Riaditeľ Facebooku: Museli sme mazať informácie o vedľajších účinkoch vakcín, aj keď boli pravdivé
Mark Zuckerberg, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Meta, v rozsiahlom rozhovore s Joeom Roganom otvorene hovoril o výzvach, ktorým jeho spoločnosť čelí – od cenzúry a ochrany slobody prejavu až po tlak vlády a vplyv médií a dezinformácií. Rozhovor poskytol aj pohľad na dynamiku rozhodovania v spoločnosti Meta. Zuckerberg tiež prezradil, ako spoločnosť plánuje čeliť rastúcej kritike a obnoviť dôveru verejnosti.
Od vizionárskej platformy k ťažkým rozhodnutiam
Zuckerberg začal rozhovor vysvetlením, že pôvodným cieľom Facebooku, ktorý je teraz súčasťou Meta, bolo spojiť ľudí naprieč kontinentmi a vytvoriť priestor na slobodnú komunikáciu. „Na začiatku sme chceli vytvoriť nástroj, ktorý by ľuďom umožnil byť v kontakte a zdieľať svoje myšlienky,“ povedal Zuckerberg.
Ako vplyv platformy rástol, objavili sa nové výzvy, ktoré podľa Zuckerberga preverili jej základné princípy. Po prezidentských voľbách v roku 2016 sa začalo špekulovať, že dezinformácie na Facebooku mohli ovplyvniť ich výsledok. „Tento moment bol zlomový. Čelili sme obrovskému tlaku zo strany médií a politikov, ktorí nás obviňovali zo šírenia nepravdy,“ hovorí Zuckerberg v podcaste. Tento tlak viedol k prijatiu prísnejších pravidiel moderovania obsahu.
Pandémia covid-19 a nová dilema
Pandémia covid-19 bola ďalším míľnikom, ktorý zásadne ovplyvnil politiku obsahu spoločnosti Meta. Zuckerberg priznáva, že spoločnosť čelila tlaku vládnych agentúr, aby cenzurovala informácie o vakcíne covid-19 vrátane diskusií o vedľajších účinkoch vakcíny. „Vláda na nás tlačila, aby sme vymazali informácie o vedľajších účinkoch vakcín, aj keď boli pravdivé. My sme im však povedali, že to neurobíme,“ prezradil Zuckerberg.
Šéf Meta ďalej v rozhovore opisuje, že interakcie s vládnymi úradníkmi boli niekedy veľmi napäté. „Dochádzalo aj ku kriku a tvrdým vyhrážkam voči nášmu tímu,“ dodáva, čím zdôrazňuje intenzitu tlaku, ktorému Meta údajne čelila.
Poukázal tiež na chaos spôsobený protichodnými informáciami prichádzajúcimi od vládnych orgánov. „Na začiatku pandémie sme dôverovali oficiálnym odporúčaniam. Keď sa však začali objavovať rozpory – napríklad v súvislosti s nosením tvárových masiek -, dôvera verejnosti sa začala rúcať.“
Úloha médií: partner alebo problém?
Podľa Zuckerberga médiá výrazne ovplyvnili to, ako Facebook pristupoval k moderovaniu obsahu. „Médiá vytvorili naratív, že sme boli hlavnou príčinou straty dôvery vo voľbách. Bohužiaľ, príliš sme tomu uverili,“ povedal Zuckerberg. Tento tlak podľa neho vyvolal kritiku za možné obmedzovanie slobody prejavu a zaujatosť.
Ďalším problémom bol systém overovania faktov, ktorý vykonávali tretie strany. Zuckerberg priznáva, že tento prístup vyvolal veľa kontroverzií. „Ľudia mali pocit, že overovanie faktov je neobjektívne, a kritizovali nás za témy, ktoré sme overovali,“ hovorí. Hovorí, že systém bol často nedostatočne transparentný, čo viedlo k ďalšej strate dôvery.
Cenzúra ako globálny fenomén
Zuckerberg ďalej uviedol, že snaha o reguláciu obsahu nie je len americkým fenoménom. Napríklad Európska únia uložila technologickým spoločnostiam pokuty vo výške viac ako 30 miliárd USD. „EÚ prijala politiku, ktorá sa podobá clám na americké technológie,“ poznamenal. Tento prístup môže podľa neho vytvoriť nerovnaké podmienky pre spoločnosti z rôznych regiónov.
Ďalšou veľkou hrozbou sú podľa neho autoritárske režimy ako Čína, Rusko a Irán, ktoré využívajú sociálne siete na šírenie dezinformácií a manipuláciu verejnej mienky. „Tieto krajiny investujú do sietí falošných účtov a botov, aby šírili svoj vplyv. Je to neustály boj, pretože ich taktiky sa neustále vyvíjajú,“ vysvetlil.
Celý článok nájdete tu: https://www.epochtimes.cz/2025/01/11/zuckerberg-v-podcastu-joea-rogana-o-cenzure-svobode-slova-a-tlaku-instituci/
Pripravila: Martina Valachová
Zdroj foto: FB Mark Z: https://www.facebook.com/photo/?fbid=10112909410225221&set=a.743613136151