Zrútili sa pravidlá. Boha hľadajme vždy len tam, kde sú zúčastnené strany šťastné a užívajú si hru života.

Prečo sú na svete vojny aj v pokrokovom 21. storočí ?

Zrútili sa pravidlá…

Prepáčte, žartujem. Keď sa zrútia pravidlá, zanikne celý nami poznaný vesmír. Ani toto vyjadrenie nedáva zmysel? Ani to mi nestačí. Prestali sa tvoriť zákony. Čo? Aj toto znie scestne? No dobre, poďme si to vysvetliť.

Pravidlo je slovo, ktoré v slovenčine môžeme vnímať ako pôvodné.

Pomenováva nástroj, ktorým sa prejavuje PRAVDA. Pravda je dar zo sveta PRAV. PRAV je svet bohov. Boh je bytosť, ktorá odpovedá na otázky žitia. Bohov je viac preto, lebo každý z bohov je len tvár jediného stvoriteľa. Rovnako ako osobnosti sú len tváre bohov.

Pravidlo je stanovené bohmi a iba tí ho môžu meniť. Preto poznáme len Prírodné pravidlá alebo niekto ma radšej názov Vesmírne pravidlá. Sú to vlastne pravidlá, ktoré by fyzik nazval teória všetkého. Snažia sa o takú teóriu, ale zatiaľ bezvýsledne. Nemôže sa im to podariť, pokiaľ nezačlenia do svojho vedeckého vnímania bohov. Bez nich neobjavia dokonalé prepojenie medzi mikro a makro svetom.

Prírodné pravidlá sú vždy len zvestované.

Na zvestovanie sa rodia vierozvestcovia. Vierozvestca je človek, ktorý sa narodil s vlohami hovoriť s bohmi i s predkami. Vierozvestca je pravý diktátor. On jednoducho len diktuje, čo mu bohovia zvestujú. Môže sa mýliť, a preto je dôležité jeho diktát overovať v žití a pokiaľ nefunguje, žiadať o lepšie podanie či opravu. Preto vierozvestca nesmie byť nikdy spoločenský spravovateľ. Často býva nezrozumiteľný alebo sa môže mýliť. Potrebuje skúsených vykladačov, ktorí sú prirodzenými vodcami spoločnosti a ich osobnosť užíva všeobecnú úctu.

V podstate je to jednoduché. Pravidlo musí byť zrozumiteľné, pozorovateľné v prirodzenom prostredí a po jeho prijatí sa život v spoločnosti zlepší. Treba si totiž uvedomiť, že pravidlo je jav, ktorý nie je závislý na našom prijatí. Deje sa aj bez súhlasu spoločnosti. Pravidlo sa dá len spozorovať a zvestovať. Po jeho uvedomení si vlastne prichádzame na to, ako sa veci dejú a prečo. Na základe tejto vedomosti máme väčší vplyv na svoj život. Vieme vopred predpokladať, ako dopadne naše pôsobenie. Vieme sa dostať k príčine každého zážitku a predpokladať dôsledky našich činov.

Pravidlo je odhalenie vôle a sily bohov.

Najbližšie k božím prírodným pravidlám si môžeme ako podobenstvo predstaviť to, čo niektorí volajú „fyzikálne zákony“. Samozrejme, že prírodné pravidlá nezasahujú len do materiálnych prejavov. Sú stanovené pre všetky prebiehajúce deje, ktoré sa vo vesmíre odohrávajú. Naozaj VŠETKY. Prírodné pravidlá sú TEÓRIOU VŠETKÉHO.

Preto som v úvode tvrdil, že po zrútení PRAVIDIEL sa rúti aj celý vesmír.

Pravidlá sa môžu len prijať alebo neprijať. Môžete ich poznať a nemusíte. Je to podobné ako s pravidlami každej hry. Nemusíte ich dodržiavať, no v takom prípade ste z hry vylúčení. Pokiaľ ich poznáte, v hre dokážete byť úspešní a pokiaľ nie, zaručene prehrávate.

Ak sa dohodneme na tom, že prehra v živote sa môže nazývať utrpenie, dostávame jednoduchú rovnicu.

Naša spoločnosť, ako aj každý jednotlivec, prežíva utrpenie hlavne vtedy, ak nepozná Prírodné pravidlá. Tým, že ich nepoznáme, nemôžeme sa podľa nich správať, a tým stále v hre zvanej život prehrávame. Súčasní vodcovia spoločnosti vo svojej nebotyčnej hlúposti diktujú vlastné pravidlá a myslia si, že tak dajú spoločnosť do poriadku. Tými „pseudopravidlami“ však neustále rozhadzujú pôvodný poriadok a vedú svojich nasledovníkov do kruhu utrpenia. Za celej histórie ľudstva bez výnimky vždy trpeli len ľudia, ktorí nerešpektovali Prírodné pravidlá – božie pravidlá.

Nedajme sa mýliť krikľúňmi, ktorí sa pokúsia prihrievať svoju polievočku a kriesiť vymyslených bohov a obnovovať vieru v dogmatické náboženstvo. Vždy si pripomeňme, že VŠETKO, čo nie je v súlade s Prírodnými pravidlami, buď zaniká, alebo prežíva utrpenie. Boha hľadajme vždy len tam, kde sú zúčastnené strany šťastné a užívajú si hru života.

Druhé slovo, ktoré som v úvode použil, bolo „zákon“. Je dôležité tiež porozumieť pôvodnému významu tohto slova, aby sme pochopili, prečo som napísal, že zákony sa prestali tvoriť.

V pôvodnej slovenčine jestvuje slovo KON.

Od neho je odvodené napríklad aj slovo konanie, výkon, príkon, prekonanie a nakoniec aj ZÁKON. Kon alebo konanie je pôvodný názov pre tvorivý zásah do deja. Pomocou konania zasahujeme do niečoho tak, že to meníme. V spoločenskom meradle sa mohli meniť podmienky spolužitia alebo do nich zasahovať len konom, alebo bežnejšie používaným výrazom – konaním. V rámci medziľudských vzťahov ľudia nazývali to, čo sa medzi nimi deje, „vecou“. Vec nikdy nebola predmet. Bola to udalosť alebo zážitok, ktorý vyvolal trecie plochy či nastoľoval hlavolam, zložitú otázku.

Preto KONANIE VO VECI bolo často riešenie sporných otázok, nastoľovanie podmienok spolužitia či oprava starých. Takéto konanie bolo zasadnutím rady, ktorá zodpovedala za spoločenské usporiadanie. Počas konania sa slobodne vyjadrovali k veci všetci zúčastnení. Mohli sa hádať, prekárať, jedovať či nadávať, ale nakoniec sa museli dohodnúť, a to nie len tak hocijako. Dohoda musela byť jednomyseľná, žiadne väčšinové hlasovanie. Pokiaľ s riešením veci nesúhlasili všetci zúčastnení, konali ďalej. Zasadnutie mohlo pokojne trvať aj niekoľko dní či týždňov. Pokiaľ sa nedohodli, vec ostávala otvorená.

Otvorené veci v spoločnosti boli vždy otvorenou ranou toho rodu, klanu či kmeňa.

Otvorená rana je vždy rizikom a naši predkovia to dobre vedeli. Preto sa snažili o to, aby sa každá vec uzavrela všeobecne prijatou dohodou. Po takejto dohode ctenie jej výsledku bolo posvätnou povinnosťou. Nikto to nerozporoval. Keď sa však našiel niekto, kto po zasadnutí konu frflal alebo spochybňoval rozhodnutie, bol prísne zakríknutý:

„Netáraj. Už je ZA KONOM!!! Mal si sa ozvať počas neho, teraz už daj pokoj!“

Keď vytrhneme vetu, spojíme dve slová a pridáme zámeno, môže vzniknúť:

„Už je to zákonom.“

Takýmto spôsobom sa nám dostalo do hovorovej reči niečo, čo nadobudlo síce podobný, no predsa len mylný význam. Vznikol novotvar „ZÁKON“.

Zákon však nejestvuje. Je to len okríknutie, že: „Už je po konaní!“. Na konaní sa riešili otázky, ktoré vyplývali zo sporov alebo, naopak, z nových potrieb, s ktorými sa spoločnosť stretla. Stanovovali sa tam nové podmienky spolužitia alebo sa rušili staré, už netrebné. Naprávali sa krivdy, urovnávali hádky, dohadovali sa plány do budúcnosti. Proste sa uzatvárali VECI, ktoré denný život otváral.

Podmienky, ktoré museli zúčastnení po konaní dodržiavať, boli všeobecne prijaté a keď sa nedarilo plniť ich, ukázalo sa, že treba zvolať nový kon.

Pokiaľ vodcove podmienky, ktoré nastoľoval, dávali každému zmysel, nikto nemal problém ich dodržiavať. Ak tomu bolo naopak, zvolalo sa „konanie vo veci“.

Záver?

Na základe vyššieho výkladu slov tvrdím:

Dnes sú na spoločenskom vrchole ľudia, ktorí nemajú ani poňatia o Prírodných pravidlách. Nepoznajú ich, a preto ani nevedia nielen žiť vlastné životy bez utrpenia, ale, samozrejme, do utrpenia vedú aj celú spoločnosť, ktorá ich nasleduje,

Napriek vlastnému nevzdelaniu a nevedomosti sa však povýšili na bohov. Výsledok svojho konania, ktorým stanovujú podmienky spolužitia, nazvali akýmsi novotvarom „zákon“ a násilím vyžadujú jeho dodržiavanie. Ak ich podmienky niekto nedodržiava, je prenasledovaný a trestaný. Namiesto toho, aby zasadol nový kon, kde sa zistí príčina neprijatia a podmienka sa prispôsobí prirodzenému životu, zvyšuje sa miera násilia a donucovacích metód. Takéto konanie, vážení, sa v slovenčine nazýva TYRANIA.

V spravodlivej spoločnosti vodcovia stanovujú podmienky, ktoré vedú všetkých zúčastnených do hojnosti a radostného žitia.

V prípade, ak sa podmienky nedodržiavajú, vodcovia ich menia a prispôsobujú tak, aby dávali taký hlboký zmysel, že ich dodržiavanie bude pre všetkých úplne prirodzené. Pokiaľ vedúci spoločenstva nevedia takéto podmienky stanovovať, odstupujú a ponúkajú svoje miesta schopnejším. Pokiaľ sa schopnejší nenájdu, spoločenstvo sa rozpadá. Toto je úplne prirodzený vývoj a takto to má byť a vždy aj bude.

Jestvuje však jedna podmienka, kde je tento prirodzený vývoj pozastavený. Pri tejto podmienke je celá rozhodujúca moc vložená do rúk jediného vodcu, ktorý rozhoduje o všetkom len podľa vlastného svedomia, a podmienky, ktoré stanovuje, sa môžu vynucovať aj násilím. Tou podmienkou je VOJNOVÝ STAV.

Kto pochopil tieto vyššie uvedené PRAVIDLÁ a chce si zachovať nespochybniteľnú pozíciu vodcu spoločenstva, veľmi dobre vie, že musí udržiavať nepretržite stav vojny alebo aspoň vojnového ohrozenia. Aké jednoduché, však? Už viete, prečo sú na svete vojny aj v pokrokovom 21. storočí?

Ja už áno. A vy?

Leri Veleslav Švec

Autor knihy: ROZPOZNANIE SKUTOČNOSTI

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať