fbpx

Prečo sú v poslednej dobe NENORMÁLNE veci normálne a NORMÁLNE veci sú nenormálne?

Čia je to smola, čia? Vaša. Vaša!Prečo sú v poslednej dobe NENORMÁLNE veci normálne a NORMÁLNE veci sú nenormálne?

Normálnosť je podľa mňa veľmi široký pojem. Pre každého z nás to totiž môže byť niečo diametrálne odlišné. Pre niekoho je normálne najesť sa večer pred spaním a jeho hlavný šport je pred televíznou obrazovkou. Pre iného je normále žiť v bisexuálnom vzťahu. Niekto si nevie predstaviť, že by pracoval ako upratovačka a pre niekoho je to normálna práca, ktorú má rád. A to je strašne fajn. Pretože svet je vďaka tomu farebný. Skoro by som povedala, že dúhový, ale tu by som mohla naraziť na ďalšiu tému normálnosti či nenormálnosti.

Keby sme žili život podľa hesla Ži a nechaj žiť, vtedy by bolo na svete sveta žiť.

Čo je normálne?

Napríklad pre mňa je normálne, že dovolím ľuďom, aby sa rozhodovali podľa svojich preferencií. Keď sa rozhodnú inak, ako by som sa rozhodla ja, tak si o nich nemyslím, že sú hlúpi alebo mimo. Obuť si topánky niekoho iného a ísť v nich, nie je vždy fyzicky alebo časovo možné. Preto nesúdim. Neodsudzujem. Poviem si, že asi existuje dôvod…

V poslednej dobe je čoraz viac ľudí, ktorí osočujú iných pre ich rozhodnutia a názory. Pozerajú sa cez svoje skúsenosti a svoje preferencie. Dobre. V poriadku. Ale rozmýšľali ste nad tým, ako by vyzeral svet, keby sme druhým dovolili žiť podľa seba? Bez osočovania? Odsudzovania? Samozrejme pri dodržiavaní platných zákonov.

Normálnosť a nenormálnosť dnešných dní…

Ako príklad si chcem zobrať aktuálnu tému. Máme tu tri tábory ľudí. Zaočkovaných, antivaxerov a takzvaných čakateľov. A je to v poriadku. Situácia, v ktorej sme sa ocitli tu ešte nebola a aj mnohí odborníci hovoria, že obozretnosť je na mieste. Tak, ako to bolo spomenuté aj v reportáži RTVS, kým donedávna bolo jednoznačne komunikované, že výhody prevyšujú nevýhody, mnohí odborníci dnes upozorňujú, že obozretnosť je na mieste.

Je to normálne? Je normálne ešte ostať obozretným? Alebo je to blud a normálny je už iba jeden smer? Jedna cesta?

My sme napríklad v našej rodine mali mozgovú príhodu. Keď som konzultovala očkovanie s mojim lekárom, tak mi povedal, že existuje riziko, že by očkovanie proti Covid – 19 mohlo byť v mojom prípade s fatálnymi následkami. Nemuselo. Ale mohlo! Preto čakám, čo sa bude diať. Čakám do jesene a je pre mňa normálne, že nielen ja, ale aj iní ľudia čakajú. V mojom prípade by totiž mohla byť vakcína nie sloboda, ale večné vykúpenie a možno vstup do kráľovstva nebeského. Alebo pekelného. Skrátka konečná.

Nie som antivaxer a nikdy som ani nebola.

Keďže je normálne a dobré nechať sa zaočkovať (jediná múdra a rozumná cesta), začínam byť v očiach niektorých ľudí v kategórii konšpiro. Alebo sa dozvedám, že idem zlým smerom, lebo robím rozhovory s čudnými ľuďmi. Prakticky nemám možnosť ovplyvniť, čo si myslia iní ľudia. Len mi toto delenie a boj medzi sebou nedáva zmysel. Ničomu to neprispieva a nikomu to neslúži.

Veľmi si cením ľudí z oblasti vedy, medicíny a práva. Sú medzi nimi ľudia, ktorí majú názor taký, ale aj onaký. A to je predsa dobre. Skúste si len predstaviť, že by svet fungoval podľa toho, čo razí iba určitá skupina ľudí a nebola by možnosť vypočuť si iný názor. Veď doteraz by sme možno verili tomu, že ZEM JE PLOCHÁ.

Normálne by malo ostať normálnym…

Normálne je pýtať sa. Normálne je otáčať hlavu a hľadať informácie. Normálne je ostať opatrným. Normálne je konzultovať veci s viacerými odborníkmi…

Veľmi si želám, aby sme aj o dva alebo tri roky žili normálne. Aby tu bol stále priestor na diskusiu. Aby sme sa vedeli dívať jeden druhému do očí. Nie cez komentár na sociálnej sieti. Ale tak skutočne a pravdivo.

Martina Valachová

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať