Rada spomínam na detstvo. Bolo nás deväť detí, ale paradoxne nám nič nechýbalo. Ani pri kyslých uhorkách

OBYČAJNÝ – NEOBYČAJNÝ CHLEBÍK s maslom a kyslou uhorkou alebo zaváranou kapiou.

Keď som bola malá, práve v takomto období – bez sezónnej čerstvej zeleniny ako paradajky, paprika, uhorka, ktoré rodičia dopestovali na záhrade, a nemali sme veru každý deň v chladničke šunku, salámu či syr. Mávali sme chlebík s maslom a nakrájanými kyslými zaváranými uhorkami. Alebo chlebík s maslom a zaváranou kapiou. A aj ako desiatu do školy. Doma sme si dávali aj chlebík s maslom, horčicou, cibuľou. Alebo chlebík s maslom a nastrúhanou čiernou redkvičkou (tá vydržala aj v zime v pivnici na záhradke).

Keby som mala teraz čiernu reďkev, nastrúham ju a pod stromčekom z nej spravím sneh.

Keď som bola malá, sladkosti som veľmi nejedávala. Niektorí z mojich ôsmich súrodencov boli väčší mlsníci. Pamätám si, aj doma a aj u starkej (maminej mamy), sme omaslovaný chlebík namočili do priesvitnej nádoby s cukrom. A poviem vám, mali sme sladký život.

Veľmi rada spomínam na detstvo. Bolo nás deväť detí, ale paradoxne nám nič nechýbalo.

Ani pri kyslých uhorkách. Mali sme vlastne všetko, čo sme potrebovali. Rodičia sa o nás s láskou vzorne starali. Hladní sme nikdy neboli, chodili sme čistí, ja na základnej na vysvedčení samé jednotky. Rodičia túžili po našom vzdelaní. Aspoň chvíľu som chodila na flautu, priebežne postupne na francúzštinu, nemčinu, angličtinu, aj na výlety. ZOO Bojnice, Šútovský vodopád, Lietavský hrad, …

Naskladali sme sa ako sardinky do starej škodovky, ale celí šťastní. Naši dochádzali v sezóne z bytu z mesta na záhradu 20 km hore a dole, aj jedným a druhým starkým pomáhať na roličky. Oco plietol po večeroch prútené košíky, mama nepoznala kaderníčku. Frizúru jej robil oco. Mama si málokedy na seba niečo kúpila. Všetko pre nás. Viem, že niekedy bola smutná, lebo si niektoré veci predstavovala inak. Napríklad nepostavili domček. Alebo si s ocom nedokázali len tak vyložiť nohy bez oddychu. A nevedia to ani teraz.

Prečo to všetko píšem?

Vianoce sú obdobím štedrosti, vďačnosti a zázrakov. Buďme štedrí na lásku voči blízkym i ostatným navôkol, korona-nekorona. Niekedy stačí naozaj len úprimný úsmev bárs aj pod rúškom. Veď sa vedia smiať aj naše oči.

A najväčším zázrakom je rodina.

Som vďačná, že tá moja rodina je celoročným zázrakom.

Lýdia Linetová

Mohlo by vás zaujímať