Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Anna je vydatá a je mamou 8-ročného syna. Už tretí rok sa venuje motošportu. A viete, čo je jej koníček? Preteky automobilov do vrchu. Možno si poviete, že je to čisto mužská záležitosť, ale, ako vidno, nie je… Annu sme vyspovedali a možno bude motivovať aj vás.
Anka, čo ste vyštudovali a čomu sa venujete po profesijnej stránke?
Vyštudovala som sociálnu prácu počas toho, ako som pracovala v banke. Momentálne si hľadám prácu, ale v dnešnej dobe to nie je jednoduché a hlavne, ak by som si chcela udržať aj pretekanie do vrchu. Myslím si, že sa dá spojiť oboje – jazdenie aj práca, len musia v to veriť aj zamestnávatelia.
Ako ste sa dostali k pretekom do vrchu? Len tak? Z ničoho nič?
Keď som pred 10 rokmi spoznala manžela, už sa venoval tomuto športu, ale stále to nebol ten zlom, aby som jazdila aj ja. Prišiel na svet Patrik, ktorému som venovala všetok čas, zatiaľ čo manžel celu sezónu, ktorá začala aprílom a končila septembrom, jazdil a chodieval domov, ako sa povie, vyprať veci. Takto sme fungovali do Patrikovho 6 roka.
Prišiel deň, keď sme spolu ako rodina mali ísť na víkend mimo BA, ale táto cesta bola neskutočne dlhá, nakoniec sme však skončili v Košiciach, kde čakalo auto len pre mňa. V zime sa auto vyskladalo tak, aby zodpovedalo predpisom na pretekanie do vrchu.
Aké boli vaše začiatky?
Začiatok mojej sezóny bol v roku 2018, prvé preteky boli v Rakúsku, hneď ME… v podstate som sedela prvýkrát v aute a nevedela som, čo mám čakať. Prvá jazda nešla ako po masle, vždy sa ukáže chybička – tak aj bolo, ostala som stáť na trati. Odtlačili ma mimo, aby som nezavadzala, chalani v depe zistili, kde je chyba a ďalšiu jazdu som už dorazila do cieľa. Takýchto pretekov som absolvovala prvý rok pár.
Zlomový pretek bol v Ožďanoch, kde som pridala na mieste, kde to nebolo treba a skončila som v jarku a na streche. Na rozdiel od auta som bola bez škrabanca. Auto sa vyklepalo a dva týždne na to mal byť pretek na Pezinskej Babe – tam som už štartovala s rešpektom a myslím si, že strach bol tiež na správnom mieste. V ten rok prišli aj iné kopce, ako napr. Jankov vŕšok, to bol pretek, kde som bola bez manžela, ten jazdil v nemeckom Osnabrücku.
Takto sme si prešli celú sezónu 2018, keď prišla sezóna 2019, vôbec som nemala predstavu, ako dopadne a kde všade budem jazdiť. Manžel to zobral skokom, vyskúšala som si kopce na Slovensku, tak šup, rovno Európa! Neabsolvovala som toľko pretekov ako manžel, ale niekedy som mala pocit, že sme týždeň čo týždeň na cestách, či so synom, alebo bez neho (ešteže sú letné tábory). Manžel začal Francúzskom, po týždni bolo Rakúsko, tam sme sa stretli, odjazdili, prišli domov, naplnili práčku a opäť sme balili.
V sezóne 2019 sme nestihli na Slovensku ani jeden pretek, všetky sme absolvovali v Európe: Poľsko, Taliansko, Chorvátsko, Nemecko, Česko, Slovinsko, ale aj mimo EU – Bosna. Môj rozhodujúci pretek bol v Čechách, Ústecká 21, kde mi chýbalo 1,5 bodu k tomu, aby som skončila tretia v absolútnom hodnotení FIA IHCC (International HILL CLIMB CUP). Podarilo sa a s manželom sme boli na ukončenie sezóny v Taliansku v meste Trento pozvaní a obaja vyhlásení – on na prvom mieste a ja na treťom mieste.
Okrem toho som bola ocenená ako jediná žena a získala som Ladies TROPHY EHC 2019. Začiatky mám vlastne ešte stále. Tešila som sa na sezónu 2020, ale…
Čo všetko tento šport „potrebuje“ z hľadiska peňazí a celkovo vytvorenia zázemia? Podeľte sa s nami.
Mravčiu prácu pri zháňaní reklamných partnerov, tisíce kilometrov cestovania, stovky kilometrov spoznávania tratí, obrovskú dávku tolerancie a porozumenia…
Ktorý pretek bol váš najnáročnejší?
Človek by si pomyslel, že to boli Ožďany, ale nie je to tak, tie ma len trošku zbrzdili, aby som myslela na to, že mám aj syna. Manžel ma zobral do Talianska, tam je v seriáli najdlhší kopec, Trento Bondone, má okolo 17 km a 174 zákrut (úsmev). Keď vám auto nefunguje tak ako by malo, no bola aj slzička, ale musela som doraziť do cieľa.
Čo plánujete v najbližšej budúcnosti?
Momentálne riešime bývanie, rada by som si našla zamestnanie, kde by vedeli akceptovať aj môj koníček, rada by som zmenila aj auto, a taktiež plánujeme vybudovanie zázemia pre závodný tím.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
