fbpx
Rebecca Justh: Mám 62 rokov. No a čo teraz?
Domov / ROZHOVORY / Rebecca Justh: Mám 62 rokov. No a čo teraz?

Rebecca Justh: Mám 62 rokov. No a čo teraz?

Venuje sa móde, kráse, cvičeniu. Srší energiou. A má telo bohyne. Za týmto krátkym popisom sa skrýva energická a inšpiratívna Rebecca Justh. U ženy sa vek neprezrádza. U Rebeccy (62r.) sa musí –  podľa mňa to treba. Lebo ak niekto vzdychá, že má po 40ke a pociťuje únavu, tak nech hodí follow na Rebeccu.  Nedávno som pozerala reláciu, kde bola hosťom. Už som chcela ísť spať, ale nedalo sa. Na konci svojho vystúpenia urobila šnúru. Len tak. Bez rozcvičky. A tak som ju požiadala o rozhovor.

Rebecca, mala si „už“ 62. U teba to môžeme prezradiť, lebo pohľad na teba je inšpiratívny. Ako to, prosím ťa, robíš?

Starať sa o telo, ktoré mám len jedno, a mám s ním existovať po celý život, je pre mňa zaväzujúce. Preto sa oň starám. Komplexne. Presne tak, ako píšem vo svojich knihách. Mám štyri piliere a o tie sa chcem a musím starať každý deň rovnomerne a rovnocenne. Ani jeden pilier pred druhým neuprednostňujem. Už keď ráno otvorím oči, venujem sa svojmu telu, očista, krémovanie, nasleduje cielený pohyb – musím používať svaly. Ďalej strava. Som všežravec ako každý človek a počúvam  svoje telo, ono si povie, čo potrebuje pre svoju správnu činnosť. Nuž a v neposlednom rade je to moja myseľ, môj mozog. Každý deň, každú minútu sa snažím získavať rôzne informácie, vzdelávať sa, kreovať svoje myšlienky, komunikovať, ale aj viesť svoje myslenie pozitívnym smerom. A poviem úprimne, starať sa o seba je riadna drina, chce to pevnú vôľu a odhodlanie. Ale ako vidíte, oplatí sa. Telo je ako záhrada. Vždy vidíte, kto jej venuje spoju pozornosť a kto nie. Tak je to aj s nami.

Napísala si aj knihy na tému udržateľnosti tela a ducha. Povedz nám čo ťa k tomu viedlo?

Knihy píšem už pár rokov a pár ich mám ešte nevydaných. A napísať knihy o tom, akú starostlivosť venujem sebe, bolo veľmi jednoduché. Často som sa stretávala s úžasom, ba až s neveriacou reakciou ľudí, keď sa hovorilo o veku. Keď som vyslovila číslicu 60, nebolo vari človeka, (a to tak mladučké dvadsaťročné dievčiny – tie  sú moje veľké fanúšičky,skoro každá mi povie, že by takto chceli vyzerať v šesťdesiatke, ako aj staršie dámy, a muži nie sú výnimkou), ktorý by sa neopýtal: „A čo robíte, že tak vyzeráte?“ Nuž a ja som sa s vervou púšťala do vysvetľovania a podávania získaných informácií o našom tele a jeho fungovaní ako aj získavaní vlastných skúseností. Veľmi rýchlo som však pochopila, že takýto spôsob je pre mňa neefektívny. A tak som napísala obe knihy.

Ako reagujú čitateľky na obsah. Kontaktujú ťa a chcú detailné návody?

Reakcie ľudí sú pre mňa úžasné. Keď som knihy napísala, pomyslela som si, že budem šťastná, keď si každý nájde v nich aspoň jeden spôsob, jednu vec, jednu činnosť, ktorú na sebe bude chcieť realizovať, nielen pozrieť si obrázky. Som šťastná, že sa kniha výborne číta. Čitatelia hovoria, že sú v nej pre nich poučné, osvetľujúce a pripomínajúce už zabudnuté skutočnosti, o ktorých vedia, len ich nerobia. Niektorí majú výčitky z toho, ako pre seba málo, či nie správne robia. Alebo si uvedomia samozrejmosti, ktoré nerealizujú. A po prečítaní si vraj dávajú záväzky. Veľa ľudí mi povedalo, že boli schopní knihu prečítať za noc, lebo nemohli od textu odtrhnúť zrak a myšlienky. Vraj sú moje skutky pre nich inšpirujúce. A to je výborné, to bol môj cieľ, to som chcela. Je potrebné, aby sa každý človek začal o seba starať veľmi dôkladne a kvalitne, ako to bolo kedysi. Menej jesť, viac sa hýbať a veľa sa vzdelávať a komunikovať medzi sebou.

Venuješ sa aj móde. Čo ťa v tvorbe najviac inšpiruje?

Tvorba odevného dizajnu je pre mňa relax. Milujem kvalitné látky, ale aj ich dizajn. Vytvoriť model znamená pre mňa ako pre niekoho dať si zmrzlinu. Mimochodom, ja zjem tak jeden kopček zmrzliny za rok. Viac nie, je to len cukor a som po nej smädná. Sú aj iné pochutiny. Veľmi rada šijem, hlavne počas víkendu. Mojím veľkým úspechom bolo pozvanie americkej agentúry predvádzať moje modely v rámci NYFW. Tento rok ma pozvali opäť. Naša planéta a všetko, čo na nej existuje a žije, je pre mňa inšpirujúce. Veľmi rada cestujem a vtedy mám možnosť vidieť množstvo prekrásnych a pestrofarebných živočíchov, prekrásnych pohorí, strání, údolí, jazier,  teda farieb a tvarov našej planéty Zem. A to je pre mňa inšpirujúce. Tvary, farby a ich kombinácie, ktoré už vytvorila matka príroda. Samozrejme, že sledujem svetové trendy. Ľudia sú veľmi šikovní a tvoriví, a vtedy som hrdá, že som človek.

Ako by sa podľa teba mali obliekať ľudia v elegantnom veku (rozumej po 40ke). Nie sme na Slovensku trochu bojazliví? Teda okrem teba – ty si odvážna (smiech)

Dievčatá a ženy sú na Slovensku veľmi pekné, ale o chvíľu stratia tento status. Hlavne „vďaka“ oblým tvarom a nudným, do čierna a šeda ladeným oblečením. Z môjho pohľadu je to katastrofa! Slovenky sa boja farieb. Neviem prečo, lebo naše kroje sú prekrásne pestrofarebné. Možno sa boja vytŕčať z davu. Neviem. Ľudia, tak ženy ako aj muži vo svete sa obliekajú do svetlých farieb, čím dávajú najavo, že chcú byť, a sú stále mladí, že sú akční, že majú na to byť jednotkami medzi ostatnými. Chcú vyniknúť. Chcú byť jedineční. Naši ľudia akoby chceli tvoriť len čierny, bezfarebný dav. Pri obliekaní a vlastnej úprave je potrebné brať do úvahy skutočnosť, kam práve ideme. Štyridsiatnička by už nemala do práce nosiť minisukňu. Tým sa neurobí mladšou, skôr naopak. Netreba sa báť dĺžky sukne. Treba napríklad zvýrazniť pás opaskom. To je super. Do práce by dáma nemala nosiť hlboký výstrih, ale uprednostniť skôr obtiahnuté sako s rozopnutou košeľou. Famózna  a veľmi žensky príťažlivá kombinácia.

Mne sa veľmi páčilo ako si zhrnula mužov svojho života. Aktuálnych. Fakt ich máš niekoľko a každý plní inú funkciu?

Áno, mám ich niekoľko, už si to ako vdova môžem dovoliť. J Je to veľmi praktické. Mužovi keď som povedala, aby niečo opravil, trvalo to niekedy aj týždeň. Teraz si zavolám opravára Maťa. Keď potrebujem upratať po zime záhradu, zavolám si Ľuboša. Viete, niekto neobľubuje smažiť sa na slnku a ja môžem. Preto treba ísť k moru s takým mužom, ktorý zmýšľa ako vy. A takto by som mohla písať ďalej. A čo je na tom ešte výborné? Nemusíte sa doprosovať, s nikým sa nemusíte dohadovať a nemusíte za odmenu variť, upratovať, prať a byť „dobrá“. Tak, ako muži chcú mať v žene obsiahnuté všetko, a nie vždy je to možné, tak aj my ženy chceme mať v mužovi všetkých päť „p“. Ak to nie je možné, treba si vytvoriť množinu. 

Aké sú tvoje najbližšie plány? Ak nie sú tajné…

Keďže som dostala opätovné pozvanie na NYFW, pripravujem novú, odevnú kolekciu. Taktiež píšem tretí diel knihy, zatiaľ neprezradím o čom, ale bude to opäť veľmi zaujímavé. Mám rozpísanú aj knihu poviedok. A tie poviedky sú parádne. Páčia sa aj môjmu okoliu, len keby deň mal 48 hodín. Nestíham. A život plynie tak rýchle. Nemám čas na sebaľutovanie, na hlúposti, na negativizmus, na zlobu. Každý rok nášho žitia je úžasný a je len na nás samých, ako si ho urobíme, zariadime, ako s ním budeme nakladať. Hor sa do kvalitného života!

Pripravila: Martina Valachová