taký častý, aby odôvodňoval všeobecnú vakcináciu detí.

Pri každom medicínskom zákroku treba posudzovať možné riziká a benefity. O to viac, keď ide o zákrok na inak zdravom človeku. Vakcinácia je nezvratný medicínsky úkon. Liek viete prestať podávať, ale ak sa dáte vakcinovať, už vás nikto neodvakcinuje.

Do pozornosti by som dal aj včerajšie vyjadrenie nemeckej poradnej komisie pre vakcináciu (STIKO), ktorá všeobecnú vakcináciu zdravých detí nateraz neodporúča. Aj im je jasné, že zatiaľ chýbajú dostatočné informácie o dlhodobej bezpečnosti. To, že je vakcína schválená, sa predsa nerovná odporúčaniu, aby bol každý jeden človek vakcinovaný. Vždy treba dôsledne zvážiť možné riziká a potenciálne benefity.

Riziká a očkovanie detí proti Covid - 19
Zdroj obrázku: Unsplashed

Ja sa pýtam ako môžu dať odborníci v dvoch vyspelých krajinách také diametrálne odlišné stanovisko?

Skupina izraelských vedcov tiež nedávno zverejnila odporúčanie nateraz neočkovať zdravých mladých ľudí.

Pred pár týždňami sa v rámci slobodného prístupu k informáciám zverejnil dokument od japonského regulátora, týkajúci sa biodistribučných skúšok vykonaných spoločnosťou Pfizer, z ktorého je zrejmé, že vakcína nezostáva len v mieste vpichu, ale časť dávky sa môže dostať aj do ďalších orgánov. Tiež sa objavujú dáta, ktoré naznačujú možnú toxicitu samotného spike proteínu vírusu, ktorý sa tiež používa na vyvolanie imunitnej reakcie pri očkovaní. Kódujú ho aj genetické vakcíny na báze mRNA alebo adenovírusov.

Množstvo a povaha zaznamenaných vedľajších účinkov v databázach, ako americký VAERS, britský Yellow Card alebo európsky EudraVigilance, vyvoláva veľa otázok. Je veľmi pravdepodobné, že momentálne nasadené vakcíny nedosahujú bezpečnosť, ktorú bežne od vakcín očakávame. Je prekvapujúce, že sa o tomto v médiách viac neinformuje.

Verejnosť sa rozhoduje pre očkovanie na základe neúplných a skreslených informácií. Toto môže mať pre mnohých závažné dlhodobé následky. Aj podľa údajov slovenského ŠUKL sa zatiaľ zaznamenali závažné vedľajšie účinky u 1 z 4 100 očkovaných. Už to je neprimerane veľa. To predsa nemôžeme len tak prechádzať mlčaním. Výrazne to ovplyvňuje argumenty pre a proti rýchlemu očkovaniu rôznych skupín ľudí.

Aký je váš pohľad na celoplošné očkovanie vo vakcinačných centrách, keď nie je možné, aby si ľudia zistili dopredu, či im vakcína môže ublížiť (genetika, predispozície na cievne príhody a iné…)? A aké sú riziká a očkovanie detí proti Covid – 19?

Vždy je to o tom, ako je celý proces zabezpečený. Ak sa to robí ako pásová výroba, tak to určite nie je dobré. Najlepšie by bolo, ak by mohli ľudí očkovať aj praktickí lekári, ktorí by mohli poskytnúť osobnejší prístup a ktorí pacienta a jeho možné ďalšie zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie či očkovať alebo nie, poznajú.

V Kanade sa očkuje aj v lekárňach a niektoré zážitky, o ktorých som počul, mi veľkú dôveru k tomuto systému nedávajú.

Treba si tiež uvedomiť, že tieto vakcíny sú prakticky v 3. fáze klinického testovania a majú zatiaľ len EUA (pohotovostné mimoriadne povolenie). Systém, akým sa dnes masovo očkuje, nám nedovoľuje systematické zaznamenávanie vedľajších účinkov. Je teda pravdepodobné, že zaznamenané vedľajšie účinky poskytujú veľmi neúplný obraz o možných rizikách spojených s týmto očkovaním.

V Spojených štátoch chcú podporiť záujem o očkovanie rôznymi tombolami a štipendiami. V Kanade sa deťom dokonca ponúka pri očkovaní zmrzlina. Toto sa dá označiť ako neprimeraný nátlak. 12-ročné deti dokonca nepotrebujú súhlas rodiča. Dieťa predsa nevie celistvo zhodnotiť všetky pre a proti. Vzhľadom na to, že informácie v médiách sú veľmi skreslené, tak sa obávam, že aj mnoho dospelých sa rozhoduje na základe veľmi obmedzených a pravdepodobne nepresných informácií.

Úplne sa pošliapavajú základne princípy bioetiky – úplné informovanie o všetkých možných rizikách, zabezpečenie pochopenia týchto rizík pacientom a informovaný súhlas pacienta bez nátlaku.

Ja nie som lekárka, ale som lekármi obklopená. Mnohí z nich hovoria, že vakcinácie počas pandémie vyvíjajú silný selekčný tlak na rozšírenie mutantov, ktoré ich dokážu obísť. Resp., že mutácie vznikajú aj preto, že sa v pandémii očkuje. Je to hoax?

Každý selekčný tlak ovplyvní smer, akým sa vývoj, v tomto prípade vírusu, uberie. Dáta z Izraela ukazujú, že tieto vakcíny prenos znižujú tak na 50-60 %, nepotláčajú ho úplne. To teda stále dáva priestor na evolúciu vírusu. Ale to platí aj o lockdownoch a iných opatreniach. Ak má vírus stále možnosť množiť sa a šíriť sa, tak sa vyselektujú také varianty, ktoré budú pod novým selekčným tlakom úspešnejšie – budú sa lepšie šíriť a potlačia iné varianty.

To neznamená, že nové varianty budú nutne smrteľnejšie alebo že budú nutne spôsobovať závažnejšie ochorenie, ale stať sa môže aj to. Treba preto zabezpečiť, aby boli lekári a bežní ľudia dobre informovaní o liečbe a aby sa COVID-19 liečil čo najskôr.

U blízkych kontaktov infikovaného je treba byť tiež proaktívny a liečiť profylakticky. Včasná liečba korony je mimoriadne dôležitá aj pre zabránenie rozvoja dlhého COVIDu.

Vy ste v rozhovore v januári písali aj o účinkoch a spoľahlivosti Ivermectinu. Prečo, podľa vás, väčšina alebo veľká časť odborníkov, najmä v mainstream médiách, Ivermectin nepodporovala, resp. miestami až znevažovala? Stojíte za používaním Ivermectinu aj naďalej?

Možno je to neznalosťou daného liečiva a možno slepým kopírovaním zahraničných inštitúcií. Je zarážajúce, že aj rok a pol od začiatku pandémie inštitúcie, ako NIH alebo WHO, hovoria hlavne, čo nerobiť. Ak niečo odporúčajú, tak sú to najmä drahé, patentované lieky a protilátky s problematickou dostupnosťou. Našťastie, mnoho doktorov v prvej línii lieči a dosahuje výborné výsledky.

Aj v slovenských médiách som napríklad zaznamenal vyjadrenia, že Ivermectin poškodzuje pečeň, a to od doktora. Trvá pritom pár sekúnd vyhľadať Ivermectin v medzinárodnej LiverTox databáze, kde sa jasne píše, že Ivermectin pri zaužívanom dávkovaní nespôsobuje ani akútne, ani chronické poškodenie pečene. Môže akurát tak spôsobiť prechodné zvýšenie pečeňových testov. To však môže nastať aj v dôsledku samotného COVID ochorenia.

Ivermectin je povolený už aj na Slovensku
Ivermectin z Egypta

Liekov, ktoré sú účinné pri korone, je viac, nie je to len Ivermectin. COVID-19 je už dnes celkom dobre liečiteľné ochorenie, ale liečba nie je úplne triviálna. Mala by byť včasná a mala by zahŕňať viacero liečiv a podporných doplnkov v kombinácii. Okrem Ivermectinu sa dobré výsledky dosahujú aj s Fluvoxaminom (SSRI inhibítor), steroidmi, ako inhalovaný Budesonid alebo Prednison, s antihistaminikami a, samozrejme, dôležitou zložkou je protizrážanlivá liečba s látkami, ako Aspirin alebo Heparin. Sú aj ďalšie liečivá.

Napríklad štúdia k inhalovanému Budesonidu vyšla začiatkom apríla v Lancet Respiratory Medicine (STOIC štúdia). Liek sa už dostal aj do odporúčaní v Británii a dvoch kanadských provinciách Britská Kolumia a New Brunswick. Neviem však, nakoľko sú lekári informovaní.

COVID-19 je asi prvá choroba, pri ktorej sa odporúča čakať, kým sa váš stav zhorší natoľko, že vám zmodrajú pery a budete musieť ísť do nemocnice. V slovenských médiách som zachytil správy o Budesonide len okrajovo.

Dr. Bartlett začal s týmto liekom pracovať už pred rokom. Ja som o ňom a STOIC štúdii tiež hovoril už v januárovom článku, keďže sme mali isté informácie.

Minulý rok sa čakalo s nasadením kortikosteroidov v nemocniciach až na júnové výsledky Recovery štúdie, i keď mnohí odborníci k tomu vyzývali už v apríli.

Toto oneskorenie stálo len v Amerike a Európe 50 000 životov…  !   

Linky na zdroje:

https://www.dropbox.com/s/epxvut25z9tc5vs/Vakcinacia%20deti%20CCCA%20-%20slovensky%20preklad%20s%20podkladmi.pdf?dl=0&fbclid=IwAR0mAyqaABpnbc0_QArzkpFyjyVuOyai6KqeJxYUqZ8L-bMWO9Xg4pXMD64

https://www.reuters.com/article/instant-article/idUSL5N2NK1OI

https://www.openvaers.com/covid-data/mortality

Bio: Kto je Ondrej Halgaš?

Ondrej Halgaš, PhD.

Pôsobí na Torontskej univerzite ako postdoktorandský výskumný pracovník. Venuje sa štruktúrnej biológii a biomedicínskemu výskumu.

Doktorát v oblasti biochémie, štruktúrnej biológie a biomedicínskeho výskumu získal na Torontskej univerzite. Bakalárske a magisterské štúdium v odbore biochémia absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje infekčným (priónovým a tropickým) chorobám.

Podieľa sa na vývoji nového liečiva na trypanozomiázu (spavá choroba, Chagasova choroba). Tiež spolupracoval na medzinárodnej štúdii, ktorá odhalila nový nádejný mechanizmus liečby nádorových ochorení – jeho proteínová štruktúra v komplexe s onkologickým liečivom, ktoré sa testuje v klinických štúdiách, bola uverejnená na titulke prestížneho vedeckého časopisu CancerCell.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať